Bratislavský obchvat: Stopne EIB financovanie?

Európska investičná banka prešetruje projekt bratislavského obchvatu. Aký môže byť výsledok?

Projekt bratislavského obchvatu má dve tváre. Na jednej strane je označovaný za „dokonalý príklad“ kombinácie finančných príspevkov z EÚ so štátnymi a súkromnými peniazmi. Nedávno dokonca vyhral cenu za najlepší európsky PPP projekt.

Na strane druhej ho však kritizujú mimovládne organizácie, ktorým sa nepozdáva vplyv obchvatu na dopravu v hlavnom meste či verejné obstarávanie projektu, v ktorom našiel pochybenia aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

Európska investičná banka (EIB), ako hlavný finančný partner projektu (poskytuje pôžičku v hodnote viac než 420 miliónov eur), bratislavský obchvat tiež často používa ako príklad. Ide o doteraz najväčší projekt financovaný z tzv. Junckerovho fondu – ktorý EIB spravuje – v strednej a východnej Európe.

Sťažnosti na projekt však „citlivo vnímame a prešetrujeme ich“, povedal v nedávnom rozhovore pre EurActiv viceprezident EIB Vazil Hudák. Čo to znamená a aký môže byť výsledok tohto prešetrenia?

Bratislavský obchvat: Príklad alebo problém?

Chyby a skreslenia

Sťažnosť na projekt bratislavského obchvatu (PPP projekt D4/R7) podal ešte v novembri 2015 Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Hlavným obvinením je „negatívny socio-ekonomický vplyv a netransparentnosť“ projektu.

INEKO okrem iného upozorňuje na to, že dopravný model, ktorý vypracoval Výskumný ústav dopravný (VÚD) na objednávku ministerstva dopravy, pracuje s chybnými predpokladmi, ktoré „nadhodnocujú socio-ekonomické prínosy a hodnotu za peniaze pri skoršej realizácii projektu“. Dopravný model navyše ministerstvo objednalo až po spustení obstarávania koncesionára obchvatu.

„Sme presvedčení, že EIB by si aspoň dodatočne mala zabezpečiť overenie dopravného modelu a kalkulácie socio-ekononomických prínosov projektu D4/R7, keďže podklady od ministerstva dopravy SR nie sú dôveryhodné – boli spracúvané až dodatočne a identifikovali sme v nich viaceré chyby či skreslenia,“ povedal pre EurActiv analytik INEKO Ján Kovalčík.

„Považujeme za neakceptovateľné, že sťažnosťou, ktorú sme v novembri 2015 adresovali aj EIB, sa táto inštitúcia začala zaoberať až po 11 mesiacoch. Teda niekoľko mesiacov potom, ako sa EIB zmluvne zaviazala byť najväčšou financujúcou bankou pri tomto projekte,“ dodal Kovalčík.

EIB skúma, či si splnila povinnosti

Európska investičná banka v súčasnosti podnet INEKO analyzuje v rámci svojho mechanizmu na spracovávanie sťažností (tzv. complaints mechanism).

Ide o „nezávislý autonómny mechanizmus banky, ktorý skúma, či si EIB riadne splnila svoje povinnosti. V tomto prípade posudzuje, či banka správne zhodnotila projekt D4/R7, resp. či existujú dôkazy o nesprávnom úradnom postupe,“ vysvetlil pre EurActiv špecialista EIB pre PPP projekty Peter Jeffreys.

Svoje preskúmanie by mala EIB dokončiť do dvoch až troch mesiacov (apríl – máj).

Stopnutie financií = posledná možnosť

Hovoriť o možných dôsledkoch negatívneho výsledku prešetrenia pre samotný projekt je podľa Jeffreysa predčasné: „Musíme si počkať na výsledok mechanizmu, aby sme o tom mohli hovoriť podrobnejšie“.

Nevylúčil však, že by EIB mohla od financovania obchvatu odstúpiť. „EIB môže odstúpiť od podpísaného projektu jedine v prípade porušenia finančného kontraktu, a to len vtedy, ak nie je možné nájsť žiadne iné riešenie,“ vysvetlil.

Aké je riešenie?

Odstúpenie EIB od projektu nepovažuje za primerané ani Kovalčík. „Došlo už k podpisu kontraktov aj k finančnému uzatvoreniu, EIB sa teda už zaviazala projekt financovať a odstúpenie od tohto záväzku by znamenalo nemalé náklady,“ upozornil.

Podľa neho je však „naliehavo potrebné upraviť pravidlá EIB aj EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj) tak, aby sa nemohli podieľať na financovaní projektov, v ktorých príprave sa vyskytnú natoľko závažné pochybenia či nedostatky.“

„Len v takom prípade začne vláda SR a možno aj iné vlády brať oficiálne stratégie a ciele EÚ vážne aj v otázkach udržateľného rozvoja mobility,“ uzavrel analytik think-tanku INEKO.

 

  • Igor Hraško

    Keď som kričal o tom, že ten projekt je postavený na bulharských konštantách tak, aby vychádzal vtedajšej vláde, akosi málo pozornosti mi bolo venované. Úž vtedy som hovoril, že prepočet výhodnosti zo skoršej dostavby cez PPP je urobený tak, a s takými vstupnými dátami, aby vychádzal lepšie pri stavbe cez PPP, ako z bežných prostriedkov štátu. A ajhľa, zrazu sa niekto ide zobudiť? Keď som napádal koncesnú zmluvu, tiež bolo ticho v médiách. Ukazuje sa, že som mal pravdu. Len na čo mi to teraz bude?

REKLAMA

REKLAMA