Jednotný trh potrebuje bankovú úniu

Súčasťou odpovede na krízu bude aj banková únia. Má pomôcť prekonať situáciu, v ktorej sú banky európske len v dobrých časoch, v zlých sú však predovšetkým národným problémom.

„Pred 20 rokmi, keď sa EÚ pripravovala na spustenie jednotného trhu, Slovensko ešte neexistovalo ako samostatný štát, pred 23 rokmi ešte nebola v tomto regióne trhová ekonomika. Dnes hovoríme o voľnom pohybe osôb, tovarov, služieb a kapitálu – ako sa len časy menia“, uviedol prvý panel konferencie na tému Jednotný trh ako cesta z krízy jeho moderátor Rick Zednik z EurActiv.com.  

Panel otvoril predseda výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Ján Hudacký (KDH), podľa ktorého nie je jednotný trh len legislatívnou záležitosťou a potrebuje tiež investície do infraštruktúry – dopravnej, energetickej, či IKT.

Spomedzi výsledkov jednotného trhu vyzdvihol predovšetkým oblasť transeurópskych sietí – dopravných, energetických aj telekomunikačných. V tejto súvislosti spomenul aj budúci podporný nástroj EÚ „Spájame Európu“ (Connecting Europe) s potenciálom pomôcť prepojeniu kontinentu  a tvorbe nových pracovných miest.

Dopravná infraštruktúra je dôležitá pre voľný pohyb osôb a tovaru, prispieva ku kohézii kontinentu a tiež v kontexte očakávanej zvyšujúcej sa intenzity dopravy v EÚ, hovorí Hudacký.

Veľký potenciál vidí v širokopásmových sieťach a v digitálnej agende pre Európu, ktoré umožnia rozvoj e-health či e-governmentu. Odstránením fragmentácie systémov digitálnych služieb v Európe by sa tiež mohol prudko zefektívniť systém verejných zákaziek v EÚ.

Ďalší dvaja panelisti sa v prezentáciách venovali najmä bankovej únii.

Banky sú v pokojných časoch európske ale národné počas krízy, upozorňuje vedúci odboru pre európske záležitosti na Ministerstve financií SR Robert Auxt. Banková únia, o ktorej sa teraz aj na najvyššej politickej úrovni diskutuje, by mala pomôcť prelomiť bludný kruh medzi bankami a suverénnym dlhom. Logickým vývojom jednotného trhu je integrovaný finančný trh. Ako ale upozorňuje Auxt, Slovensko je vysoko závislé na zahraničných bankách a podporuje preto bankovú úniu založenú na troch pilieroch – jednotný dohľad, jednotný rezolučný mechanizmus a garančný fond na ochranu vkladov.

Panelisti sa zhodli na tom, že jednotný bankový dohľad je nevyhnutný pre zdravé banky v Eurozóne a tie sú zase nevyhnutné pre fungujúci jednotný trh a pre stabilitu európskej ekonomiky. Iva Karpíšková z Európskej komisie načrtla časový harmonogram prijímania nových pravidiel v rámci európskeho rozhodovacieho procesu.

Juraj Draxler z CEPS súhlasí, že bankovú úniu v nejakej forme potrebujeme. „Banková únia pravdepodobne veľa vecí zmení, ale nepomôže nám vyriešiť krízu v Eurozóne.“ Riešenie by malo byť oveľa hlbšie a malo by presahovať hranice Európskej únie. Potrebujeme podľa neho predovšetkým efektívnejšie regulačné prostredie. Jej komplexnosť síce narastá, to však neznamená, že sa zlepšila aj jej efektívnosť. Draxler poukazuje tiež na demokratický deficit rozhodovania v EÚ, alebo naše sporné vnímanie rastu. „Prehlbovanie trhu prispelo k dnešnej kríze“, myslí si.

Periférne ekonomiky by sa mohli vrátiť k rastu do piatich rokov pri vhodných štrukturálnych reformách a investíciách do udržateľnej ekonomiky. Príkladom takých investícií sú podľa Roberta Auxta vlastné energetické zdroje podľa vzoru USA

Ponúkame vidoezáznam celého panelu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA