Čo znamenajú rakúske voľby pre Európu a Slovensko? Otázky a odpovede

Aj keď sa strany s koaličným potenciálom vyjadrujú k Európskej únii kriticky, neznamená to, že nastupuje protieurópska vláda.

Mladučký Kurz smeruje do kancelárstva. Prečo uspel?

Doba praje mladým a pripraveným. Sebastian Kurz sa radí medzi mladých politických lídrov, ako sú Emanuel Macron vo Francúzsku a Justin Trudeau v Kanade. Obsah ich politiky je úplne odlišný, zdieľajú však dynamickosť, rozhodnosť, snahu presadzovať zmenu a meniť zabehané štruktúry.

K víťazstvu v rakúskych voľbách kráča mladučký šéf diplomacie

Okrem toho bol Kurz na prevzatie úlohy volebného lídra strany veľmi dobre pripravený. Snažil sa vymaniť zo zabehaných, hierarchicky organizovaných štruktúr strany. Ako kľúčové pozitívum nového lídra to vyhodnotili voliči, ktorí boli nespokojní s prešľapovaním Rakúska na mieste. Strana, ktorá zaznamenávala najnižšie preferencie v histórii (pod úrovňou 20 % na konci roku 2016), sa za Kurzom zomkla a stavila na neho poslednú kartu.

Kto sú vo voľbách víťazi a kto sú porazení?

Niektoré médiá za najväčší úspech považujú výsledok slobodných (FPÖ). Táto strana však ešte v júni 2016 dosahovala v prieskumoch 35 percent a bola hlavným kandidátom na víťazstvo. Nakoniec skončili tretí so ziskom 26 percent. Úspech však je, že FPÖ má v novom usporiadaní vysoký koaličný potenciál. Uvažuje sa o nej ako o reálnom partnerovi dokonca v dvoch koaličných variantoch. Nie je to však dôsledkom zásadného a prelomového úspechu strany, ale externých faktorov: napríklad bojov medzi SPÖ a ÖVP v predchádzajúcej koalícii.

Rakúski voliči vyradili zelených. Extrémna pravica skončila až tretia

Hlavným víťazom je Sebastian Kurz a ľudovci (ÖVP). Zaznamenali výsledok nad 30 percent a  Kurz dokázal stranu vytiahnuť z absolútneho dna volebných preferencií.

Sociálni demokrati obhájili pozíciu. Napriek očakávaniam neskončili tretí a nedosiahli najhorší výsledok od začiatku svojho fungovania. Dokonca zaznamenali nepatrný nárast podpory.

Za prehru sa dá označiť výsledok malých politických strán, zvlášť zelených, ktorí sa po prvýkrát v histórii nedostali do národnej rady.

Ako voľby zmenili rakúsku politickú scénu?

Za zásadnú zmenu možno považovať reálny posun voličských preferencií do pravej časti politického spektra. Vidíme to aj na predvolebnej kampani, v ktorej dominovali témy, ktoré sú tradične súčasťou rétoriky pravicových strán. Veľa sa hovorilo o cudzincoch, islame a migrácii, a to radikálnejším tónom než v minulosti. Zároveň to vidíme aj v otázkach, ktoré sa týkajú domácej politiky, napríklad nastavenia daňových a sociálnych politík.

Dôležité sú aj presuny voličov medzi stranami. V Rakúsku tradične predstavujú krajnú pravicu slobodní a krajnú ľavicu zelení. To, že zelení sa nedostali do Národnej rady, je čiastočne spôsobené presunom ich voličov do SPÖ. Odtiaľ sa zas významná časť voličov presunula k slobodným (FPÖ). Zároveň vidíme, že ľudovci (ÖVP) sa v predvolebnej kampani orientovali najmä na pravé krídlo strany. V SPÖ ľavičiari strácajú vplyv a k slovu sa dostávajú umiernení na čele s Christianom Kernom, ale aj zástancovia niektorých pravicových myšlienok, ktorí zdôrazňujú, že volebná koalícia s FPÖ je niečo, čo si dokážu predstaviť.

Výsledky volieb tiež ukázali únavu z veľkej koalície. V Rakúsku sa dlhodobo dohadovali na spolupráci dve najväčšie politické sily. Spolupráca so stranami mimo túto dvojku je v rakúskom systéme skôr výnimka. Výsledok volieb sa dá interpretovať tak, že voliči sú z tejto spolupráce unavení a do budúcna si ju neželajú. Preto preferujú možnosti, v ktorých tieto dve politické strany nespolupracujú.

Aké sú najpravdepodobnejšie koalície? Čo by to znamenalo pre EÚ?

Parlamentná matematika naznačuje tri možné koalície. Najpravdepodobnejším variantom je spolupráca ľudovcov (ÖVP) a slobodných (FPÖ), ktorá by mala aj najviac mandátov. Majú veľa programových prienikov – od minimalizácie prisťahovalectva, cez riešenie integrácie, až po dane a systémové zmeny, napríklad zrušenie povinného členstva v komorách.

Ako sa Rakúsko postaví k Únii a migrantom po voľbách? (INFOGRAFIKA)

Vylúčená však nie je ani koalícia sociálnej demokracie (SPÖ) a slobodných (FPÖ). Tí sa zhodnú na zvýšení minimálnej mzdy a úprave daňového systému. Podľa rakúskych médií môže tieto strany zblížiť aj vzťah k Sebastianovi Kurzovi. Sociálni demokrati môžu vnímať ako podraz, že zvíťazil aj na základe kritiky koalície, ktorej bola SPÖ súčasťou. Strache zas vníma, že nebol prvý a môže mať pocit, že ľudovci mu vykradli časť predvolebných tém. Rovnako sa mu nemusí páčiť hrať vo vláde s ÖVP druhé husle. So sociálnymi demokratmi by mohli byť rovnocennými partnermi, čo môže FPÖ lákať.

Rakúsko sa môže vrátiť aj k osvedčenej veľkej koalícii ÖVP a SPÖ, tentokrát však vedenej ľudovcami. Tento variant sa však zatiaľ javí ako najmenej pravdepodobný. Na strane SPÖ by muselo dôjsť k výmene lídrov, čo Christian Kern nepripúšťa. Vývoj v iných krajinách nás však naučil, že aj toto sa môže stať.

Nedá sa presne zhodnotiť, ktorá koalícia by bola pre európsku spoluprácu najlepšia. U každej strany – azda s výnimkou slobodných – vidíme snahu v určitých otázkach zvýšiť integráciu, no v iných otázkach, keď to nie je záujmom Rakúska, zase integráciu zvoľniť.

Potrestajú európski partneri Rakúsko, keď budú slobodní vo vláde?

Keď boli v roku 1999 slobodní vo vláde, vyústilo to do určitej diplomatickej izolácie. V Európskej únii však bola vtedy úplne iná situácia a dominovali iné témy. Slobodných vtedy viedol Heider, ktorý bol veľmi antieurópsky, v strane sa objavovali antisemitické tendencie a napojenie na neonacistickú scénu. To bol pre európskych partnerov obrovský problém.

Rakúšania však diplomatické sankcie vnímali veľmi negatívne a podpora koalície vzrástla. Hoci sankcie dnes na stole nie sú, európski politici sa však snažia politickými vyjadreniami zvyšovať tlak na ľudovcov, aby sa s kompromisom neponáhľali.

Neočakáva sa však, že by došlo k politickej blokáde. Európa sa posunula, krajne pravicové tendencie sú vo viacerých krajinách a Rakúsko je jednou z nich.

Čo voľby znamenajú pre Slovákov žijúcich v krajine?

V predvolebnej kampani sa objavilo veľa tém, ktoré sa Východoeurópanov v Rakúsku týkajú. Dá sa očakávať, že ich koalícia bude riešiť, bez ohľadu na to, kto v nej bude.

Ide napríklad o tlak na nastavenie sociálnych benefitov pre ľudí pracujúcich v Rakúsku. Aj keď sa Rakúsko musí riadiť európskymi smernicami, dá sa očakávať, že tu dôjde k zmenám, ktoré sa dotknú aj Slovákov žijúcich v Rakúsku.

V jednotlivých rakúskych „župách“ vidíme, že tam, kde je spolupráca so slobodnými existujú oveľa intenzívnejšie kontroly sociálneho dumpingu: viac finančných kontrol, viac kontrol pracovníkov v stavebníctve. Jedna z tém, ktoré sú pre Rakúsko dôležité, je nastavenie rovnakých podmienok pre vodičov kamiónov, ktorí cez Rakúsko prechádzajú. Vznikne tlak na zachovanie určitej minimálnej mzdy.

Očakávať možno aj snahu o zvýšenie spolupráce s V4. Slobodní sa už predtým chceli stať plnoprávnym členom Vyšehradskej skupiny. Dôvod, prečo by chceli byť jej súčasťou však je, že ju vnímajú ako určitý protipól Bruselu. A to nie je to, čo chce slovenská vláda smerujúca do jadra EÚ, počuť.

K obmedzeniu Slovákov môžu viesť hraničné kontroly. V predvolebnej kampani rezonovala téma uzavretia vonkajších hraníc Európskej únie a pokiaľ nebudú dostatočne chránené, kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu budú pokračovať.

Existuje v Rakúsku autentická proeurópska sila?

Všetky tri kľúčové strany v kampani stavali na kritike EÚ. Kritizovali nielen európske inštitúcie, ale aj prístup niektorých členských štátov, ktoré si vyberajú, v ktorých otázkach sú ochotné dodržiavať spoločné záväzky a v ktorých nie.

Ak by sme teda hľadali proeurópsku silu, ktorá je relatívne spokojná s tým, ako situácia vyzerá teraz, v súčasnom rozdelení síl ju nájdeme ťažko. V kampani sa ako autentická proeurópska strana profilovali Zelení, ktorých viedla bývala podpredsedníčka Európskeho parlamentu Ulrike Lunaceková. Tí však z Národnej rady vypadávajú.

To však neznamená, že teraz nastupuje protieurópska vláda. Ľudovci síce kritizujú súčasné fungovanie Európskej únie, ale zároveň presadzujú isté federalistické prvky ako volený predseda Európskej komisie, zníženie počtu komisárov a spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. SPÖ zas podporuje hlbšiu integráciu v boji proti daňovým únikom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA