Rozpočet EÚ: Koľko bude stáť reformovaná únia?

Filozofické debaty o budúcej podobe a ambíciách EÚ majú aj finančné presahy. Rozpočet únie čakajú zmeny a nemusia byť malé.

Európsky rozpočet má výšku 1 087 mld eur na 7 rokov, 1 % HND EÚ. Pre lepšiu predstavu – z každých 100 eur, čo Európan zarobí, je to 1 euro. Drvivá väčšina (94 %) sa vracia do členských krajín. Profitujú z neho všetky, hoci do rôznej miery.

Prečo má EÚ rozpočet

Nemá plátať diery v národných rozpočtoch, ale prinášať špeciálnu – európsku pridanú hodnotu. To znamená, že peniaze z neho idú na ciele definované v zakladajúcich zmluvách a tvoria európske verejné statky, prípadne zabezpečujú šetrenie nákladov a nepriame prínosy.

Vychádza sa z predpokladu, že združením zdrojov sa v niektorých oblastiach dosiahne viac ako pri nekoordinovanom míňaní členskými štátmi.

Príkladmi európskej pridanej hodnoty sú programy ako Erasmus, cezhraničné prepojenia, alebo európsky navigačný systém Galileo.

5 scenárov pre úniu, aj pre rozpočet

Európska komisia minulý týždeň zverejnila posledný z diskusných dokumentov k budúcnosti EÚ. Týka sa možných zmien v tom, ako sa financujú európske politiky.

Zďaleka nejde len o to, či rozpočet navýšiť alebo okresať. Popisuje v ňom plusy a mínusy jednotlivých úprav, zmien priorít a modeluje možné zmeny v rozpočte podľa 5 scenárov vývoja európskej integrácie z Bielej knihy.

Biela kniha o budúcnosti EÚ v kocke

 

Ambície bez krytia

Základnou otázkou je, na akých spoločných politických prioritách sa EÚ27 zhodne. Čo má únia riešiť? Koľko to bude stáť?

Komisia opakovane hovorí, že ak majú ľudia očakávania od EÚ napríklad na poli ochrany vonkajších hraníc alebo spoločnej obrany, musí mať na to rozpočtové zdroje.

Priority pritom skôr pribúdajú – nestabilita v susedných štátoch, informačné siete, hrozby pre verejné zdravie, obranný výskum, klimatické ciele alebo znižovanie chudoby.

Investičná funkcia

Každý verejný rozpočet plní v zásade tri funkcie: investičnú, prerozdeľovaciu a funkciu makroekonomickej stabilizácie.

Investičný rozmer sa plní cez programy na podporu výskumu alebo infraštruktúry. Posledným počinom bolo vytvorenie tzv. Junckerovho fondu (Európsky fond pre strategické investície, EFSI). Aj ten je potrebné prehodnotiť v kontexte iných nástrojov.

Komisia napríklad pripúšťa, že existuje nie úplne želaná konkurencia medzi európskymi investičnými nástrojmi. „Vstup EFSI spomalil zavedenie Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility) a finančných prostriedkov politiky súdržnosti“, píše sa v dokumente Komisie.

Investície z európskeho rozpočtu majú vo všeobecnosti prispievať k celkovej modernizácii európskeho hospodárstva a ako katalyzátor súkromných investícií.

Prerozdeľovanie

Prerozdeľovanie v EÚ sa deje najmä cez kohéznu politiku (eurofondy) a poľnohospodárske dotácie. Diskusia o týchto dvoch obálkach bude politicky jedna z najnáročnejších.

V hre je uvažovanie o zvýšení národného spolufinancovania s „cieľom zvýšiť angažovanosť a zodpovednosť“ členských štátov. Uvažuje sa aj o vytvorení jediného investičného fondu, resp. jednotného súboru pravidiel pre fondy, aby sa príjemcom zjednodušil príjemcom život a uľahčilo sa ich kombinovanie.

Poľnohospodárske dotácie budú tiež súťažiť v novom období s novými prioritami, s tlakom na väčšie ekologické zameranie a tiež s tým, ako riešiť problém, že približne 80 % platieb pripadá na 20 % príjemcov (možné zníženie platieb pre veľké podniky).

Rovnako je na stole aj otázka, či neupustiť od financovania platieb iba z rozpočtu EÚ, bez spolufinancovanie členských štátov.

Tlmenie šokov

Makroekonomickú úlohu plní európsky rozpočet len nepriamo. Má určitý vplyv na členské štáty cez prísun relatívne stabilného zdroja investícií napriek hospodárskemu cyklu. Dnes však európsky rozpočet nie je tvorený tak, aby absorboval makroekonomické otrasy.

To by sa mohlo zmeniť v súvislosti s dobudovaním eurozóny a zavedením finančných stimulov pre štrukturálne reformy cez kohéznu politiku lebo ako samostatný fond.

Tzv. fiškálna kapacita (pre eurozónu, prípadne pre celú EÚ) by mohla mať podobu zabezpečenia investícií, zabezpečenia vnútroštátnych systémov podpory v nezamestnanosti alebo fondu na horšie časy.

Zásadnejšie posilnenie sociálneho rozmeru EÚ by pravdepodobne tiež išlo ruka v ruke s rozpočtovým krytím špeciálnych programov na európskej úrovni.

Európska verejná služba

Potom je tu mnoho prierezových a vysoko politických rozpočtových otázok. Napríklad, malo by byť financovanie z rozpočtu priamejšie naviazané na dodržiavanie zásad právneho štátu zo strany členských krajín? Prípadne plnenia iných záväzkov?

Nepopulárnou, ale neopomenuteľnou témou sú inštitucionálne náklady. Tlak na znižovanie administratívnych nákladov primäl v posledných rokoch inštitúcie EÚ napriek novým úlohám k znižovaniu stavov, zmrazeniu platov, zvyšovaniu pracovného času a veku odchodu do dôchodku. Komisia píše o jasnom trende, kedy ľudia z bohatších členských krajín strácajú o prácu v inštitúciách EÚ záujem, čo môže ohroziť kvalitu európskej verejnej služby.

Vlastné zdroje

Samostatnou otázkou je, ako zmeniť financovanie rozpočtu a najmä posilniť tzv. vlastné zdroje. Uvažuje sa o zdroji založenom na dani z príjmu právnických osôb, environmentálnych daní, príjmy z predaja emisných povoleniek, z poplatkov za cestovné povolenie do EÚ (ETIAS). Jednou z podmienok je, že vlastný zdroj musí byť jasne naviazaný na európske politiky.

 

Poradca Montiho skupiny: Reforma európskeho rozpočtu ušetrí štátom peniaze

 

Všetky tieto otázky budú na dohode členských štátov. Súčasný rozpočet končí v roku 2020, rokovania sa preto začnú už čoskoro. Nový impulz ponúka aj brexit, resp. výpadok rozpočtového príspevku Veľkej Británie a zrušenie jej rabatu.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA