Tibetský dalajláma: Číne chýba „morálna autorita“

Tibet „nie je proti čínskej vláde, ale [v krajine] neexistuje ani sloboda prejavu, ani sloboda tlače,“ povedal pred európskymi poslancami exilový duchovný vodca Tibetu. Dalajláma dodal, že Peking trpí na nedostatok „morálnej autority.“

„Ak sú [Čína a Tibet] skutoční priatelia, potom by sme mali vedieť hovoriť o vzájomných chybách,“ povedal 4. decembra tibetský dalajláma pred poslancami Európskeho parlamentu. Po svojom prejave pre novinárov doplnil: „Pre veľmi zlé výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, slobody vyjadrovania a slobody tlače je obraz Číny na poli morálnej autority veľmi, veľmi chabý.“

„Harmónia medzi hlavnými náboženstvami je absolútne možná,“ pretože vyznávajú rovnaké posolstvo „lásky a súcitu,“ povedal poslancom budhistický duchovný, ktorý pôsobí v exile. Aj napriek tomu je však podľa neho potrebné veľké množstvo trpezlivosti. Ako príklad netolerantnosti a netrpezlivosti uviedol mnohé vojny, ktorá sa „bojujú v mene náboženstva.“

Dalajláma sa v prejave posťažoval aj na prílišný dôraz, ktorý kladie dnešný svet na materiálne hodnoty. „Materiálne sme veľmi bohatí. Ale jeden z najdôležitejších aspektov šťastia je spojený s pokojom mysle. Príliš veľa stresu, ambícií a chamtivosti môže zničiť vnútorný pokoj,“ vysvetlil.

Duchovný vodca načrtol aj politickú víziu pre Tibet. Ako povedal pred europoslancami, nežiada nezávislosť, ale „všeobecnú autonómiu“ v rámci Čínskej ľudovej republiky. Novinárom vysvetlil: „Čínski úradníci pokladajú náš prístup za separatistické hnutie. Ono ním nie je. [Takéto nazeranie] je úplne nesprávne.“ Podľa neho, „každý Tibeťan chce pokrok, preto je v záujme každého Tibeťana zotrvať v Čínskej ľudovej republike.“

Aj napriek tomu, že dalajláma hovorí o integrite čínskeho územia, interpretácie jeho slov sa líšia. Napríklad Stanley Crossick, zakladateľ European Policy Centre, si myslí, že zámery tibetského duchovného obklopuje nedostatok jasnosti, čo to „zmysluplná autonómia“ je. Súčasne si však myslí, že aj Peking by mal začať označovať Tibet ako „autonómny región“ a nie pokladať ho za „provinciu“ tak, ako doteraz.

Crossick vo svojom článku na portáli Blogactiv píše, že ak dalajláma pocestoval do Európy pre akýkoľvek dôvod, nie je možné to obhájiť tvrdením, že ide o podporu dialógu medzi kultúrami a náboženstvami. Ako argument stavia tvrdenie, že ako exilový líder približne 3-miliónového národa sa stretá so západnými lídrami príliš často na to, aby vždy diskutovali len o náboženstve.

Návštevu dalajlámu v europarlamente, ktorá bola súčasťou aktivít v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu, zatienilo rozhodnutie Pekingu zrušiť plánovaný summit EÚ-Čína. Šlo o protestné gesto voči prijatiu exilového lídra Tibetu na najvyššej úrovni. Hans-Gert Pőttering v tejto súvislosti oficiálne pripomenul, že hoci Parlament „uznáva teritoriálnu integritu Číny a Tibet ako súčasť Číny [..] napriek tomu budeme obraňovať práva tibetského ľudu.“

REKLAMA

REKLAMA