Horká príchuť Svetového dňa slobody médií

Média v ostatnom čase prichádzajú o dôveru rýchlejšie ako politici, naznačujú výskumy. Svet však práve teraz potrebuje lídrov, ktorí sa za slobodné médiá postavia.

V čase, keď je novinárska práca rešpektovaná menej ako kedykoľvek v minulosti, obviňovaná z manipulácií a poskytovania nepravdivých informácií, vnímaná ako elitárska a častovaná najvulgárnejšími pomenovaniami, má oslava Svetového dňa slobody médií o čosi horkejšiu príchuť.

O to ťažšia sa zdá byť požiadavka skutočnej slobody médií a záruk nezávislosti voči politickým, finančným, či ideologickým vplyvom. Najviac im vo svete podľa Indexu slobody médií odolávajú severoeurópske krajiny. Nórsko, Švédsko, FínskoDánsko majú najslobodnejšie médiá na svete.

Na opačnom konci škály s najneslobodnejšími médiami sú v najnovšom prehľade organizácie Reportérov bez hraníc (RBH) Turkmenistan, Eritrea a Severná Kórea.

Krajiny V4 si v slobode médií pohoršili

Slovenská republika je spomedzi vyšehradských krajín v rebríčku slobody médií najvyššie. Sedemnáste miesto je však oproti minulému roku pokles o 5 priečok. Reportéri bez hraníc spomínajú vo svojej správe aj výrok premiéra, Róberta Fica, ktorý médiá nazval „špinavými prostitútkami“.

Česká republika rovnako v rebríčku klesla. Oproti minuloročnému 21. miestu sa dnes krajina radí na 23. priečku. Podľa správy „koncentrácia vlastníctva médií dosiahla kritickú úroveň“. RBH tvrdia, že nová oligarchia už od roku 2008 v krajine vykupuje médiá, čím si zaručuje svoj vplyv. Osobitne sa spomína aj meno doterajšieho podpredsedu vlády a ministra financií, Andreja Babiša.

54. priečka patrí Poľsku, ktoré si rovnako pohoršilo. Správa Poliakom vyčíta  zákon z konca roka 2015, ktorý vložil priamu kontrolu nad verejnoprávnymi médiami do rúk vlády, ako aj finančné zastrašovanie niektorých mediálnych domov, ako Gazeta Wyborcza, Polityka, či Newsweek Polska priamo vládnou stranou.

Najhoršie spomedzi V4 sa v ratingu slobody médií už tradične umiestnilo Maďarsko. V roku 2016 sa totiž vláde Viktora Orbána podarilo zlikvidovať tlačenú aj online verziu najčítanejšieho denníka Nepszabadsag.

Rakúsky mediálny dom Mediaworks, ktorý maďarský ľavicový denník vlastnil uvádzal, že zrušenie denníka súviselo s finančnými problémami. Keď však o niekoľko týždňov Mediaworks predal svoje podiely v lokálnych médiách, ktoré dominovali vyše polovici maďarského trhu, spoločnosti blízkej vládnej strane Fidesz, podľa RBH bolo jasné, že strana „získala kontrolu aj nad desiatkami regionálnych periodík“.

Najviac novinárov väzní Turecko

Hoci je Turecko podľa ratingu Reportérov bez hraníc v najnovšom Indexe slobody médií na 155. mieste zo 180 krajín, podľa Rady na ochranu novinárov (CPJ)  krajina väzní 81 novinárov, čo je najvyšší počet na svete.

Hneď za Tureckom je v rebríčku CPJ počtu väznených novinárov Čína (38 väznených), Egypt (25 väznených), Eritrea (17 väznených) a Etiópia (16 väznených).

Podľa správy Amnesty International zrušila turecká vláda od júlového pokusu o prevrat v krajine minimálne 156 médií. Viac ako 120 novinárov a pracovníkov v médiách bolo zadržaných.

Upadajúca dôvera

Novinárska zodpovednosť narastá s rozširujúcou sa dostupnosťou tých najrozličnejších médií. Podľa prieskumu Edelman Trust Barometer, prezentovaného aj počas svetového ekonomického fóra v Davose, je dôveryhodnosť v tradičné médiá najnižšia v histórií prieskumu. Hoci miera dôvery verejnosti k médiám padá najrýchlejšie, prieskum zaznamenal, že o vierohodnosť prichádzajú aj politici, biznis a mimovládne organizácie.

„Ľudia teraz vidia médiá ako súčasť elity,” uviedol pre FT Richard Edelman, riaditeľ agentúry, ktorá prieskum pripravovala. Podľa jeho slov toto vnímanie vedie „k sklonu k samo-referenčným médiám a spoliehaniu sa na svoje okolie“. Nie je preto prekvapujúce, že dôvera upadá predovšetkým u tradičných médií.

Jednoznačne preukázateľná nezávislosť je však otázkou, ktorá trápi politikov aj verejnosť. Napriek tomu, ide aj podľa Európskej komisie záruka slobody médií ruka v ruke s demokraciou.

carte_2017_en-2-cp

Index slobody médií v roku 2017 podľa Reportérov bez hraníc

„Sloboda médií a sloboda prejavu sú čoraz viac pod paľbou útokov po celom svete,“ uvádza vo svojom vyhlásení pri príležitosti Svetového dňa aj Vysoká predstaviteľka pre EÚ, Federika Mogherini.

Podľa generálneho tajomníka OSN, Antónia Guterresa svet potrebuje práve takých silných lídrov, ktorí sa za slobodné médiá postavia. „Novinári cestujú do tých najnebezpečnejších miest, aby bolo počuť aj tých, ktorých hlas iní nepočujú,“ povedal vo videu na svojej sociálnej sieti Guterres.

Povolanie novinára a jeho vážnosť prechádzajú bezprecedentnými skúškami verejnej mienky. Prístupnosť najrozličnejších informácií však z ľudí automaticky nerobí novinárov, hoci podľa mediálnych futuristov by v roku 2021 mali bežní občania produkovať až polovicu prístupných správ.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA