Blaha: V únii funguje sociálny nacionalizmus

Vnútorný trh EÚ nie je zatiaľ jednotným sociálnym trhom. Na prekážky reflektoval druhý panel konferencie „Jednotný trh EÚ: spoločne k novému rastu?“

„Existuje vôbec sociálna politika EÚ? Pripomína Yeti, všetci o nej hovoria a ale nikto ju necíti“, skonštatoval predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (SMER-SD)v druhom paneli nazvanom „Jednotný trh – sociálny trh?“

Základné modely sociálneho štátu, ktoré v EÚ rozoznávame (liberálny sociálny štát – Nemecko, sociálno-demokratický sociálny štát – Švédsko a rudimentárny sociálny štát – južanské štáty) sú podľa Blahu veľmi špecifické a uchovávajú si stabilitu mimo rámca EÚ, kde existujú len minimálne štandardy.

Za legitímnu považuje ale nedávno vyslovenú požiadavku francúzskeho prezidenta, ktorý požaduje popri prebiehajúcich zmenách v EÚ aj diskusiu o „sociálnej únii“.

„Ak hovoríme o jednotnom trhu a dôvodoch prečo sa štáty zbavujú suverenity, nie je to z roztopaše. Ako Európa máme väčšiu silu odolávať globálny tlakom“, hovorí. Ak ale budeme fungovať čisto iba ako voľný trh môže sa nám stať, že stratíme v Európe stabilné sociálne prostredie, čo budú to sprevádzať sociálne nepokoje a extrémizmus.

Podľa Blahu sa štáty sociálnej únii bránia pretože funguje „sociálny nacionalizmus“. Štáty sa svojej sociálnej siete nechcú vzdať a preniesť na európsku úroveň, pretože voličov majú doma. Pre EÚ to má závažné dôsledky v podobe „race to the bottom“ (pretekov ku dnu).

Ocenil Európsku komisiu za to, že sa snaží vo svojich iniciatívach doplniť niektoré sociálne prvky, aj v Akte o jednotnom trhu cez podporu sociálneho podnikania. Participácia zamestnancov je podľa neho príkladom témy, na ktorej sa môže zhodnúť pravica aj ľavica. Ako modelový príklad spomína španielsko-baskickú korporáciu Mondragon.

Ekonomická demokracia je aj podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS Miroslava Beblavého legitímna téma ľavice, sám sa však venoval slovenským záujmom na jednotnom trhu a jeho sociálnych aspektoch.

Pripomenul, že otázka prístupu na trhy je otázkou životnou, ktoré môže mať politické dôsledky k akým viedlo ekonomické ochranárstvo v 30. rokoch 20. storočia. Netreba podľa neho redukovať diskusiu na otázku rastu HDP. „Slovensko je jedna z najtvorenejších ekonomík v Európe. Pre Slovensko je otázka fungujúceho jednotného trhu otázkou základného prežitia“, hovorí Beblavý.

Pre Slovensko je spoločný európsky trh zaujímavý nie len z hľadiska vývozu tovaru ale aj voľného pohybu ľudí za prácou a štúdiom. „Ako človek, ktorý študoval v zahraniční ešte pred tým než sme boli členom EÚ, viem povedať, aký je to rozdiel chcieť isť študovať do zahraničia, keď ste členskou krajinou EÚ a keď nie ste.“

Varuje pred flirtom s ekonomickým nacionalizmom, pretože hoci sa vždy dobre počúva, že by sme mali kupovať slovenské produkty, hovoriť to v krajine, ktorá je životne závislá na tom, čo vyvezie. „je vždy hranie sa s ohňom“.

Rôzne ekonomicko-sociálne systémy sa s jednotným trhom vyrovnávajú rôzne, pripomína Beblavý Nie sú to tradične silné sociálna štáty ako Švédsko či Dánsko, ktoré by mali v kríze problém s konkurencieschopnosťou  ale južné krajiny, kde je sociálny štát kombinovaný s nepružnou ekonomikou. Nedá sa teda podľa neho paušalizovať, že sociálny štáte nedokáže ustáť globálnu konkurenciu.

Je ale podľa neho na mieste diskusia či u nás nehovoriť namiesto sociálneho štátu o koncepte štátu sociálnych investícií.

Ekonóm a bývalý poslanec NR SR za KDH Anton Marcinčin v komentári k vystúpeniam panelistov upozornil, že Slovensko nevyužilo príležitosti, ktoré malo a dnes nie je konkurencieschopné. „Chvíľu sme napredovali, ale ukázalo sa, že ten model je neudržateľný a ukázalo sa, že máme naozaj neschopný štát.“

Podotkol tiež, že jednotný trh , sociálne politiky a trh práce nie sú oddelené veci a nemožno tak k nim pristupovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA