Rada Európy varuje pred „poštátnením“ verejnoprávnej televízie

Verejnoprávne vysielanie je v Európe ohrozené, varovala pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače Rada Európy.

Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks v komentári zverejnenom na stránkach organizácie poukazuje na problém „snáh vlád ovplyvňovať nezávislosť a pluralitu vysielania vo verejnom záujme“. Muižnieks píše: „Krajiny, ktoré majú populárne, dobre financované verejnoprávne vysielanie, čelia menšej vlne pravicového extrémizmu a korupcie, a majú viac slobody tlače.“

Komisár, ktorý je súčasne lotyšsko-americkým ľudskoprávnym aktivistom, a politológom, vysvetľuje, že „situácia (v krajinách) vyvoláva obavy: analýza varovaní zaslaných na Platformu Rady Európy pre ochranu žurnalizmu a bezpečnosť novinárov, od jej vytvorenia v roku 2015, ukazuje rastúci trend hrozieb nezávislosti verejného vysielania a jeho regulačných orgánov.“

Citoval reformu verejnoprávnych médií v Poľsku z roku 2016, ktorá podriadila televíziu a rádio priamej kontrole vlády, a obmedzila ústavnú úlohu existujúceho regulátora. Podľa Muižnieksa mala „negatívne vplyvy na slobodu médií, predovšetkým novinárov ako takých“. Poukázal na zoznam zostavený Spoločnosťou novinárov, nezávislým poľským združením, podľa ktorého bolo od začiatku roka z verejnoprávnych médií 228 novinárov prepustených, presunutých na iné miesto, alebo odstúpili na protest.

Vláda podkopáva demokraciu, tvrdia poľskí novinári a opozícia

Muižnieks tiež poukázal na iné príkaldy. V Chorvátsku sa snaží vláda obmedziť nezávislosť a pluralitu verejnoprávneho vysielania, v Rumunsku bol v októbri 2016 prijatý zákon, ktorým bolo zrušených asi 100 nefiškálnych daní, vrátane koncesionárskych poplatkov, ktoré tvorii hlavný zdroj financovania verejnoprávneho vysielania, v Grécku zas vláda v júni 2013 zatvorila verejnoprávnu ERT (znovu bola otvorená v roku 2015), čo vážne oslabilo (na čas) pluralitu médií v krajine.

Rada Európy zaregistrovala aj varovania týkajúce sa politických menovaní do vedenia verejných televíznych análov v Španielsku, či tlak politickej strany na nahradenie člena Dozorného výboru pre verejnoprávne vysielanie na Ukrajine.

Tieto príklady podľa komisára „ilustrujú, že snahy vlád premeniť verejnoprávne vysielanie na vládne vysielanie ostávajú rozšírené“. V niektorých prípadoch „je stále potrebný posun od toho, keď je médium štátnym vysielateľom – so silnými väzbami na vládu a slabšou zodpovednosťou voči širšej skupine divákov a občianskej spoločnosti – k tomu, aby sa stalo skutočným verejnoprávnym médiom, s edičnou a operačnou nezávislosťou od štátu“, dodáva Muižnieks.

Nedôverujeme vládam, médiám, firmám, ani mimovládkam

„Štátna RTVS“

Otázka postavenia verejnoprávnej televízie a rozhlasu je diskutovaná aj na Slovensku, najmä v súvislosti s blížiacou sa voľbou riaditeľa RTVS.

Premiér Fico súčasné vedenie niekoľkokrát verejne kritizoval za „neobjektívnosť“ a šírenie negatívnych informácií.

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) zašiel ešte ďalej: podľa neho sa má verejnoprávna RTVS premeniť na štátnu inštitúciu – čím prakticky potvrdzuje varovania Rady Európy.

Posilniť verejnoprávnosť

Spomínaný komentár obsahuje aj rady štátom, ako posilniť verejnoprávny charakter vysielania:

  • Právne nástroje garancie edičnej nezávislosti a inštitucionálnej autonómie, a na zabránenie ich politizácii;
  • udržateľné financovanie;
  • menovanie členov manažmentu a dozorných orgánov transparentným procesom, ktorý bude brať do úvahy kvalifikácie a osobné schopnosti, a povinnosti týkajúce sa práce pre verejnoprávne médiá;
  • poskytnutie zdrojov potrebných na tvorbu kvalitných programov, odrážajúcich kultúrnu a jazykovú diverzitu, so špeciálnou pozornosťou pre menšinové jazyky.

Muižnieksov záver je, že „verejnoprávne vysielanie… je nevyhnutným faktorom pluralistickej komunikácie, a jednou z hlavných charakteristík demokratickej spoločnosti“.

https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/kotlebovi-nahrala-celkova-xenofobna-atmosfera/

REKLAMA

REKLAMA