Úspech Európy 2020 bude závisieť od dialógu s biznisom

Nová slovenská vláda sa v Národnom programe reforiem stotožnila s cieľmi hospodárskej stratégie Európa 2020. Podnikateľská sféra však upozorňuje, že na ich plnenie je potrebný dialóg so súkromným sektorom.

Stratégiu Európa 2020 členské štáty prijali ešte v roku 2010 ako následníčku Lisabonskej stratégie. Súkromný sektor ju viac-menej uvítal. Európska asociácia obchodných a priemyselných komôr EUROCHAMBERS jej päť cieľov označila za dôsledný biznis plán na podporu rastu a konkurencieschopnosti EÚ v najbližších rokoch, upozornila však, že dôležitá bude implementácia. „Silný biznis plán je samozrejme dôležitý, ale je bezcenný ak nemá zdroje a nie je implementovaný,“ zdôraznila asociácia.

Štáty na stanovené ciele reagovali v rámci Národných programov reforiem počas prvého európskeho semestra, ktorý začal v januári 2011. Európsky parlament však po preskúmaní jeho výsledkov a súladu s napĺňaním cieľov stratégie Európa 2020 upozornil, že členské štáty minú cieľ v oblasti zamestnanosti o približne 2,6 %, podobne nedosiahnu investície do výskumu a vývoja na úrovni 3 % a nenaplnia ani 20-percentný cieľ v oblasti zlepšovania energetickej efektívnosti. Podobne na tom budú aj ciele v oblasti chudoby a vzdelávania, pretože ich neimplementujú všetky krajiny a nie sú dostatočne komplexné.

Europoslanci štátom vyčítali, že ich jedinou serióznou prioritou sa stala konsolidácia verejných financií. Avšak vzhľadom na spomaľovanie ekonomiky sa tento rok začalo čoraz viac hovoriť o hľadaní rovnováhy medzi škrtmi a podporou rastu. Európske krajiny až zúfalo hľadajú zdroje rastu a posilnenia konkurencieschopnosti. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v marci upozornil, že na podporu rastu by mala slúžiť práve stratégia Európa 2020 a reformy s ňou spojené.

K plneniu cieľov na národnej úrovni sa v Národnom programe reforiem SR 2012 zaviazala aj nová slovenská vláda s dôrazom na základnú infraštruktúru, ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálnu inklúziu, vedu, výskum a inovácie s ohľadom na zelený rast.

Pri stratégii Európa 2020 je dôležitý dialóg so súkromným sektorom

Opatreniam na národnej úrovni sa v pondelok (18. júna) bude venovať konferencia na vysokej úrovni „Európa 2020“, ktorú organizuje Americká obchodná komora v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pod záštitou podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.

Predstavitelia slovenskej vlády, európskych inštitúcií a korporátnej sféry sa zamerajú na odpovede na otázky týkajúce sa slovenských špecifík  pri cieľoch a iniciatívach v oblasti zamestnanosti, inkluzívneho rastu, energetiky a klímy, výskumu, inovácií či digitalizácie.

Práve dialóg pri napĺňaní stratégie Európa 2020 považuje súkromná sféra za kľúčový. „Podniky predsa vedia, aká byrokracia ich dusí a čo potrebujú pre svoj ďalší rast. Veľké korporácie ako IBM navyše analyzujú a porovnávajú jednotlivé krajiny i celé regióny z pohľadu vhodnosti pre investície z globálneho hľadiska. Úlohou podnikateľskej sféry je podeliť sa o tieto informácie s európskymi inštitúciami, aby stratégia mohla uspieť. To platí i na národnej úrovni,“ uviedol Branislav Šebo, generálny riaditeľ IBM Slovensko.

Riaditeľ Public Affairs Telefónica Slovensko Peter Gažík zdôraznil, že keďže zámerom Európy 2020 je primárne zabezpečenie rastu a na ňom sa podstatnou mierou podieľa súkromný sektor, je nevyhnutné, aby mal možnosť sa k cieľom nielen vyjadrovať, ale aby bol aj ich prirodzeným spolutvorcom.

„Ciele stratégie Európa 2020 sú natoľko komplexné, že ich nie je možné napĺňať len z pozície štátnej administratívy, rovnako ako nie je možné presunúť zodpovednosť za ich dosahovanie výlučne na súkromný sektor. Iba konštruktívny dialóg medzi oboma stranami, ktorý stavia na komplementárnom prístupe zúčastnených aktérov, môže pretaviť mimoriadne ambiciózne ciele do reality,“ vysvetlil.

Na vzájomnú interakciu medzi korporátnou sférou a plnením cieľov upozornil aj Ivo Doležal, riaditeľ PwC Slovensko. „Stratégia Európa 2020 má zásadný vplyv na korporátnu sféru a naplnenie jednotlivých cieľov môže mať zásadný vplyv na konkurencieschopnosť jednotlivých sektorov. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa našiel kompromis, ktorý na jednej strane umožní naplnenie týchto vízií, ale na druhej strane náklady na ich realizáciu neohrozia konkurencieschopnosť európskych podnikov v porovnaní s ich konkurentmi mimo Európskej únie.“

Európu 2020 za šancu pre korporátnu sféru na reakciu na výzvy spojené s dôsledkami hospodárskej krízy a globalizácie označil Marcel Rebroš, generálny riaditeľ Cisco Slovensko . „Je  potrebné, aby Európska komisia (EK) a korporátna sféra spoločne vypracovali rámec pre modernú priemyselnú politiku, ktorého cieľom bude podporovať podnikanie, riadiť priemysel a pomôcť mu prispôsobiť sa novým výzvam, podporiť  konkurencieschopnosť základných odvetví výrobného priemyslu a služieb. Spoločným záujmom pre EK, jednotlivé krajiny a korporácie je práve konkurencieschopnosť, ktorá priamo súvisí s investíciami do výskumu a vývoja a do vzdelávania,“ vysvetlil a dodal, že je na to potrebný dialóg nielen s korporátnou sférou, ale aj s akademickými inštitúciami, mimovládnymi či spotrebiteľským organizáciami.

Korporátni lídri stratégii veria

Hoci sa Lisabonskú stratégiu, predchodkyňu Európy 2020, naplniť nepodarilo, korporátni lídri vízii dôverujú. „Stratégiu Európa 2020, IBM víta,“ poukázal Branislav Šebo, generálny riaditeľ IBM Slovensko. „Európske inštitúcie si totiž uvedomujú hlboké zmeny, ktoré sa odohrávajú vo svetovom hospodárstve a je im jasné, že ak Únia zásadným spôsobom nezvýši svoju schopnosť rozvíjať sa a konkurovať ostatným častiam sveta, bude ďalej zažívať ústup z ekonomickej a politickej relevancie. Rozvoj a inovácie technológií sú pre konkurencieschopnosť Únie úplne zásadné,“ skonštatoval.

Za veľmi prínosné označil iniciatívy Inovácia v Únii a Digitálna agenda (pozri pozadie, pozn. editorky). Na druhej strane upozornil, že zamestnávatelia za slabšiu stránku stratégie Európa 2020 považujú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

„Obsahuje síce veľa dobrých impulzov a myšlienok, ale Únia akoby si pri jej vypracovaní nevšimla, že prechádzame jednou z najhlbších hospodárskych kríz, že rast prichádza len pomaly a že európske hospodárstvo a pracovný trh prechádzajú významnými štrukturálnymi zmenami. Tomu treba prispôsobiť aj európsky sociálny model a to v Nových zručnostiach pre nové pracovné miesta nenachádzame,“ vysvetlil.

Hoci kritici takéto európske iniciatívy považujú za „neužitočné slohové cvičenie", podľa generálneho riaditeľa Cisco Slovensko Marcela Rebroša všetko nasvedčuje tomu, že v prípade Európa 2020 nejde len o ďalší pokus o plánovanie na úrovni EÚ. „Veríme, že je to šanca pre všetky zaniteresované strany, zámer, ktorý bude podporený adekvátnymi opatreniami. Bez reálnych a dobre premyslených krokov a podpory všetkých zainteresovaných, nemá žiadna stratégia šancu na úspech. Európska komisia informovala, že navrhne na podporu tejto stratégie ambiciózny súbor opatrení na úrovni EÚ s cieľom nasmerovať EÚ na novú udržateľnú cestu prosperity,“ poukázal. Zároveň za kľúčové považuje to, že jednotlivé ciele Európy 2020 krajiny premenili na vnútroštátne.

Riaditeľ Public Affairs spoločnosti Telefónica Slovensko Peter Gažík vidí podstatu stratégie nie v plánovaní budúcnosti, ale v uskutočňovaní malých krokov smerom do budúcnosti. „Z tohto pohľadu je stratégia nepochybne akcelerátorom mnohých iniciatív, ktoré na úrovni jednotlivých členských štátov menia život ľudí k lepšiemu už dnes. Pre korporátny sektor je dôležité najmä to, aby toto snaženie zohľadňovalo celkový ekonomický kontext a reálne možnosti hospodárstva. Inými slovami – a pomôžem si príkladom z nášho sektora – cieľ nie je možno ani tak v tom, aby každý občan EÚ mal v roku 2020 prístup k internetu s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s, ale aby sa podarilo implementovať nástroje, ktoré zabezpečia, že žiadny Európan nebude vylúčený z možnosti participovať na výhodách, ktoré internet prináša,“ dodal.

Aj z pohľadu riaditeľa PwC Iva Doležala biznis podporuje vizionárske iniciatívy, akou je Európa 2020. Upozornil však aj na to, že ambiciózne ciele potrebujú zásadné investície. „Kľúčovou otázkou je, ako tieto iniciatívy financovať v zložitej situácii fiškálnej konsolidácie verejných rozpočtov a nedostatku finančných zdrojov v súkromnom sektore, ktorý sa stále plne nespamätal z finančnej krízy,“ poukázal.     

Ďalšie kroky:

  • 18. júna 2012 – Európa 2020, konferencia na vysokej úrovni pod záštitou podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA