Digitálna agenda: Slovensko má dobrú východziu pozíciu

Európska agenda v obasti digitálnej ekonomiky má už dva roky, no Slovensko zatiaľ svoju národnú stratégiu nemá. Tretí panel konferencie hovoril o digitálnom rozmere jednotného trhu.

V záujme produkcie tovarov a služieb s vysokou pridanou hodnotou, je dôležité zabezpečiť bezbariérové fungovanie digitálneho trhu v rámci celej Európy, uviedol štátny tajomník Ministerstva financií Peter Pellegrini (SMER-SD).

Úlohu lídra v tejto oblasti vidí v Európskej komisii. Pre Slovensko by plné využite digitálnej ekonomiky znamenalo nový potenciál pre prepojenie relatívne vysokej vzdelanostnej úrovne na Slovensku s produkciou.

Pellegrini cituje štúdiu, podľa ktorej má Slovensko dobrú východiskovú pozíciou pre rozvoj digitálnej ekonomiky – už dnes predstavuje 3,3 % HDP s rastom 12 % ročne.

Slovensko vychádza z porovnania ako krajina vzdelaných ľudí s pomerne vysokou internetovou konektivitou, no existujú tu bariéry, ktoré sa prelínajú s úlohami v rámci európskej digitálnej agendy.

Podľa Pellegriniho má Slovensko dva strategické ciele – oblasť informatizácie verejnej správy, resp.  elektronické vybavenie životných situácií. Druhým cieľom je podpora inovácií a súvisiaca transformácia ekonomiky.

Pripúšťa, že bez EÚ by sme neboli schopní alokovať na tikot priority potrebné prostriedky v v tak krátko časovom horizonte.

„Na obede sa ma jeden mladý podnikateľ, ktorý sa venuje rizikovému kapitál a start-upom spýtal, čo teda konkrétne robíme, čo je samozrejme nočná mora pre každého eurokrata, aj tak to ale dnes skúsim v oblasti IKT“, povedal Jörgen Gren z Európskej komisie.

Citoval niekoľko čísiel, podľa ktorých internet prispel k rastu v najdôležitejších ekonomikách 25 % počas posledných 5 rokov. Spotreba súvisiaca s internetom je vyššia ako spotreba energie.

Predstavil sedem kľúčových oblastí digitálnej agendy z pohľadu Európskej komisie, z ktorých má každá viacero, spolu 101, konkrétnych krokov. „Týchto sedem pilierov sa môže zdať nudných, s tým môžem súhlasiť, ale ak ich rozmeníme na drobné sú veľmi zaujímavé.“

Z nich je aktuálne 38 ukončených, 49 v procese a 14 s meškaním, ale očakávaným plnením v roku 2012.

Spomenul okrem iného systém mobilných platieb, kde je snahou zabezpečili, že rovnaký systém aký požívame na Slovensku bude fungovať aj v zahraničí. Pripomenul, že celú digitálnu agendu sprevádza aj agenda ochrany osobných údajov alebo práva „byť zabudnutý na internete“.

Michal Hrabovec z IT Slovenska (Anasoft) si myslí, že tak „mohutnú rozpracovanú agenda nemáme šancu stihnúť v  zauzlenej byrokracii v akej sa pohybujeme.“

Ako problém vníma nejednotné copyrightové práva alebo rýchlosť aplikácie jednotného elektronického podpisu.

„Neviem či si niekto pokúsil založiť napríklad inú doménu ako je lokálna. Ak chcete nemeckú potrebujete tam mať trvalé bydlisko, čo opäť nie celkom otvorený trh“, hodnotí súčasný stav.

Nemyslí si tiež, že ukazovateľ počtu patentov neomylne povie, že krajina ide dopredu. Podľa Hrabovca je to kontroverzné najmä z toho pohľadu, že malé podniky majú v boji s korporáciami, ktoré si nechajú patentovať úplne všetko len preto, aby odolali patentovým vojnám, len malú šancu.

V tomto je ale podľa neho Európa na tom trochu lepšie ako Spojené štáty, lebo sa tu nie všetko dá patentovať.

Milan Ištván prezident o.z. Partnerstvá pre prosperitu považuje za hlavný problém, že na Slovensku nebola doteraz téma digitálnej agendy reálnou politickou prioritou žiadnej vlády. „Európska agenda je tu dva roky, Slovenská republika patrí k malej skupine štátov, čo nemajú doteraz prijatú vládnu politiku v tejto oblasti. Sme radi, že Peter Pellegrini ako štátny tajomník Ministerstva financií (ktoré má na starosti informatizáciu spoločnosti) si tuto agendu osvojil. Nebude to mať jednoduché.“

Obavu vyjadril z toho, že mnoho z potrebných opatrení pôjde naprieč rôznymi ministerstvami, čo môže byť pri slovenskom rezortizme problém.

Za nešťastné tiež považuje, že všetky priority sa majú realizovať z OPIS, hoci program by mal byťlen doplnkový zdroj. „Na Slovensku to tak nefunguje, podobne ako vo vede a výskume. To je trošku chyba,“ hovorí Ištván.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA