Unbundling: návrh zákona zodpovedá smernici, ale nie realite

Už v rokovaniach o podobe európskych smerníc Slovensko odmietalo model úplného vlastníckeho oddelenia a podporovalo alternatívne formy unbundlingu. V aktuálnom návrhu zákona o energetike však vláda niektorých zaskočila predložením toho najprísnejšieho modelu ako východiskového.

V čase diskusií o podobe smerníc tretieho energetického balíčka (2007-2009) Slovensko, spolu s Nemeckom, Francúzskom a ďalšími piatimi krajinami oponovalo návrhu Európskej komisie a Parlamentu, ktoré za najlepšiu cestu pre rýchlu a úplnú liberalizáciu trhu považovali úplné vlastnícke oddelenie (OU) prepravy (prenosu) plynu a elektriny od výroby, resp. dodávky. Vo februári 2008 preto osmička krajín predložila alternatívny návrh, ktorým sa malo vyhnúť rozbíjaniu veľkých energetických koncernov a zohľadniť národné špecifiká sektora. (EurActiv, 25.2.2008)

Výsledkom kompromisu bolo, že do textu smerníc sa dostali tri rovnocenné alternatívy, a to, okrem OU, aj zriadenie nezávislého prevádzkovateľa sústavy (Independent System Operator – ISO) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (Independent Transmission Operator – ITO).

Spomedzi členských krajín EÚ naplno realizuje OU len Spojené kráľovstvo. Tomuto modelu už dnes viac-menej zodpovedá situácia v slovenskej elektroenergetike, kde prenos elektriny vykonáva Slovenská elektrizačná prenosová sústava so 100 % vlastníctvom štátu.

V prípade plynárenstva je však situácia zložitejšia, nakoľko jediný prepravca plynu – spoločnosť Eustream je súčasťou vertikálne integrovaného podniku SPP.

V podobnej situácii bola pred transpozíciou smerníc 3. balíka susedná Česká republika. Keďže výlučným prevádzkovateľom prepravnej sústavy v ČR je spoločnosť Net4Gas, ktorá je súčasťou koncernu RWE Transgas, Praha zvolila model, ktorý vyhovoval tomuto stavu – ITO.

Predchádzajúca vláda Roberta Fica (2006-2010), rovnako ako následná vláda Ivety Radičovej, taktiež podporovala model ITO ako najvhodnejší pre Slovensko.

Po dlhoročnom pokojnom súhlase s modelom ITO rozvíril debatu paragraf 50 súčasného návrhu zákona o energetike, ktorý ako východiskový model predpokladá úplné vlastnícke oddelenie.

Príčiny?

V dôvodovej správe predkladateľ zákona dané ustanovenie obhajuje tým, že „v zmysle požiadaviek Smernice 2009/73/ES nesmie právna úprava členského štátu brániť realizácii modelu vlastníckeho oddelenia prevádzkovateľa prepravnej siete“.

Zároveň v tomto dokumente uvádza, že ustanovenia o OU sa „použijú len v prípade, že sa vertikálne integrovaný plynárenský podnik rozhodne realizovať vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete“. To by mohlo naznačovať, že realizáciu použitého modelu má v tomto prípade v rukách SPP.

V odseku 8 daného paragrafu sa však uvádza, že „vláda môže do 1. októbra 2012 na návrh ministerstva určiť“ o nepoužití OU, a tým pádom o realizácii modelu ITO.

Neistota

Keďže aplikácia §50 by znamenala predaj minimálne nadpolovičnej väčšiny v dcérskej spoločnosti Eustream, odmietavá reakcia zo strany vertikálne integrovaného plynárenského podniku – SPP na seba nenechala dlho čakať.

SPP upozornil na to, že implementácia modelu OU oslabí nielen pozíciu spoločnosti ako dôležitého energetického hráča v stredoeurópskom priestore, ale tiež celkové postavenie Slovenska na energetickej mape Európy. Navyše úplné odčlenenie Eustreamu môže skomplikovať plnenie povinností vo verejnom záujme, ktoré SPP vyplývajú napríklad v rovine dodávateľa plynu poslednej inštancie. 

Spoločnosť tiež poukazuje na právnu neistotu, ktorú navrhované ustanovenie  prináša, a „nereálnosť“ termínu pre kompletnú realizáciu transparentného predaja.

„Je nereálne očakávať, že predaj spoločnosti takej veľkosti a významu, ako je Eustream, je možné pripraviť v priebehu troch mesiacov tak, aby išlo o transparentnú transakciu so štandardným priebehom,“ uviedol pre EurActiv Henrich Krejčí z SPP.

Napriek tomu, sa spoločnosť predbežne začala pripravovať aj na možnosť realizácie OU.

S argumentáciou plynárov súhlasí aj analytik Michal Hudec: „Nedostatkom a veľmi vážnym problémom sú časové lehoty, ktoré sú de facto nesplniteľné.“

Vo svojom komentári zároveň pripomenul predvolebné tvrdenia súčasného premiéra, ktorý vystupoval proti avizovanému predaju spoločnosti Eustream z obáv, že Slovensko stratí kontrolu nad plynovodom.

Otvorenou otázkou v prípade konečnej realizácie OU zostáva možnosť, že by sa prepravná plynovodná sieť odkúpila do úplného štátneho vlastníctva, obdobne ako je to v prípade spoločnosti SEPS, čo by podľa špekulácií niektorých médií mohlo prebehnúť aj na pozadí očakávaného predaja 49 % akcií SPP, ktoré vlastní Slovak Gas Holding (konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas a GDF Suez).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA