Európa 2020 je “šancou na modernizáciu Slovenska”

Všeobecnosť a ťažká merateľnosť niektorých cieľov, ktoré si Európa dáva, prispieva k poklesu dôvery ľudí v európsky projekt, upozornil na konferencii venovanej stratégii Európa 2020 a súčinnosti s podnikateľmi pri jej napĺňaní premiér Robert Fico.

„Mal som dva varianty príhovoru, podľa výsledkov volieb v Grécku," vyznal sa v úvode príspevku na pondelňajšej konferencii "Európa 2020" premiér Robert Fico. Vláda podľa neho výsledky volieb rešpektuje a rešpektovala by ich aj v prípade, ak by dopadli inak, "pretože ide o slobodné rozhodnutie demokratického a suverénneho štátu".

To čo sa momentálne deje v EÚ môže byť podľa premiéra zárodkom novej kvality európskej integrácie. Slovensko bude musieť byť pripravené na dvojrýchlostnú Úniu, hoci primárne nie je v našom záujme. V tomto kontexte Robert Fico zdôraznil, že konsolidácia nie je samoúčelné cvičenie, ale boj o dôveryhodnosť krajiny.

„Môžeme mať rôzne predstavy o podobe Európskej únie, ale stále je to pravdepodobne ten najlepší priestor, v ktorom môžeme žiť,“ povedal na margo pretrvávajúcej krízy. 

Upozornil, že kríza dôvery ľudí v projekt Európskej integrácie pramení z toho, že si kladieme všeobecné a ťažko merateľné ciele, ktoré často nenapĺňame.“ Ocenil preto kvalitatívnu zmenu stratégie v porovnaní s Lisabonskou stratégiou.

Výzvou pre Európsku komisiu je podľa premiéra zhodnotiť, nakoľko sa jej podarilo priblížiť strategické dokumenty radovým občanom EÚ. „Skúsme sa spýtať niekoho na ulici v Bratislave, Trnave alebo Piešťanoch, čo je to stratégia Európa 2020. Nebudú to vedieť“. Myslí si tiež, že 80 % politikov v Národnej rade nevie, aký je rozdiel medzi Európsku úniou a Radou Európy. "Hovorím to s plnou vážnosťou. Nevenujeme dostatočnú pozornosť vysvetľovaniu verejnosti v čom je význam týchto inštitúcií."

Pokiaľ ide o navrhované opatrenia na európskej úrovni, pri zvyšovaní kapitálu Európskej investičnej banky na garancie za tzv. projektové dlhopisy, bude Slovensko podľa premiéra požadovať istú mieru proporcionality: „Budeme sledovať využiteľnosť, a požadovať určitú mieru proporcionality v projektoch.“

Na margo dane z finančných transakcií vláda aj po konzultáciách s rakúskymi a maďarskými partnermi stále váha o jej prínosoch, tým skôr, že zvýšila bankový odvod, ktorý považuje za prejav solidarity silných voči slabším v rámci konsolidačného úsilia.

Premiér tiež upozornil na rastúce napätie v energetických otázkach medzi Ruskom a Ukrajinou, aj preto musí byť podľa neho Slovensko účastné čo najväčšieho počtu európskych energetický projektov.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič uvítal, že po viac ako dvoch rokoch krízového manažmentu sa diskusia v EÚ začína opäť otáčať k témam týkajúcich sa podpory rastu a tvorby pracovných miest. Pripomenul, že počas krízových rokov došlo k strate viac ako dvoch tisíc miliárd eur, čo je ročný HDP Francúzska.

 „Trvalo nám takmer rok, kým sme pochopili, že ak máme problém v jednej skupine krajín a riešenie v druhej skupine krajín, ale zdieľame spoločnú menu, zdieľame spoločný hospodársky priestor a spoločný trh, riešenie, ktoré musíme hľadať musí byť spoločné a musí byť európske,“ zdôraznil. „Dúfam, že aj výsledok včerajších volieb v Grécku nám umožní, aby sme teraz venovali čo najviac úsilia a pozornosti tomu, ako znovu naštartovať ekonomiku,“ dodal. Podľa jeho slov najväčší potenciál pre rast a tvorbu pracovných miest majú budovanie infraštruktúry, energetika či IKT.

Pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020 v prípade Slovenska poukázal na nevyhnutnosť skvalitniť vzdelávanie, aby lepšie reagovalo na potreby priemyslu a zvýšiť investície do výskumu a vývoja. Za veľkú výzvu označil znižovanie deficitu. Avizoval aj akčný plán Komisie na obmedzenie daňových únikov, pre ktoré EÚ stráca tisíc miliárd eur.

Podľa podpredsedu Európskej komisie EÚ v súčasnosti prechádza cez etapu, ktorá ju posunie k užšej integrácii a zdroje rastu bude hľadať odstraňovaním bariér na jednotnom trhu.

Poukázal najmä na rastový potenciál dobudovaného jednotného trhu pre služby (1 % HDP) a digitálneho trhu (4 % HDP). Zdroje pre investície by mohli pochádzať z posilnenej Európskej investičnej banky či diskutovaných projektových dlhopisov.

Zároveň verí, že stratégia Európa 2020 bude mať pre Slovensko v prípade naplnení cieľov modernizačný účinok. EÚ si zasa vďaka nej zasa v globálnej konkurencii zachová postavenie najväčšej ekonomiky na svete, ktorá tvorí štvrtinu svetového HDP. Európania však musia zvýšiť produktivitu práce a investície do výskumu a vývoja, aby sa priblížili USA či Japonsku.

Šefčovič zároveň verí, že EÚ na júnovom summite vyšle jasný signál, že euro je nezvratný projekt a tým sa obnoví dôvera, ktorá mu chýba a je dôvodom paniky na finančných trhoch, ktorá nie je založená na makroekonomických ukazovateľoch.

Konferenciu Európa 2020 zorganizovala Americká obchodná komora (AmCham) na Slovensku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pod záštitou podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Podujatie podporil zlatý sponzor IBM, strieborní sponzori Cisco, Telefónica a PwC a bronzoví sponzori Bekaert, Radisson Blu Carlton Hotel Bratislava a Slovenské eletrárne.

Diskusiu v troch paneloch – Zamestnanosť rast a sociálna kohézia, Energetika a klimatická zmena, Výskum, inovácie a digitalizácia – priblížime v samostatných obsahových blokoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA