Dostupné peniaze z EÚ potrebujú strategické plánovanie

Ich význam môžeme podľa ekonóma pocítiť najmä pri ďalšej zmene ekonomického cyklu.

Európske prostriedky sú veľmi dôležité pre realizáciu európskych politík, hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Na budúci rok Európska komisia navrhne, ako sa budú jednotlivé politiky z európskeho rozpočtu financovať po roku 2020.

S tým súvisí aj otázka, ako nahradiť výpadok v rozpočte spôsobený odchodom Veľkej Británie z EÚ.

Ako pripomenul Chrenek, štrukturálne fondy EÚ financujú prevažnú mieru verejných investícií na Slovensku. Najviac z nich smeruje do oblasti dopravy, informatizácie, verejnej správy, životného prostredia, na ľudské zdroje či na výskum a inovácie.

Upozorňuje, že programové obdobie 2014-2020 sa rozbiehalo pomaly a je tu riziko, že Slovensko európske prostriedky nevyužije úplne a ani najefektívnejšie.

Nie len klasické eurofondy

Chrenek na podujatí na Ekonomickej univerzite v Bratislave predstavil aj druhý typ európskeho financovania, ktorým sú tzv. celoeurópske programy ako napríklad Horizont 2020 pre vedu a výskum, Nástroj na prepájanie Európy na infraštruktúru alebo program Erasmus + v oblasti vzdelávania a študentských výmen.

Treťou skupinou sú tzv. finančné nástroje, kam patrí napríklad Európsky fond pre strategické investície, známy tiež ako Junckerov fond.

Okrem financií ponúka Európska komisia pre členské krajiny aj poradenstvo. Nedávno vznikol na Európskej komisii Útvar pre štrukturálne reformy.

„Som rád, že aj Slovensko požiadalo o konzultácie pre využívanie tohto systému v oblasti e-governmentu, finančníctva a zamestnanosti.“ Práve reformy sú podľa neho kľúčom k zvýšeniu konkurencieschopnosti.

Európska investičná banka ponúka flexibilitu

Šéf zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku Radoslav Ossowski-Barbetti hovorí, že najdôležitejšie považuje investície do vzdelania. Študentom predstavil EIB, ako najväčšieho medzinárodného poskytovateľa úverov, väčšieho než je  Svetová banka.

Najviac EIB investuje do malých a stredných podnikov, a to cez úverové linky v komerčných bankách. Podstané sú aj investície do infraštruktúry, do inovácií alebo zelenej ekonomiky, čo sú investície, ktoré majú prispievať k plneniu záväzkov EÚ z Parížskej klimatickej dohody.

Prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície sa Európska investičná banka len v Bratislave momentálne podieľa na financovaní tzv. Bratislavského obchvatu. Financovala tiež stavbu mosta Apollo alebo rekonštrukciu secesnej budovy gymnázia Grösslingova.

Testovanie kombinovaných foriem financovania

Michaela Kollárová z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu hovorila o poskytovaní finančných prostriedkov cez Slovenský investičný holding. Ten získal 3 % alokáciu zo všetkých operačných programov z tohto programového obdobia.

Momentálne prebiehajú výzvy na obnovu, čiže zvýšenie energetickej efektívnosti, bytových domov, malé a stredné podniky a oblasť odpadového hospodárstva. Výhodou je tzv. „pákovanie“, keďže do projektov vie vstúpiť aj medzinárodná finančná inštitúcia alebo samotný sprostredkovateľ svojim kapitálom.

Úlohou jej úradu je okrem iného testovať hybridné formy financovania. „Ak chceme mať kvalitný zásobník projektov a naskladať financovanie až do roku 2030 je nevyhnutná spolupráca všetkých rezortov a orgánov, ktoré na Slovensku pôsobia.“

Verejné a súkromné

Podľa hlavného ekonóma Sberbank Europe Vladimíra Vaňa je z dlhodobého pohľadu znepokojivé, že v posledných rokoch verejné investície tempom rastu prebiehajú súkromné investície.

Dostupné peniaze v eurozóne momentálne podľa neho nie sú problém, skôr sa potýkame s nedostatkom podnikateľskej inovatívnej iniciatívy, teda slabom dopyte po súkromných investíciách.

Európske zdroje podľa neho hrajú kľúčovú úlohu pri financovaní verejných investícií a ich úlohu pre súkromný sektor doceníme až v nasledujúcej fáze hospodárskeho cyklu.

Na margo prekážok v podnikaní na Slovensku hovorí, že podľa hodnotenia Svetovej banky je na tom Slovensko v niektorých oblastiach relatívne dobre v porovnaní s inými krajinami v regióne. Na druhej strane vymožiteľnosť práva a schopnosť uplatniť si zmluvné záväzky je niečo, kde je Slovensko oproti svojej pozícií podpriemerné.

Strategické plánovanie

Na otázku z publika, prečo stále mešká diaľnica medzi Bratislavou a Košicami, Kollárová hovorí, že problém bol v strategickom plánovaní. „Vízia štátu by mala mať pod sebou napríklad národný infraštruktúrny plán. Finančných prostriedkov je veľa, ale všetko záleží od kvalite projektov, ktorá je dosť poľutovaniahodná.“

Dušan Chrenek dodáva, že viaceré projekty v infraštruktúre sa rozdelili a dokončujú sa až v tomto programovom období, čo napomáha lepšiemu čerpaniu. Zároveň sú ale európske prostriedky len doplnkové, takže ani prostriedky, ktoré idú na infraštruktúru nepokryjú všetko.

Otvorila sa aj otázka nezmenšujúcich sa regionálnych rozdielov.

Vladimír Vaňo upozorňuje, že matematický priemer je zradný. Najmä v Bratislave veľký počet dochádzajúcich z poza hraníc bratislavského kraja deformuje štatistiku.

„Aj v Prešove priemerná mzda rastie, ale tie nožnice sa nezmenšujú, naopak sa mierne rozširujú,“ hovorí.

Mestá druhej rýchlosti

Navrhuje inšpirovať sa Poľskom, kde síce možno nie je dokonalá diaľničná sieť ale je tam veľký tlak v súkromnom sektore, a daňový sektor tomu vytvára podmienky, na investovanie do takzvaných miest druhej rýchlosti.

Mnohí investori pochopili, že nevyhnutne nemusia mať prevádzku vo Varšave, ktorá je najdrahšia z pohľadu nehnuteľností, pracovnej sily atď., ale oni to rovnako dobre môžu robiť z Vroclavy, z Krakova, Gdanska. Niečo podobné sa deje v Rumunsku.

„Prvé lastovičky vidíme aj na Slovensku, napríklad IT prevádzky v Košiciach. Investovanie do veľkých regionálnych centier mimo hlavného mesta môže byť niečím, čo môže urýchliť rozvoj.“

Bez efektívnej spolupráce súkromného a verejného sektora to ale podľa Vaňa nejde.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA