Hrozí lacná pracovná sila z Rumunska a Bulharska?

Lacná pracovná sila z Rumunska a Bulharska nie je veľkou hrozbou pre slovenský trh práce, tvrdí ekonomický think-tank Inštitút zamestnanosti. Situácia sa však môže zmeniť, ak sa ostatné krajiny v regióne rozhodnú svoje trhy práce zatvoriť.

 

Krátka správa

Komisia včera odporučila prijatie Rumunska a Bulharska do EÚ už k 1. januáru 2007. dá sa očakávať, že mnoho z krajín EÚ-15 využije možnosť uplatnenia prechodného obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily – dokonca aj Británia, ktorá patrila medzi hlavných advokátov liberálneho prístupu. Otázkou je, ako sa k tomu postavia nové členské krajiny. Po máji 2004 žiadali pre svojich občanov možnosť zamestnať sa kdekoľvek v EÚ, dnes sami zvažujú uplatnenie prechodných obmedzení voči Rumunsku a Bulharsku.

Podľa Inštitútu zamestnanosti nie je pracovná sila z týchto dvoch krajín pre Slovensko hrozbou. Poukazuje na viacero dôvodov:

  • Rumunskí a bulharskí pracovníci uprednostnia trhy s vyššou úrovňou miezd,
  • Dôležitá je aj jazyková bariéra, rumunskí a bulharskí pracovníci prirodzene uprednostnia Britániu, ÍrskoNemecko, v prípade Rumunov aj Francúzsko, ŠpanielskoTaliansko. Výnimkou je len slovenská menšina v Rumunsku, ku ktorej však patrí len asi 17 000 ľudí.
  • Oficiálna miera nezamestnanosti na Slovensku je vyššia než v Rumunsku a Bulharsku. Hoci sú u nás priemerné platy vyššie, stále ich ešte prevyšujú ostatné okolité krajiny (s určitou výnimkou Poľska).

Porovnanie socio-ekonomických charakteristík

Slovensko Bulharsko Rumunsko
počet obyvateľov 5 384 800 7 761 000 21 658 500
miera nezamestnanosti 16,3% 10,1% 7,7%
dlhodobá nezamenstnanosť 11,7% 6,0% 4,4%
minimálny plat (euro, 2004) 148 61 69
priemerný plat (euro, 2002) 475,67 157 193,42
priemerný plat (PPS, 2002) 1094,33 387,42 470,17
HDP na hlavu (PPS) 55 32,1 34,7

zdroj: Inštitút zamestnanosti, 2006

Situácia sa však môže zmeniť, ak sa okolité krajiny a veľké európske ekonomiky rozhodnú uzatvoriť trh práce pre Rumunov a Bulharov. Slovensko sa stane omnoho atraktívnejšie.

Aj z toho dôvodu sa slovenská vláda snaží ponechať si otvorené všetky možnosti. Minister zahraničných vecí I. Kubiš nedávno naznačil možnosť využitia prechodných obmedzení, predseda Národnej rady Pavol Paška zas pre Hospodárske noviny povedal, že „zvažujeme ochranu slovenského trhu práce“.

Premiér Robert Fico však pre TA3 minulý týždeň povedal, že by „nebolo príliš správne a spravodlivé, aby sme na jednej strane kritizovali staré členské štáty kvôli tomu, že prechodné obdobia zaviedli a túto istú politiku by sme my použili vo vzťahu ku krajinám, ktoré sa stávajú novými členskými štátmi Európskej únie.“

REKLAMA

REKLAMA