Bratislavský obchvat: Príklad alebo problém?

Ministerstvo dopravy a Európska investičná banka reagujú na kritiku projektu.

Bratislavský obchvat je zatiaľ najväčším projektom financovaným z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v strednej a východnej Európe.

Výkonný riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer ho nedávno v rozhovore pre EurActiv.sk označil za „dokonalý príklad“ kombinácie príspevkov z EFSI, štátneho rozpočtu a súkromného kapitálu.

Podľa najnovšej štúdie organizácií CEE Bankwatch a Counter Balance je však tento projekt „problematický na niekoľkých úrovniach“.

„Ide o projekt plný konfliktu záujmov a nedostatku transparentnosti,“ vyhlásil riaditeľ Counter Balance Xavier Sol. Európsku investičnú banku (EIB), v rámci ktorej EFSI funguje, žiada, aby od financovania obchvatu odstúpila.

Čítajte aj: Bratislavský obchvat – zlyhanie Junkcerovho plánu

PPP alebo štát?

Štúdia v niekoľkých bodoch kritizuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré projekt D4/R7 iniciovalo a riadi ho.

V prvom rade upozorňuje na to, že ministerstvo oznámilo zámer obstarať obchvat formou PPP (verejno-súkromné partnerstvo) ešte pred tým, ako dalo vyhotoviť štúdiu uskutočniteľnosti.

Nastavenie následného verejného obstarávania na výber projektového poradcu, ktorý mal zároveň vyhotoviť štúdiu uskutočniteľnosti, podľa autorov správy silne „povzbudzovalo“ uchádzačov, aby odporučili práve formu PPP projektu.

K podobnému záveru dospel aj inštitút INEKO vo svojej analýzePodľa nej by navyše výstavba obchvatu financovaná čisto zo štátneho rozpočtu vyšla o 1,4 miliardy eur lacnejšie.

Skrytý dlh

„PPP projekt výstavby D4R7 prešiel veľmi prísnym hodnotením efektívnosti podľa metodiky Ministerstva financií, nezávisle ho hodnotili banky, ktoré požičiavali peniaze a nezávisle ho skúmala aj Európska investičná banka, pričom nikto nespochybnil projekt a ani prínosy, ktoré táto diaľnica ľudom prinesie,“ píše vo vyhlásení pre EurActiv.sk ministerstvo dopravy.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR spolu s Inštitútom finančnej politiky však dospeli k záveru, že realizácia obchvatu formou PPP je výhodná len „mierne“ a to aj preto, „že je ho možné, vzhľadom na jeho súkromnú povahu, klasifikovať mimo sektor verejných financií“.

Eurostat totiž povoľuje zaznamenať náklady spojené s PPP projektom mimo bilanciu štátneho rozpočtu. To však nemení nič na tom, že štát za výstavbu a prevádzku obchvatu počas nasledujúcich 30 rokov zaplatí takmer 1,6 miliardy eur.

Problém s verejným obstarávaním

Ministerstvo dopravy obraňuje aj svoj postup pri verejnom obstarávaní, ktoré podľa vyjadrenia rezortu pre EurActiv.sk prebehlo „bez jedinej námietky“.

NKÚ však vo svojej júnovej správe z kontroly verejného obstarávania na výber poradcu pre projekt obchvatu upozorňuje ministerstvo na niekoľko pochybení.

Rezort dopravy podľa NKÚ nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní najmä tým, že „spojil realizáciu verejného obstarávania dvoch zákaziek rôznej zložitosti len do jedného obstarávania (obchvat D4/R7 a rýchlostnú cestu R1 Nitra -Tekovské Nemce – Banská Bystrica). Tento postup mohol podľa najvyššej kontrolnej inštitúcie obmedziť hospodársku súťaž a zároveň mohol mať za následok to, že sa do súťaže prihlásil len jeden záujemca“.

Pravidlá definované zákonom o verejnom obstarávaní nemali byť podľa kontrolórov dodržané aj tým, že „v súťažných podmienkach bola definovaná požiadavka na znalosť výlučne slovenského jazyka bez možnosti zaistenia tejto požiadavky tlmočníkom, prekladateľom“.

Obchvat alebo nič

NKÚ ďalej „kritizuje fakt, že ministerstvo spojilo vyhotovenie Štúdie uskutočniteľnosti s poradenskými službami týkajúcimi sa zadávania a realizácie koncesie na stavebné práce, čo mohlo mať dopad na nezabezpečenie objektívnosti a netendenčnosti úspešného uchádzača pri vypracovávaní Štúdie uskutočniteľnosti.“

V samotnej štúdii bol napokon obchvat vyhodnotený len v porovnaní s tzv. nulovým variantom, teda ak by sa pre dopravu v okolí Bratislavy neurobilo nič.

Napriek tomu, že porovnanie dvoch variant spĺňa zákonom stanovené požiadavky, kontrolóri NKÚ ministerstvu odporučili, aby v budúcnosti pracovalo „nielen s nulovým realizačným variantom, ale taktiež s ďalšou alternatívou riešenia, tak ako to okrem iného popísal Inštitút finančnej politiky rezortu financií vo februári 2016“.

Na odstúpenie je neskoro

„Rozhodne odporúčame zodpovedným predstaviteľom EÚ a jej inštitúcií, aby sa oboznámili s množstvom pochybení a nejasností, ktoré sa za pozlátkom projektu PPP D4R7 skrývajú,“ povedal pre EurActiv.sk analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík.

„Tento projekt je ukážkou, ako finančné záujmy spojené s veľkými PPP projektmi dokážu zabezpečiť pozitívne PR projektu, ktorý by si zaslúžil opak. Je skôr ukážkou rozhodovania inštitúcií v príkrom rozpore s oficiálnymi strategickými dokumentmi EÚ i zásadami, ktorými sa navonok prezentuje EIB,“ doplnil.

Európska investičná banka, ktorá cez EFSI financuje časť obchvatu D4 sumou 426 miliónov eur, vo svojom vyhlásení pre EurActiv.sk píše:

„Banka počas hodnotenia odporučila technickú optimalizáciu ako aj hodnotovú analýzu projektu. Tieto odporúčania boli zadávateľom prijaté, čo by malo viesť k úspore nákladov. V tejto fáze sa EIB k štúdii Bankwatch / Counter Balance nemôže vyjadriť podrobnejšie, keďže nebola konzultovaná počas jej vypracovávania“.

Požiadavka odstúpiť od financovania projektu je v tejto fáze podľa Kovalčíka neprimeraná.  „Došlo už k podpisu kontraktov aj k finančnému uzatvoreniu, EIB sa teda už zaviazala projekt financovať a odstúpenie od tohto záväzku by znamenalo nemalé náklady,“ upozornil analytik think-tanku INEKO.

REKLAMA

REKLAMA