Komisia trvá na rozšírení EFSI. Predstavila ďalšie vylepšenia

Za príkladný projekt označila európska exekutíva aj projekt bratislavského obchvatu.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) plní svoje ciele a mal by sa čím skôr rozšíriť. Taký je záver Európskej komisie, ktorá dnes zverejnila oznámenie, v ktorom zohľadnila zistenia troch hodnotení fungovania fondu.

Od predstavenia k EFSI 2.0

EFSI ako hlavný pilier tzv. Junckerovho investičného plánu spustila Komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) v júni 2015 s cieľom podnietiť investície vo výške 315 miliárd eur za tri roky (do polovice roka 2018).

Doteraz fond podporil projekty, ktoré by mali zmobilizovať približne 154 miliárd eur a podporiť takmer 380 000 malých a stredných podnikov, oznámil na dnešnej tlačovej konferencii podpredseda Komisie zodpovedný za pracovné miesta, rast, inovácie a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen.

Členské štáty a Európsky parlament by preto podľa neho mali „bezodkladne prijať“ návrh na rozšírenie EFSI, ktorý v septembri predstavil predseda exekutívy Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie.

Takzvaný EFSI 2.0 má fungovať až do roku 2020, dokedy by mal zmobilizovať najmenej 500 miliárd eur.

Čítajte aj: Komisia predstavila EFSI 2.0

Tri hodnotenia

Okrem zdvojnásobenia trvania a kapacity fondu chce Komisia doladiť aj jeho fungovanie. Čerpá pritom z troch hodnotení.

Prvé pripravila samotná Komisia ešte pred predstavením druhej generácie EFSI v septembri, druhé je od EIB a tretie nezávislé hodnotenie uverejnila v polovici novembra audítorská spoločnosť EY.

Čítajte aj: Externé hodnotenie EFSI dáva za pravdu Komisii

Všetky tri potvrdzujú, že EFSI vo veľkej miere plní stanovené ciele, upozorňujú však aj na možné zlepšenia najmä v oblasti doplnkovosti a rovnomernosti pokrytia.

Ide o kritiku ktorú už dávnejšie vzniesli bruselské think-tanky ako Bruegel či CEPS a nedávno aj Európsky dvor audítorov.

Čítajte aj: Doplnkovosť EFSI sa nepozdáva ani európskym audítorom

Nové vylepšenia

„Počúvali sme a z predchádzajúcich skúseností sme si zobrali ponaučenie. Spätná väzba, ktorú sme získali, je v súlade s naším návrhom na doladenie, rozšírenie a posilnenie plánu,“ vyhlásil predseda Komisie Juncker.

Európska exekutíva chce spolu s EIB klásť väčší dôraz na doplnkovosť fondu napríklad tým, že budú zverejňovať podrobné informácie o tom, prečo jednotlivé projekty dostali financie a ako spĺňajú kritéria z nariadení o EFSI.

Ako doplnkové bude EFSI 2.0 definovať aj všetky cezhraničné projekty, keďže prvá generácia fondu zatiaľ nepodporila ani jeden takýto projekt. Za problém to označil aj výkonný riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk.

Rovnomernejšie pokrytie aj „blending“

Rovnomernosť pokrytia fondu má zlepšiť najmä lokálna pomoc Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) – druhého piliera Investičného plánu pre Európu.

Pomôcť má aj intenzívnejšie zapojenie národných podporných bánk. Tie majú dôležitú úlohu najmä v oblasti spolufinancovania a kombinovania zdrojov z EFSI s inými eurofondami – tzv. blending. Ide o oblasť, kde je podľa všetkých troch hodnotení veľký nevyužitý potenciál.

Bratislavský obchvat ako príklad

Komisia tiež ukázala niekoľko príkladných projektov, ktoré už cez EFSI získali finančnú podporu.

Ide napríklad o projekt na zvýšenie energetickej efektívnosti viac než 40 000 domov a bytov vo Francúzsku, či novú nemocnicu v anglickom Birminghame.

Medzi príkladné projekty Komisia zaradila aj diaľničný obchvat Bratislavy, na ktorý cez EFSI pôjde 437 miliónov eur.

Najviac schválených projektov je v Taliansku, Francúzsku a Veľkej Británii. Po prepočte ma HDP však vedie Estónsko, BulharskoŠpanielsko.

Rada rozhodne ešte do konca roka

Návrh na rozšírenie EFSI musí ešte schváliť Rada EÚ aj Európsky parlament.

Ministri pod vedením Petra Kažimíra by mali za Radu rozhodnúť na zasadnutí formátu ECOFIN 6. decembra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA