Bariéry mobility sú aj v hlavách

Pracovnej mobilite v EÚ bránia okrem psychologických a kultúrnych aspektov aj neuznávanie kvalifikácií a niektoré problémy s prenositeľnosťou doplnkového sociálneho poistenia.

„Mobilita je jednou z možností ako riešiť problém nezamestnanosti na Slovenskou“, myslí si štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš. Zároveň ale dodáva, že rezort nechce nezamestnaných ľudí zo Slovenska „vyháňať a nútiť ich hľadať prácu v zahraniční“

Ak má ale jednotný trh fungovať, musí fungovať aj pre ľudí, nie len pre kapitál. Kľúčovou výhodou mobility pre Slovensko je podľa Ondruša predovšetkým nadobúdanie skúseností, zručností a kvalifikácií, ktoré ľudia pôsobiaci iba na Slovensku získať nemôžu a ich následné využitie doma.

Nie všetky bariéry, ktoré bránia mobilite je ale možné odstrániť legislatívne, hovorí. Sú to predovšetkým otázky kultúrnych zvyklostí či psychologického nastavenia.

Pripúšťa, že aj pri veciach, ktoré je môžeme riešiť legislatívne „máme čo doháňať“. Jednou z nich je vzájomné uznávanie kvalifikácií a zručností.

„Je nevyhnutné vytvoriť jednotný rámec, ktorý bude akceptovaný, aby niektoré krajiny neboli nútené znižovať svoje štandardy“.

Na národnej úrovni Ondruš spomenul projekt národnej sústavy povolaní – databázy povolaní a pracovných pozícií aj s ich opisom a požiadavkami na jednotlivé zamestnanie. „Umožní nám to jednoduchšie porovnávať dosiahnuté kvalifikácie s dosiahnutou prípravu na povolanie v iných krajinách.“V rámci rezortu školstva paralelne vznikne národná sústava kvalifikácií.

Za ďalšiu výzvu v rámci riešenia európskej mobility považuje štátny tajomník zjednocovanie pravidiel dôchodkového poistenia, bezproblémovú prenositeľnosť práv a plné využitie služby Eures.

Právami európskych občanov pri všetkých druhoch mobility v rámci EÚ previedla auditórium Kristin Schreiber, zástupkyňa vedúceho kabinetu eurokomisára pre vnútorný trh a služby Michela Barniera (v minulosti viedla kabinet komisára pre sociálne veci Vladimíra Špidlu).

Pokiaľ ide o práva sociálneho zabezpečenia v Únii, podľa Schreiber v únii dobre funguje systém transferu základných penzijných práv, problémy ale stále pretrvávajú v doplnkových penzijných právach.

Spomína nástroje na podporu mobility, ako je portál „Your Europe“, nástroj na riešenie problémov „Solvit“ a Európsky sociálny fond, ktorý okrem iného podporuje aj integráciu migrantov vnútri EÚ.

Zo základných parametrov mobility vyplýva, že v roku 2012 žijú alebo pracujú v inom členskom štáte EÚ 3 % celkovej populácie, teda asi 6,4 miliónov ľudí. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že 15 % ľudí by vôbec neuvažovalo nad prácou v inom členskom štáte, nakoľko v tom vidia príliš veľa prekážok.

Schreiber spomína skúsenosť z pracovnej cesty v Nemecku, kde sa s komisárom Barnierom rozprávali s viacerými malými podnikmi, ktoré boli ochotné zamestnať ľudí z Španielska , kde je nezamestnanosť veľmi vysoká, vrátane ich zaškolenia a jazykovej prípravy, nenašli však dostatok kandidátov.

Komisia plánuje do budúcnosti napríklad reformu služby Eures a v rámci Druhého aktu o jednotnom trhu aj finalizáciu uznávania profesionálnych kvalifikácií.

Martin Kahanec z Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) upozornil na dôsledky starnutia populácie, čo má za následok nedostatok vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sily. „Kríza týmto procesom nepomohla, zvýšila sa totiž averzia voči riziku. Rast je však determinovaný inováciami a tie zahŕňajú určitú mieru rizika,“ vysvetľuje Kahanec.

K tomu sa navyše pridáva v čase krízy negatívne vnímanie migrácie, migrantov a ekonomický nacionalizmus.

Za problém považuje na Slovensku príliš reštriktívnu imigračná politika, ktorá nepomáha napĺňaniu inovačného potenciálu. Ak by sa Slovensko viac otvorila kvalifikovanej pracovnej sile zo zahraničia, zvýšilo by to dopyt aj po ich menej kvalifikovaných kolegoch.

Mobilita môže podľa Kahanca napomôcť znižovať problémy zamestnanosti cez zvýšenie efektívnosti využitia ľudského kapitálu v Európskej únii. To vplýva na rast a blahobyt v EÚ. V kríze mobilita napomáha k rýchlemu prispôsobeniu sa trhov práce.

Pokiaľ ide o migráciu z „nových členských krajín“ EÚ do starých, z výskumov CELSI vyplýva, že pre vysielajúce krajiny boli dôsledky negatívnejšie (odliv mozgov), než pre hostiteľské.

Na druhej strane ak aj vzdelaní migranti pracovanie na nekvalifikovaných pozíciách vybavilo ich to mäkkými zručnosťami, ktoré im pomohli uplatniť sa po návrate na domácom trhu práce.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti za pozitívne príklady fungovania európskej mobility považuje program Erazmus alebo prenositeľnosť dôchodkového a zdravotného poistenia.

Medzi negatívne radí jazykovú bariéru, skrytú diskrimináciu, neuznávanie titulov alebo komplikovanosť zdaňovania dedičstva s cezhraničným prvkom. Súhlasí s hodnotením, že Slovensko na svoju škodu púšťa do krajiny málo pracovníkov zo zahraničia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA