Vazil Hudák: Potrebujeme hlavne investície do výskumu a vzdelávania

Aby krajiny strednej a východnej Európy zvýšili svoju konkurencieschopnosť, musia sa odhodlať aj k menej populárnym štrukturálnym reformám, myslí si viceprezident EIB Vazil Hudák.

Po prvých pokrízových rokoch, kedy sa kládol dôraz na proticyklické opatrenia podporujúce rast ekonomík, chce Európska investičná banka (EIB) využiť dobré ekonomické časy hlavne na financovanie takzvaných štrukturálnych medzier. To znamená venovať sa oblastiam, ktoré by zlepšili konkurencieschopnosť krajín.

Pomalá konvergencia

„Ide o investície do vedy a výskumu, do vzdelávania, do infraštruktúry, ktorá vytvára proinovačné prostredie v rámci Európy, do cezhraničných prepojení, ktoré podporujú jednotný trh. Máme odhad štrukturálnych medzier v rozsahu asi 500 až 600 miliárd eur ročne,“ priblížil v sobotu počas medzinárodnej konferencie GLOBSEC Tatra Summit 2017 viceprezident EIB Vazil Hudák.

Junckerov plán vytvorí 700 tisíc pracovných miest, tvrdí šéf EIB

Za problém v regióne strednej Európy banka považuje skutočnosť, že sa výrazne spomalil proces konvergencie, teda zbližovania ekonomickej úrovne krajín západnej a strednej a východnej Európy.

„Je to výsledok viacerých vecí, jednou z nich je to, že sa nedarí riešiť niektoré kľúčové elementy zvýšenia konkurencieschopnosti týchto krajín. Vidíme tu trend, že vlády týchto krajín využívajú súčasné dobré obdobie hlavne na populárne opatrenia ako dvíhanie platov a odsúvajú niektoré nevyhnutné štrukturálne reformy,“ upozornil Hudák.

Nedostatok pozornosti sa podľa neho venuje napríklad oblasti školstva či zdravotnej infraštruktúry. Ide o opatrenia, ktoré nie sú veľmi populárne a prinášajú výsledky až po rokoch. Presadiť ich politicky nie je preto jednoduché. „Ide nám o to, aby sa krajiny tohto regiónu zamerali na tie reformy, ktoré nemusia byť úplne jednoduché, ako ich tlačiť do týchto oblastí,“ doplnil viceprezident EIB.

Podpora inteligentných miest

Ďalšou výzvou je obmedzenie kapacity rozpočtu EÚ po roku 2020. Podľa Hudáka je jasné, že v ňom bude menej peňazí ako v súčasnosti. Jedným z dôvodov je brexit, čistí prispievatelia tiež nie sú pripravení prispievať toľko ako v minulosti. „Na jednej strane budeme mať menej peňazí, na druhej strane je snaha podporovať cez európsky rozpočet viac oblastí, ako migrácia, inovácie, otázky bezpečnosti a obrany,“ vymenoval.

Mestá sa neumúdria samé. Štát ich chce lepšie prepojiť

Popri jednorazových grantoch je pre EIB dôležité, aby sa viac využívali takzvané finančné nástroje, ktoré sú návratnou formou pomoci a umožňujú vyčlenené peniaze používať opakovane. Dôležité je tiež zapájať do investícií súkromný sektor.

Ako konkrétny príklad spomenul aktuálnu iniciatívu v oblasti Smart Cities, kde je podľa Hudáka dôležitým partnerom aj Slovensko. „V súčasnosti pracujeme na vytvorení investičnej platformy pre Slovensko, ktorá by dokázala aj s prispením EIB financovať takéto projekty. Mali by sme čoskoro spustiť štúdiu, ktorá bude analyzovať tie projekty Smart Cities, ktoré sú už vytvorené, alebo sa tvoria. Budeme mať poradenské nástroje, ktoré pomôžu mestám v strednej Európe vytvárať takéto projekty pre inteligentné mestá a regióny,“ doplnil viceprezident EIB.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA