Junckerov fond zbohatne a ozelenie

Ministri sa dohodli na predĺžení životnosti EFSI, navýšení peňazí a nových oblastiach, ktoré bude možné podporiť. Snaha bude aj o spravodlivejšie priestorové rozdelenie financovaných projektov naprieč celou EÚ.

efsi junckerov fond
Minister financií Peter Kažimír (AP Photo/Francois Walschaerts via TASR)

Na zdvojnásobení objemu peňazí a predĺžení fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) sa včera dohodli únijní ministri financií v Bruseli (ECOFIN).

Schválili aj viacero technických úprav fungovania fondu, ktoré vychádzajú z doterajších skúseností.

Slovenský minister financií Peter Kažimír hovorí, že napriek počiatočným skeptickým hlasom sa Európskej investičnej banke spolu s jednotlivými krajinami a Komisiou podarilo v Európe cez EFSI preinvestovať stovky miliárd eur.

Fond vznikol v roku 2015. Je súčasťou Investičného plánu pre Európu z dielne Európskej komisie a do polovice roka 2018 by mal preinvestovať prvotne naplánovaných 315 miliárd.

EÚ hovorí, že fond je mimoriadne úspešný najmä pre malé a stredné podniky. Čerpať malo z neho do novembra 2016 až 376 tisíc firiem z 27 členských štátov.

Prečítajte si rozhovor EurActiv.sk s šéfom EFSI Wilhelmom Moltererom.

Bez politického vplyvu

“My sme sa dohodli na tom, že to bude pokračovať, že to má význam, aby sa v tomto pokračovalo, aby sa zdvojnásobila palebná sila,” vyhlásil Kažimír.

Naďalej platí, že cez EFSI sa nebude presadzovať politický vplyv a do fondu prúdia financie z verejného aj súkromného sektora.

Únijní ministri podľa očakávaní rozhodli o predĺžení EFSI do roku 2020 a zvýšení jeho objemu tak, aby mohol poskytnúť najmenej 500 miliárd eur na investície.

Rada sa ešte o konečnej podobe nového EFSI musí dohdonúť s Európskym parlamentom.

Po novom aj obranné a enviroprojekty

Zmyslom EFSI  je mimo politickej schémy hľadať projekty, ktoré by za normálnych okolností nebolo možné financovať, hovorí Kažimír.

„Napríklad, klientom EFSI je bratislavský obchvat.“

„Novinkou je, že fond sa bude venovať aj investíciám, ktoré sú nasmerované na obranu a bezpečnosť a na podporu zelených projektov,“ dodal slovenský minister financií.

Rozšírenie oblastí projektov sa bude týkať aj poľnohospodárstva, lesníctva, oblasti rybného hospodárstva a tzv. „modrej ekonomiky“ ako aj iných aspektov bioekonomiky.

Posilní sa aj zameranie na klimatické projekty. Podmienkou je, aby aspoň 40 % financií uz EFSI išlo na projekty prispievajúce k ochrane klímy.

Doteraz fond cielil na dopravu, energetiku, pokrytie širkopásmovým internetom, vzdelávanie, zdravotníctvo, výskum a rizikové financovanie malých a stredných firiem.

Z rozpočtu EÚ do neho do roku 2020 bude smerovať 26 miliárd eur a Európska investičná banka (EIB) do neho prispeje 7,5 miliardami eur. Fond funguje v rámci EIB, ktorá schvaľuje každý jeho projekt.

Väčšia vyváženosť

Existuje aj poradný orgán (European Investment advisory hub), ktorý má členským štátom s problémami s čerpaním pomôcť s prípravou kvalitných projektov.

Kritika smerom k fondu smeruje najmä k tomu, že projekty, ktoré spolufinacuje nie sú rovnomerne geograficky rozložené. V skutočnosti sa najviac projektov realizuje vo veľkých západných krajinách.

Jedna zo základných premís pri vzniku fondu bola, že jediným kritériom pre výber projektov musí byť ich kvalita ak majú mať schopnosť prilákať aj súkromné investície.

Závery včerajšej Rady ministrov hovoria, že by malo dôjsť k “posilnenému geografickému pokrytiu”.

V tomto smere argumentuje aj Výbor regiónov.

REKLAMA

REKLAMA