Východná Európa chce svojich pracovníkov späť

Nové členské krajiny z východnej Európy začínajú rozmýšľať, ako prilákať svojich občanov pracujúcich v zahraničí domov. Rumunsko stavilo na pracovné veľtrhy, Bulharsko zvýšilo platy zdravotníkom. Či ide o dostatočne efektívne nástroje, je otázne.

stavbári robotníci, Flickr: Bill Jacobus (CC)
Zdroj: Bill Jacobus, www.creativecommons.org

Hoci pôvodné členské krajiny uvaľujú na bulharských a rumunských obyvateľov čoraz viac pracovných obmedzení, juhovýchodným obyvateľom EÚ sa darí nachádzať si svoje uplatnenie pomerne úspešne, neraz aj na čiernom trhu.

V zahraničí pracujúci Bulhari a Rumuni posielajú časť svojho zárobku domov svojim rodinným príslušníkom. Ekonómovia odhadujú, že táto suma sa po spočítaní dá porovnať s výškou priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do krajiny.

Ak majú dve nové členské krajiny hospodársky rásť, potrebujú veľa ľudských zdrojov a dostatok pracovnej sily. Inými slovami, ak pracovníci ostanú v zahraničí, síce pomôžu svojim rodinným príslušníkom, no nepomôžu ekonomike ako takej. Vlády si začínajú klásť otázku, ako ich prilákať späť.

Rumunsko stavilo na pracovné veľtrhy

Rumunské ministerstvo práce začalo motivovať svojich obyvateľov k návratu do vlasti prostredníctvom pracovných veľtrhov. Organizuje ich predovšetkým v Španielsku a Taliansku. Účastníci sa na nich môžu dozvedieť o pracovných príležitostiach, ktoré sú pre nich pripravené doma. Najbližší veľtrh sa uskutoční 21. júna v talianskom Turíne. Podobná prehliadka pracovných možností sa konala naposledy v Taliansku vo februári. Ako informovala tamojšia tlač, navštívilo ju asi 800 rumunských obyvateľov, pričom asi stovka z nich sa rozhodla vrátiť sa do vlasti.

Prekážkou v návrate je predovšetkým nízke platové ohodnotenie. Firmy, ktoré sa prezentujú na pracovných veľtrhoch, ponúkajú mesačný plat 600-700 eur, čo nie je síce najmenej, ale nedosahuje predstavu pracovníkov pôsobiacich v zahraničí. Väčšina z nich tvrdí, že o návrate do Bulharska a Rumunska by uvažovali, ak by im spoločnosti ponúkli mesačnú odmenu vo výške minimálne 1000 eur.

V Rumunsku zarobí priemerne najviac vysokokvalifikovaný inžinier, ktorý dokáže riadiť projekty, zvlášť tie zamerané na výstavbu a rekonštrukciu cestných komunikácií. Stefan Hanganu, manažér spoločnosti Colas SA, pre týždenník Financiarul povedal, že takýto pracovník je v Rumunsku odmenený mesačným platom vo výške 2-3 tisíc eur. Problémom však zostáva, že v krajine nie je dostatok takto vzdelaných ľudí. Manpower Inc. uskutočnil nedávno prieskum, v ktorom označil Rumunsko za krajinu, ktorá je z hľadiska dostupnosti pracovnej sily pre podnikanie najhorším miestom na svete.

Mnoho obyvateľov Rumunska si želá svoj návrat domov. Súčasne však väčšina z nich čaká na zlepšenie pracovných príležitostí. Štúdia rumunského úradu práce prišla k nasledovným záverom:

  • tretina obyvateľov vycestovaných do Talianska uvažuje o návrate domov v horizonte 2 rokov,
  • 31% si chce doma postaviť rodinný dom,
  • 23% chce doma začať podnikať,
  • 21% pracovných emigrantov chce ostať v Taliansku dlhšie než dva roky,
  • tretina pracujúcich v Taliansku navštevuje svoju domovinu aspoň raz za rok a udržiava intenzívny kontakt so svojimi príbuznými.

Bulharsko zvyšuje platy sestrám a lekárom

Väčší problém s odlivom pracovnej sily má Bulharsko. V porovnaní s Rumunskom je tamojší trh práce trikrát menší. Európska komisia varovala krajinu, že nedostatok pracovnej sily ju môže ochudobniť o nemalé množstvo prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Denník Dnevnik upozorňuje, že nedostatok pracovníkov spôsobuje nielen posúvanie termínov pre projekty v oblasti infraštruktúry, ale ohrozuje možnosť ich realizácie ako takú.

V roku 2006 vykázalo Bulharsko najnižšiu mieru hodinového zárobku spomedzi všetkých 27 členských krajín. Priemerný pracovník zarobil podľa Eurostatu iba 1,65 eura za hodinu. Pre porovnanie, pracovník v susednom Rumunsku zarobil za hodinu výrazne viac – 2,68 eura. Na vrchole rebríčka sa umiestnilo Švédsko s priemernou hodinovou mzdou 32,16 eur.

Alarmujúcim je masívny odchod zdravotného personálu. Do dnešného dňa opustilo krajinu 29 tis. zdravotných sestier. Je to polovica personálu, ktorý je nevyhnutný pre plynulé fungovanie bulharských nemocníc. Viacerí analytici poukazujú, že s masívnym odchodom zdravotníkov súvisí aj zvýšená úmrtnosť pacientov hospitalizovaných v tamojších nemocniciach. Bulharské sestry odchádzajú do zahraničia neraz aj za čiernou prácou, zvlášť do Grécka, kde sa starajú o starších ľudí.

Uplynulý týždeň zvýšila bulharská vláda platy zdravotníckemu personálu v priemere o 90-100%. Rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pričom viacerí odborníci sa obávajú, že krok motivuje pracovníkov iných odvetví k požadovaniu obdobného zvýšenia mesačného príjmu. Avšak aj po náraste platov bude životná úroveň bulharských zdravotníkov ďaleko za západoeurópskym štandardom: priemerný lekár nezarobí po novom v štátnej nemocnici viac ako 500 eur za mesiac.

Národná stratégia migrácie a integrácie hovorí, že prioritou bulharskej vlády je návrat etnických Bulharov a pôvodných štátnych príslušníkov zo zahraničia domov. Od roku 1989 odišlo do zahraničia približne 700 tis. Bulharov a niekoľkostotisícové historické komunity sa nachádzajú v Macedónsku, Srbsku, Rusku, na Ukrajine a v Moldavsku. Ako však už bolo načrtnuté, najväčšou prekážkou je najnižšie platové ohodnotenie v rámci EÚ.

Mimovládne organizácie Bulharsku a Rumunsku odporúčajú integrovať predovšetkým znevýhodnené spoločenské vrstvy do normálneho života a tak čiastočne prekonať priepasť nedostatku pracovných miest. Ide napríklad o Rómov, ktorých väčšina súkromných firiem pokladá za nezamestnateľných. V tomto smere sa už začalo s niekoľkými vzdelávacími programami, ktoré ale zatiaľ nepriniesli výraznejšie výsledky.

Sú ázijskí pracovníci riešením?

Bulharskí podnikatelia odcestovali spoločne s delegáciou ministerstva práce do Vietnamu, aby skúmali možnosti najímania vietnamských pracovníkov v stavebnom priemysle. V súčasnosti je potrebné obsadiť asi dve tisícky robotníckych miest, tvrdí Ivan Boykov, predseda Bulharskej komory stavebného priemyslu. Na ťahu sú obe vlády, aby sa spoločne dohodli na možnej výmene pracovníkov. Bulharská strana však trvá na tom, že ak sa nejaké pracovné povolenia vydajú, bude treba vopred ošetriť budúci návrat Vietnamcov do vlasti. Krajina má negatívnu skúsenosť z 80-tych rokov, kedy pracovalo v Bulharsku veľa vietnamských robotníkov. Problém nastal po kolapse hospodárstva – Vietnamci sa ani po strate pracovných príležitostí nechceli vrátiť domov. Repatriácia si vtedy vyžiadala veľké úsilie zo strany vlád oboch krajín.

Poliaci sa vracajú domov

Odhaduje sa, že počet v zahraničí pracujúcich Poliakov je vyšší, než počet príslušníkov ostatných nových krajín EÚ-10 dokopy. Obzvlášť veľa ich pracuje vo Veľkej Británii. Vykonávajú aktivity, ktoré britská tlač zvykne ironicky pomenúvať ako „jednodennú prácu za 100 libier, ktorú miestny robotník nespraví.“

Poľská ekonomika v poslednom období stabilne rastie, preto sa niektorí začínajú vracať domov. Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že mnohým Poliakom dokážu tamojšie firmy poskytnúť kvalifikovanú prácu v ich rodnej krajine. V minulosti sociálne dôvody a ekonomické pohnútky donútili mnohých mladých absolventov univerzít prijať prácu v zahraničí, ktorá nekorešpondovala s ich vzdelaním. Teraz sa dokážu zamestnať doma, hoci ich mesačný príjem sa ani napriek vyššej kvalifikácii nevyrovná príjmu menej odborných prác v zahraničí. Na druhej strane, platový rozdiel im kompenzujú lacnejšie náklady na živobytie v ich rodnej krajine.

Ak sa odchod za prácou do zahraničia berie ako kritérium schopnosti ekonomiky ponúkať konkurencieschopné pracovné miesta doma, Slovensku, Česku a Maďarsku sa až tak zle nedarí. Pre ilustráciu, štatistiky hovoria iba o 76.400 Čechoch pracujúcich v iných členských krajinách EÚ. Analytici dodávajú, že reálne však môže ísť aj o nižšie číslo, pretože mnoho z nich už zrušilo pracovné zmluvy, ale neodpísali sa napríklad z britských pracovných registrov. Hoci krajiny V4, čiastočne s výnimkou Poľska, neprichádzajú o pracovnú silu v dôsledku  intenzívnej migrácie, Česká republika má aj napriek tomu veľký problém s obsadením pracovných pozícií vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu.

Jazyková bariéra

Faktorom, ktorý vo veľkej miere vplýva na pracovnú migráciu, sú jazykové znalosti. Napríklad v dôsledku slabej znalosti anglického jazyka mnoho maďarských občanov neprejde cez úvodné pracovné pohovory. Veľa Maďarov tiež pracuje v zahraničí tak, že denne dochádza do práce prímestskými medzištátnymi linkami. Aj v dôsledku toho je pohraničný obchod medzi krajinami V4 oveľa rozvinutejší, než napríklad medzi Bulharskom a Rumunskom.

REKLAMA

REKLAMA