Slovenský jazykový zákon si vyslúžil ďalšiu kritiku

Kľúčom k zaisteniu prežitia jazykov menšín, ako napríklad galského jazyka, je podnikanie krokov priamo na mieste a nie na úrovni EÚ. Tento názor zaznel na konferencii v Európskom parlamente, ktorej účastníci zároveň vyzvali k pozastaveniu reštriktívnej legislatívy, akou je podľa nich napríklad slovenský jazykový zákon.

Zástupcovia menšín zároveň zdôraznili dôležitosť propagácie jazykov menšín v každodennom živote. Zároveň tvrdia, že je potrebné dosiahnuť viac úspechov aj na úrovni štátov, nielen v rámci EÚ.

„Na inštitucionálnej úrovni sme dosiahli pokrok, no aby sa stal reálnym, potrebujeme byť aktívnymi na miestnej úrovni, občianski neposlušní a vykonávať priame akcie. To by malo zaistiť, že sa veci zmenia od základu,“ povedal Sid Morgan z politickej strany Plaid Cymru vo Walese.

Otázka menšín je citlivou záležitosťou aj na Slovensku, kde až desať percent ľudí hovorí maďarčinou ako svojim rodným jazykom. Po uvedení jazykového zákona minulý rok v septembri sa však môže trestať použitie nespisovného jazyka právnickými osobami až do výšky 5tisíc eur.

Zákon zároveň sprísňuje podmienky pre používanie nápisov v iných jazykoch. Napríklad pamätníky či plakety obsahujúce text v slovenskom i v cudzom jazyku musia byť upravené tak, že slovenský text je na nich napísaný väčším písmom ako ten cudzojazyčný.

Maďarsko proti zákonu protestovalo na pôde Európskeho parlamentu i OSN z dôvodu, že podľa nich diskriminuje maďarskú menšinu. Odvtedy sa k jeho zavedeniu vyjadrilo niekoľko politikov a osobností verejného a akademického života.

Jazykový zákon utláča, no nie dosť na to, aby EÚ konala

Profesor na univerzite Lessius v Antwerpách Dirk Rochtus varoval, že hádka môže v konečnom dôsledku viesť až k rozdeleniu Slovenska a na vlády preto nalieha, aby svoje politiky komunikovali efektívnejším spôsobom.

„Túžba vytvoriť extra byrokraciu a utláčať maďarskú menšinu nemusí byť dôvodom zákona, no je to určite dojem, ktorý slovenská vláda jeho zavedením vytvára,“ povedal.

Rochtus tiež tvrdí, že zákon „mohol byť motivovaný snahou o väčšiu ochranu Slovenska, no problémom je, že pozície na oboch stranách sú čoraz neschodnejšie“.

 Zároveň dodáva, že Komisia môže zakročiť iba v prípade ak došlo k jasnému porušeniu medzinárodných dohôd v oblasti práv menšín.

„Zákon možno sťažuje situáciu maďarskej menšine, no asi nie dosť na to, aby Komisia zasiahla. Nemôžeme skutočne hovoriť o porušeniach, pokiaľ neuvidíme ako niekomu uvalia pokutu,“ povedal Rochtus.

Minulý týždeň naliehali členovia Parlamentu za stranu Európska slobodná aliancia na EÚ, aby využila právne zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou, ktorá vstúpila do platnosti 1.decembra 2009, na ochranu práv jazykových menšín.

Postoje

„Slovenský jazykový zákon je presnou kópiou lotyšského jazykového zákona, ktorý sa objavil v roku 1995, no pod nátlakom zo strany EÚ došlo k jeho zrušeniu. Teraz, keď je Slovensko v EÚ sa zdá, že na ochrane jazyka už až tak veľmi nezáleží, takže tú máme dvojitý meter,“ povedala lotyšská poslankyňa a členka Európskej slobodnej aliancie Tatjana Zdanoka.

„Buď je Európa Európou kultúr alebo zanikne,“ dodala.

„Časťou problému sú pojmy, ktoré samotná EÚ používa na popisovanie jazykov,“ povedal profesor na University of London Bill Bowring a dodal, že výrazy Únie ako „hlavný“, „najrozšírenejší“, „menej používaný“, „menej zaužívaný“, „minoritný“ či „menej vyučovaný“ v súvislosti s jazykmi jasne ukazujú, že napriek formálnej rovnosti 23 oficiálnych jazykov EÚ „je jasné, že v Európe existuje hierarchia v tejto oblasti“.

V referencii na konvenciu Rady Európy ohľadne regionálnych a minoritných jazykov, ktorú zatiaľ prijalo len 16 z 27 členských štátov Únie, Browning hovorí: „Ak to EÚ myslí s ochranou jazykových práv vážne, potom je nutné podniknúť vážne kroky na to, aby sa zaistilo, že všetky členské štáty túto konvenciu prijmú.“

„EÚ obraz je extrémne neuspokojivý. Existuje tu protirečenie a zmätok a niektoré členské štáty porušujú chartu, ktorú podpísali,“ dodal.

Právny analytik v Právnom informačnom centre pre ľudské práva v Estónsku Vadim Poleščuk v súvislosti s Estónskom a Lotyšskom, ktoré majú obe rusky hovoriacu menšinu, povedal: „Jazykové záležitosti sú najkontroverznejšou témou súčasnej politiky“ v oboch krajinách.

Poleščuk, ktorý zároveň hovoril o svojom podozrení, že za kampaňou ohľadne ruského jazyka stoja ruské tajné služby, dodal: „Estonským a lotyšským úradom sa nepáči, keď ich jazykovú politiku kritizuje zahraničie.“

Profesorka na univerzite v La Coruña v španielskej oblasti Galícia Maria Pilar Garcia Negro sa vyjadrila, že jazyk je abstraktný pojem a nemôže byť vyjadrený jednoducho počtom ľudí, ktorý ním hovoria v danej krajine.

„Reči o štátnom jazyku automaticky vytvárajú podkategórie jazykov,“ varuje a tvrdí: „Buď je vám jazyk daný vládnym orgánom, alebo je svojimi hovorcami vyhlásený za ľudské právo. Ja uprednostňujem tú druhú možnosť.“

Hovoriac vo svojej rodnej reči, García Negro uviedla: „Niektorí ľudia si myslia, že galícijský jazyk sa zachová ak sa pokúsite ho pravidelne dávkovať. No jazyk musí byť súčasťou vzduchu, ktorý dýchame ako ľudské bytosti.“

„Galícijština potrebuje byť slobodná, z ekonomických ako aj sociálnych dôvodov. Malo by sa preto propagovať jeho voľné použitie. Normalizovanie galícijštiny by nikomu nespôsobilo žiadnu ujmu,“ povedala a trvala na tom, že „sa musíme pohnúť ďalej od represie, regulácie a prebytkov a vzdať sa modelu „slobodného použitia [jazyku] s obmedzeniami“.“

„Slovenský jazyk ide proti všetkému, čo sa EÚ snaží dosiahnuť,“ povedal generálny tajomník mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa otázkami dodržiavania ľudských práv v strednej Európe. „Členský štát presadzujúci zákon proti jazyku ďalšieho členského štátu, ktorý je zároveň oficiálnym jazykom EÚ a hovorí ním desať percent jeho populácie, ide proti európskym princípom a nemá v Európe precedens,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA