K víťazstvu v rakúskych voľbách kráča mladučký šéf diplomacie

Ľudovci zamerali kampaň na migráciu, aby prebrali voličov slobodným.

Do dolnej komory rakúskeho parlamentu kandiduje desať subjektov, šancu dostať sa do nej má šesť.

Prah zvoliteľnosti prekračujú Sociálno-demokratická strana Rakúska (SPÖ, na čele súčasný kancelár Christian Kern), Rakúska ľudová strana (ÖVP, pod vedením súčasného ministra zahraničia Sebastiana Kurza) a Slobodná strana Rakúska (FPÖ, ktorej predsedá Heinz-Christian Strache). Na hrane zvoliteľnosti kolísajú Zelení (s volebnou líderkou Ulrike Lunacek), Neos (predseda Matthias Strolz) a Pilzova listina (líder Peter Pilz, ktorý sa odštiepil od Zelených).

Voľby do rakúskej Národnej rady sa konajú v nedeľu 15. októbra.

Prieskumy favorizujú Kurza

V doterajších prieskumoch verejnej mienky stabilne vedie ÖVP. Sebastian Kurz, 31-ročný minister zahraničných vecí, prebral vedenie strany len v tomto roku.

Aj keď podpora ľudovcov ešte v marci kolísala na úrovni 20 percent, sériou pragmatických krokov sa Kurzovi podaril zásadný obrat, ktorý stranu katapultoval do čela prieskumov.

Rakúsko: Bude kritika EÚ kľúčom k víťazstvu?

Predvolebná podpora ÖVP sa pohybuje okolo 33 percent, zatiaľ čo sociálni demokrati a slobodní sa bijú o druhé a tretie miesto s podporou medzi 23 a 26 percentami.

Niektoré prieskumy vidia na druhom mieste SPÖ, iné FPÖ.

Zelení riskujú vypadnutie

Posledný prieskum agentúry OGM pre denník Kurier z 9. októbra pripisuje ľudovcom 33 percent, na druhom mieste vidí sociálnu demokraciu s 27 percentami a na tretej priečke slobodných s 25 percentami.

Od mája sú preferencie strán na prvých troch pozíciách takmer rovnaké a ich spoločný potenciál dosahuje takmer 85 percent.

Prekvapenie môže nastať na ostatných priečkach, kde s podporou okolo 5 percent pohybujú tri subjekty: Zelení, od Zelených nedávno odštiepená kandidátka Petra Pilza a liberáli Neos. Aj Zeleným však hrozí, že neprekročia 4-percentný prah zvoliteľnosti. V rakúskej Národnej rade by nezasadli prvýkrát od roku 1986.

Ich kandidát, Alexander Van der Bellen, bol len vlani v decembri zvolený za prezidenta.

Migrácia, bezpečnosť, islam

FPÖ, populistická strana s konzervatívne nacionalistickým programom zameraným proti imigrantom (vrátane Východoeurópanov) a kritická voči európskej integrácii Rakúska, disponuje – v kontraste s minulosťou – najvyšším koaličným potenciálom.

Dôvodom je postupné programové zbližovanie sa slobodných a ľudovcov, ale aj dlhodobá neschopnosť ľudovcov a sociálnych demokratov prekonať spory na vládnej úrovni a efektívne spolupracovať.

V povojnovej histórii Rakúska sa už niekoľkokrát opakoval scenár, že nesúhlas s veľkou koalíciou ÖVP a SPÖ zvýšil volebné preferencie FPÖ. Najvyšší volebný výsledok tato strana získala vo voľbách v roku 1999 (26,9 percenta).

Súčasné preferencie naznačujú, že jej zisk môže byť tento rok ešte vyšší.

ÖVP bojuje o voliča FPÖ

Ľudovci sú pravicovou stranou s programom ekonomického liberalizmu a politického konzervativizmu s kresťansko-demokratickým zameraním.

V predvolebnej kampani dominuje jej pravé krídlo, ktoré reprezentoval práve Sebastian Kurz. Toto krídlo zdôrazňovalo témy týkajúce sa migrácie, ochrany vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti (zvýšení trestov za priestupky).

Rakúsko zakáže burku a nikáb

ÖVP tiež zintenzívnila boj o voliča FPÖ, keď nasadila tvrdší kurz voči moslimom žijúcim v Rakúsku a ich komunitám (zákaz buriek, budúcnosť škôl zriadených náboženskými organizáciami). Neváha šíriť strach, keď intenzívnejšie upozorňuje na nebezpečie teroristických útokov.

V ekonomickom programe ÖVP sľubuje znížiť dane, zato však ušetriť na dávkach, podporách a dotáciách.

SPÖ ťahá za kratší koniec

V porovnaní s ÖVP ťahá sociálna demokracia vedená Christianom Kernom za kratší koniec.

Ťažko sa jej obhajujú výsledky vládnych koalícií, ktoré viedli. Ani ďalšie riešenia, ktoré strana navrhuje – zvýšenie minimálnej mzdy, intenzívnejší boj proti sociálnemu dumpingu či reforma školstva – rozhodne nedominujú predvolebnej kampani.

V prístupe k migračnej kríze je z troch najväčších strán SPÖ najmenej radikálna. I tak je jej rétorika veľmi vzdialená od Willkommenskultur, ktorú rakúski sociálni demokrati na počiatku migračnej krízy vyznávali.

Van der Bellen sa aj na druhýkrát stal rakúskym prezidentom

Ani sociálna demokracia sa nechce vzdať možnosti spolupracovať na vládnej úrovni. Ale priepasť medzi SPÖ a ÖVP a ich lídrami je príliš hlboká. Ďalším problémom je, že prípadná spolupráca s FPÖ by v strane viedla k veľkým sporom. Situáciu by ešte viac skomplikovalo, keby sociálna demokracia skončila tretia a v koalícii by bola menším partnerom. Jej ochota do takejto vlády vstúpiť je takmer nulová.

Pravdepodobná vláda ÖVP a FPÖ

Najpravdepodobnejším výsledkom nedeľňajších volieb bude vytvorenie novej vládnej koalície ÖVP a FPÖ.

V ekonomike môže koaličná spolupráca ÖVP a FPÖ priniesť liberálne orientovanú vládu, ktorá bude tlačiť na menšiu mieru prerozdeľovania, zníženie daní, ale tiež zníženie sociálnych a rodinných dávok a dotácií. V oblasti vnútornej bezpečnosti bude vláda sprísňovať pravidlá pre pobyt cudzincov na rakúskom území, klásť dôraz na ochranu vonkajších hraníc, posilňovanie bezpečnostných zložiek a sprísňovanie zákonov, ktoré riešia súžitie s moslimami.

V oblasti európskej integrácie bude Rakúsko partnerom kritickým voči inštitúciám EÚ. Integráciu v oblasti voľného pohybu pracovníkov bude sťažovať. V Rakúsku môžeme očakávať stále diskusiu o budúcnosti obchodnej dohody s Kanadou CETA, ku ktorej si FPÖ stále želá vypísať celonárodné referendum, čo vyhlasuje za podmienku účasti vo vláde.

Protieurópska rétorika bude silnejšia predovšetkým v prípade, že do kresla ministra zahraničných vecí zasadne Norbert Hofer, podpredseda FPÖ a neúspešný kandidát na prezidenta v nedávnych voľbách. Hoferovo ďalšie pôsobenie v tejto pozícii predseda FPÖ definoval ako svoju druhú podmienku pre budúce diskusie o koaličnej spolupráci.

>> Viac: Ako sa Rakúsko postaví k Únii a migrantom po voľbách? (INFOGRAFIKA)

Najmladší premiér v EÚ

Nedeľňajšie voľby do rakúskej Národnej rady môžu priniesť viaceré zaujímavé momenty.

Doterajšie predvolebné prieskumy naznačujú scenár, podľa ktorého sa do kancelárskeho kresla dostane najmladší predseda vlády členskej krajiny EÚ v histórii. A  predseda, ktorý svoju domovskú stranu zachránil pred hrozbou historicky najhoršieho výsledku.

Slobodní sa budú môcť po jedenástich rokoch v opozícii vrátiť do vládnej koalície.

Sociálnym demokratom sa zrejme nepodarí využiť efekt novej tváre Christiana Kerna a budú mať historicky najhorší výsledok v povojnovej histórii. A Zelení môžu skončiť mimo parlamentu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA