Eurovízia sa vracia do Škandinávie: Nič nové, až na trochu politiky

Víťazkou ESC 2012 sa v azerbajdžanskom Baku stala Švédka marocko-berberského pôvodu. Slovensko sa do finále neprebojovalo.

Cenu Eurovízie si odniesla švédska skladba Euphoria (Thomas Gustafsson a Peter Boström) a exoticky pôsobiaca interpretka Loreen. Táto pieseň pri hodnotení predstihla spievajúce Buranovské babičky (Party for Everybody) z Ruska a aj hviezdu balkanpopu Želka Joksimoviča (Nije Ljubav Stvar) zo Srbska. Neobľúbené posledné miesto vo finále sa ušlo nórskej nominácii. Slovensko s anglicky otextovanou skladbou Don´t close your eyes (Max Jason Mai) sa do sobotňajšieho finálového programu neprebojovalo.

Súťaž o  kryštálový mikrofón Eurovízie (Eurovision Song Contest) sa preniesla z nemeckého Düsseldorfu (2011) pod Kaukaz. Vďaka minuloročným víťazom získala azerbajdžanská štátna televízia právo usporiadateľa a vysielalo sa zo západného pobrežia Kaspického mora, z hlavného mesta Baku. V 56-ročnej histórii sa pesničková súťaž Eurovízie (ESC) už konala aj na „neeurópskej pôde“. Súťaže sa zúčastňovali, respektíve zúčastňujú okrem európskych krajín aj štáty, ktoré ležia za historicko-geografickou  hranicou európskeho svetadielu (napr. Izrael, viaceré nástupnícke štáty ZSSR, Maroko).

Podmienkou účasti je členstvo v EBU-UER (Európska únia národných verejnoprávnych rozhlasových a televíznych vysielateľov), ktorá aktuálne združuje 56 inštitúcii z Európy a širšieho okolia a na tento ročník vyslalo svojich zástupcov 44 krajín, od San Marina po Island a od Írska až po Arménsko. Pôvod tohtoročných interpretov bol tiež vo viacerých prípadoch pestrý. Interpretka víťaznej skladby, 28-ročná speváčka a skladateľka Loreen (Lorine Zineb Noka Talhaoui) sa síce narodila v Štokholme, ale v marocko-berberskej rodine. Nórsko reprezetujúci Tooji (Touraj Keshtka) sa narodil v Iráne, tohtoročná holandská speváčka vystupujúca s indiánskou čelenkou má turecké korene.

Úprava pravidiel ako spôsob zníženia politického hlasovania?

Pravidlá súťaže sa oproti minulému roku výraznejšie nezmenili. O 20 miesteniek do finále súťažili skladby 36 krajín, rozdelené do dvoch semifinálových kôl. Zvyšných 6 finálových nominácii získali automaticky zakladateľské krajiny „Grand Prix“, nazývaných aj „veľká päťka“ (Nemecko, Veľká Británia, Španielsko, Francúzsko a Taliansko), ktorí sú zároveň aj najväčšími prispievateľmi do rozpočtu telerozhlasovej únie a priamu miestenku má aj usporiadateľská krajina, ktorej interpret zvíťazil na predchádzajúcom ročníku.

Hodnotí sa zo všetkých 10 skladieb, ktoré odzneli naživo v súťažný večer (1-7, 8-10-12 bodov) a prideľované body sú rovnocenným mixom telefonického / sms-kového hlasovania a hlasovania národných jury. V semifinálových kolách bodujú len zúčastnené štáty a do finále automaticky nominované krajiny vždy len v jednom z nich. Ani v tomto, či predošlých ročníkoch sa zavedenie inštitútu „odbornej poroty“ nezamedzilo priehľadnému „politickému hlasovaniu“. Žiadna z krajín síce nemôže hlasovať za vlastnú skladbu, ale takmer každá historicky hlasuje, často bez ohľadu na umeleckú kvalitu, za susedné, či nejako spriatelené a spriaznené krajiny.

Aj tohtoročná mapa prideľovania bodov v ničom nenasvedčovala, že tu istým spôsobom neprebieha akýsi „súboj kultúr“ Škandinávie a severu Európy s Balkánom, či bratanie sa európskeho juhu, západnej Európy a bývalého sovietskeho bloku. Významnou mierou ovplyvňujú hodnotenia často aj početné skupiny emigrantov z južných štátov vo viacerých západoeurópskych krajinách.

Irónia ako prostriedok pre kvalitnejšiu hudbu?

Ťažko sa objektívne vyjadriť ku kvalite víťazných, alebo nominovaných tohtoročných, či predošlých súťažných songov. Tradične sa tu prezentuje akási „pestrá zmes“, rytmická aj ťahavá, rocková, či popová, moderná, či tradičná, v niektorých prípadoch priam historická. Viacerí hudobní kritici a znalci si neodpustia podstatne tvrdšie hodnotenie úrovne súťažných titulov (karnevalová a kolotočová prehliadka, panoptikum, hudobné starinárstvo) a poukazujú, že súťaž dávno nie je súbehom aktuálnej a kvalitnej modernej hudobnej produkcie. To do istej miery podporuje aj pomerne slabé umiestnenie európsky, či svetovo etablovaných interpretov, ktorí, ak sa pre to rozhodnú, tam v posledných rokoch reprezentovali napríklad Belgicko, či Veľkú Britániu.

Viacerí európski vysielatelia sa rozhodli nastavovať súťaži kritickejšie zrkadlo pri preberaní tohto programu aspoň na národnej úrovni. V slovenskom Rádiu_FM tak tradične sa k ESC kriticky a vtipne vyjadrujú moderátori Baláž a Hubinák. Rakúska verejnoprávna televízia (ÖRF) vysielala finále 2012 na dvoch zvukových kanáloch a bolo len na divákovi, či si zapne seriózneho Andiho Knolla, alebo kolegov z okruhu rádia FM_4 a tvorcov humoristických relácii Stermanna a Grissemanna, ktorí na viacerých interpretoch a ich skladbách nenechali nitku suchú.

… slovenské pôsobenie

Pokračovanie Slovenska v rámci ESC sa diskutovalo vlani, aj predvlani keď už niekoľko rokov po návrate sa Slovensku nedarí dosiahnuť finálovú účasť. Naši západní susedia, Česká republika svoju účasť po troch neúspechoch v  ročníkoch 2007 – 2009 stiahla. V 90. rokoch sa slovenské skladby do finále (pravda pri podstatne menšom počte krajín) niekoľkokrát nominovali (Tublatnaka, M. Palonder, K. Hasprová). Hardrocková skladba Don’ť close your eyes nominovaná za Slovensko sa objavila vo 2. semifinále v podaní autora Maxa Jasona Maia (civilne Miro Šmajda). S nami súperiace krajiny a ich národné poroty obzvlášť nezaujala a ziskom 22 bodov, ktoré nám udelili Estónsko, Malta, Švédsko, Portugalsko, Srbsko a Francúzsko ostalo Slovensku neobľúbené posledné 18. miesto. Pri hlasovaní v semifinále aj vo finále ostávalo Slovensko pomerne konzistentné a opakovane hlasovalo za víťazné Švédsko, baladu spievanú Ottom Leplandom z Estónska (konečné 6. miesto) a Srbsko (3. miesto). Vo finále šlo „naše“ tretie miesto Maďarsku, ktorého pieseň od kapely Compact Disco skončila pôsobenie medzi poslednými tromi.

V tohtoročnom finále však pohoreli aj „silné kalibre“. Predposledný (25. miesto) skončil známy britský króner Hump (Engelbert Humperdinck), nevyšlo ani repete populárnych chlapčenských dvojičiek z Írska Jedward (19. miesto). Favorizovaná talianska „Amy Winehouse“ (Nina Zilliová) skončila až za Nemcom Romanom Lobom (8. miesto) a prvú desiatku uzatvorilo Španielsko (Pastora Solerová). Vlaňajšie vystúpenie slovenskej speváckej dvojice Twins (I’m Still Alive) a nimi získané 13. miesto v semifinále z Düsseldorfu ostáva v novodobej účasti Slovenska na ESC doteraz „tabuľkovo“ najlepším umiestnením.

Silnejúce politické odkazy

Azerbajdžan sa zhostil organizácie s plnou vážnosťou a štedrou štátnou podporou, keď pre účely podujatia vybudoval na brehu Kaspického mora úplne novú multifunkčnú Crystal Hall, v ktorej sa uskutočnili prvé aj druhé semifinálové kolo (22.5.2012 a 24.5.2012) a sobotňajšie finále (26.5.2012). Vzhľadom na časové posuny medzi strednou a západnou Európu začínali podujatia až okolo polnoci miestneho času. Túto príležitosť využil Azerbajdžan na masívnu reklamu svojej ekonomiky, ktorá je silne prepojená s ťažbou ropy. Svetové média však prinášali v spojitosti s podujatím a dianím v krajine aj silne kritické správy, najmä ohľadne diktátorského režimu prezidenta Ilhama Alijeva (syn predošlého prezidenta). Jeho dcéra, vplyvná mediálna postavička, dokonca spolumoderovala priame prenosy.

V predvečer prenosov upozorňovali svetové aj naše tlačové agentúry a médiá na tvrdé postupy a zásahy štátnej a tajnej polície voči opozícii a kritickým žurnalistom. Pri tradičnom odovzdávaní hlasov prostredníctvom telemostov z centrál národných televízii sa v ojedinelých prípadoch moderátori zo západoeurópskych krajín nezdržali medziriadkovej kritiky pomerov. Okrem nudných „povinných ďakovačiek za dobre pripravený program“ si napríklad Anke Engelkeová, známa nemecká komička a predsedníčka nemeckej poroty, neodpustila slová: „Dnes v noci nemôže nik hlasovať za vlastnú krajinu. Ale je dobre hlasovať a je dobre mať možnosť voľby. Veľa šťastia na vašej ceste, Azerbajdžan. Európa sa na vás díva.“ Aj švédska víťazka sympatizovala s opozíciou v juhokaukazskej republike a pobyt využila na stretnutie s jej zástupcami.

„Pred Eurovíziou vysielacia únia upozornila Azerbajdžan, aby pokročil v oblasti slobody slova, no mnohí jej vyčítajú, že nezaujala rozhodnejší postoj. Podľa EBU je Eurovízia apolitické podujatie, no tá tohtoročná v Baku sa zrejme politizácii nevyhla“, uviedla v  komentári SRo Nina Krajčovičová, pričom „politikum“ sa tentoraz neprezentovalo výlučne cez sporné prideľovanie „dvanástok“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA