Mobilita pracovníkov – prečo áno a prečo nie?

Vlády stredoeurópskych krajín oficiálne požadujú otvorenie všetkých pracovných trhov v EÚ-15. V diskusiách sa však pozitívne vnímanie mobility mieša z obavami z niektorých negatívnych dopadov.

 

Pozadie

Jedným z cieľov Európskeho roku mobility pracovníkov je pochopiť, aký majú vlastne Európania postoj k mobilite aj aké sú dôvody jej prípadného odmietania. Podľa štúdie Európskej komisie majú Európania vo všeobecnosti pozitívny prístup k mobilite pracovnej sily – 46% z nich si myslí, že je výhodnou pre jednotlivca (11% proti), 49% ju považuje za výhodnú pre trh práce (19% proti) a 57% si myslí, že je dobrá pre európsku integráciu (10% proti).

Všetky vlády stredoeurópskych krajín oficiálne považujú voľný pohyb pracovnej sily za výhodný pre vlastné ekonomiky i európsku ekonomiku ako takú. Požadujú preto otvorenie pracovných trhov v celej EÚ-15. Vo verejnej diskusii, a čiastočne aj oficiálnych postojoch, sa však objavujú aj obavy z možných negatívnych stránok mobility pracovníkov.

Otázky

Nasledujúce reakcie boli zozbierané s pomocou partnerov z EurActiv.cz, EurActiv.hu EurActiv.pl.

Oficiálna politika

Česká republika: Politickí aktéri z oboch strán spektra majú k cezhraničnej mobilite liberálny postoj. Počet pracovníkov, ktorí majú potenciálne záujem pracovať v inej členskej krajine je marginálny, preto pravdepodobne nehrozí destabilizácia trhu práce. Výsledky prieskumov ukazujú rovnakým smerom.

Mobilita pracovnej sily je oficiálne podporovaná, napríklad v Národnom akčnom pláne (opatrenia pre pomoc zle fungujúcemu trhu s bývaním, či podpora dopravy) alebo v Stratégii ekonomického rastu (prijatej v roku 2005). Tieto dokumenty však nie sú záväzné a ich implementácia v konečnom dôsledku závisí na politickej vôli.

Maďarsko: Aj maďarská politická reprezentácia zdieľa presvedčenie, že voľný pohyb osôb – vrátane pracovníkov – je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ. Vláda sa snaží udržať túto otázku medzi prioritami politickej agendy a informovať obyvateľov o pozitívnych i negatívnych efektoch.

Poľsko: Poľská vláda je v tomto prípade určitou výnimkou – oficiálne migráciu pracovnej sily nepodporuje. Poukazuje pritom na problémy spôsobené únikom najaktívnejších a často vysoko kvalifikovaných ľudí. V určitých sektoroch sa okrem toho už prejavuje nedostatok pracovnej sily, napríklad v prípade lekárov a zdravotníckeho personálu.

Poľská vláda hovorí o tom, že chce znížiť zahraničnú migráciu pracovnej sily znížením daní a nákladov na vytvorenie pracovného miesta, prípade inou formou podpory podnikateľských aktivít. Zásadné konkrétne kroky sa však ešte neuskutočnili.

Slovensko: Pre predchádzajúcu vládu premiéra Dzurindu bola podpora mobility pracovnej sily jednou z priorít. „Správa o súčasnej sociálnej a ekonomickej situácii v regiónoch Slovenska“, prijatá vládou v marci 2006, hovorí, že „mobilita pracovnej sily zohráva kľúčovú úlohu pri boji s regionálnymi rozdielmi v životných štandardoch. Slovenská vláda prijme potrebné kroky a bude implementovať politiku zameranú na zvýšenie vnútornej mobility a rovnako tak medzinárodnej, najmä v hraničných regiónoch.“ Cezhraničná pracovná mobilita bola považovaná aj za jeden z nástrojov riešenia vysokej nezamestnanosti.

Nová vláda svoj postoj v tejto oblasti ešte jasne nevyjadrila, pravdepodobne však nemožno očakávať zásadný obrat. Ostáva otázkou, či jej postoj ovplyvní fakt, že silná voličská základňa vládnych strán pochádza z chudobnejších regiónov, ktoré môžu byť zasiahnuté potenciálnymi negatívnymi dopadmi ako je únik mozgov, či mladých ľudí.

Vnímanie verejnosťou

Česká republika: Verejná diskusia o mobilite v Českej republike takmer neexistuje. Pri relatívne nízkej cezhraničnej mobilite českej pracovnej sily je záujem verejnosti a médií obrátený viac na cudzincov prichádzajúcich pracovať do krajiny, než naopak.

Maďarsko: Pracovná mobilita a jej dopady sú malé, a malý je teda aj záujem verejnosti o ňu. Táto otázka sa vo verejnej diskusii objavuje len zriedka a aj to väčšinou vo forme kampaní, či v kontexte určitých profesií. Opäť, pozornosť sa viac zameriava na cudzincov prichádzajúcich pracovať do Maďarska – Slováci na severe krajiny, či Rumuni prichádzajúci pracovať často ilegálne.

Poľsko: Mnohí ľudia vnímajú negatívne vysoký počet pracovníkov odchádzajúcich za prácou do zahraničia. Na druhej strane, odchod do zahraničia je vnímaný ako šanca, najmä pre mladých ľudí, získať dobre platenú prácu. Vo verejnosti prevládajú najmä obavy z negatívnych dopadov mobility pracovníkov na rodinu. V mnohých prípadoch ostáva v krajine jeden z partnerov, prípadne sú deti vychovávané starými rodičmi. Pre mladých ľudí je však pracovná migrácia predovšetkým príležitosťou na lepší začiatok života, únikom pred nezamestnanosťou. Podľa prieskumov verejnej mienky sa k pracovnej mobilite stavajú kriticky najmä starší ľudia s konzervatívnymi postojmi.

Slovensko: Oficiálna komunikácia zdôrazňuje pozitívne aspekty mobility a Slováci k nej majú vo všeobecnosti priaznivý postoj (podľa Eurostatu považuje viac ako 60% Slovákov mobilitu na dlhé vzdialenosti za dobrú vec). V mnohých prípadoch je to však skôr výsledkom nutnosti, keď sú na lokálnych trhoch v zaostalejších regiónoch príliš malé platy, či vysoká nezamestnanosť. Práve z toho dôvodu sú mnohí migranti, najmä mladí ľudia, ochotní prijať prácu v zahraničí, ktorá je značne pod ich kvalifikačnou úrovňou.

REKLAMA

REKLAMA