Pravicoví extrémisti mieria do parlamentu aj v Nemecku

Alternatíva pre Nemecko berie útokom najmä internet. Tak agresívnu kampaň vraj Nemci zatiaľ nevideli.

Alternatíva pre Nemecko (AfD), krajne pravicová, populistická a euroskeptická strana, mieri do spolkového parlamentu v Nemecku.

Podľa prieskumov dnes naprieč krajinou dosahuje 8 až 10 percentnú podporu.  A hoci sa zdá, že hranicu na parlamentnú účasť 5 percent v septembrových voľbách ľahko prekročí, populistická strana krajnej pravice má vyššie ambície. Počas najkritickejších období migračnej krízy dosahovala totiž na hranicu 15 percentnej podpory.

Explicitnú protiimigračnú, protiislamskú a protimerkelovskú politiku v kampani teraz AfD prezentuje ešte radikálnejšie. Spoluprácu s ňou však najvýznamnejšie nemecké strany odmietajú.

Budúcnosť EÚ je v nemeckých voľbách nosnou témou (INFOGRAFIKA)

Známi aj v Európe

AfD sa do nemeckého Budestagu takmer prebojovali už v roku 2013, chýbalo však necelé pol percenta hlasov.

V európskych kuloároch je strana ešte známejšia. Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získali kandidáti Alternatívy pre Nemecko sedem z 96 nemeckých kresiel a priradili sa k Európskym konzervatívcom a reformistom. ECR ich však pred vyše rokom zo strany vylúčila, a to najmä pre poznámky lídra strany o strieľaní imigrantov.

Od mája 2017 má AfD zástupcov v 13 zo 16 spolkových štátov a členskú základňu v počte 26 tisíc.

Politika Alternatívy pre Nemecko je priamo spájaná s ostrou kritikou nemeckej imigračnej politiky. Silne nacionalistický charakter rétoriky jej predstaviteľov dopĺňa aj predvolebný program, ktorý strana predstavila.

Medzi inými chce AfD ukončiť nemecké členstvo v eurozóne, zorganizovať referendum za vystúpenie z EÚ, či opätovne zaviesť vojenskú službu. Alternatívci odmietajú ďalšie zapájanie nemeckých vojenských jednotiek do akýchkoľvek zahraničných konfliktov, či zohľadňovanie princípov o zlučovaní rodín v domácej imigračnej politike.

Ostrá internetová propaganda

Angela Merkelová ako teroristka, či osoba zodpovedná za útoky áut na civilistov – ostrá kampaň, ktorú AfD posledný mesiac pred voľbami vedie, sa v Nemecku rozšírila najmä na sociálnych sieťach. Denník Spiegel napríklad upozorňuje na znepokojujúcu fotografiu, ktorú strana v rámci svojej kampane rozšírila na internete: krv a stopy po pneumatikách áut s odkazom „Stopy, ktoré zanechala svetová kancelárka v Európe“.

„Burka? Nám sa páčia bikiny,” hlási jeden zo sloganov AfD. FOTO: Spiegel/AP

Alternatívci sa pri internetovej kampani dokonca obrátila na známu texaskú agentúru Harris Media, ktorá stojí za online úspechmi britskej euroskeptickej strany UKIP pred referendom o brexite, či izraelskej vládnej strany Likud.

Podľa denníka Spiegel plánuje strana v posledných týždňoch na rozširovanie kampane podobného druhu využiť ďalšie 3 milióny eur. Digitálnu kampaň charakterizuje denník ako „drastickejšiu a agresívnejšiu ako čokoľvek, čo doteraz nemeckí voliči videli“.

Spoluprácu veľké strany odmietajú

Podľa kancelárky Merkelovej, ktorá je v hľadáčiku agresívnej kampane AfD, jej Kresťanskí demokrati po voľbách koalíciu s AfD ani nebudú zvažovať.  Angela Merkelová to naposledy potvrdila počas návštevy východonemeckého mesta Bitterfeld-Wolfen, ktoré je centrom voličskej základne krajnej pravice. Dav ju v meste dokonca vypískal, informoval denník Politico.

Schulz chce Merkelovú poraziť kvótami na elektromobily

O nič pozitívnejšie na AfP nereaguje ani druhá najsilnejšia strana SPD. Líder Sociálnych demokratov Martin Schulz sa už nechal počuť, že chce krajnú pravicu zahnať do kúta. „Musíme urobiť všetko, aby sme zabránili vstupu takýchto rasistov do nemeckého parlamentu,“ povedal nedávno Schulz.

Predseda parlamentnej skupiny SPD Thomas Oppermann priovnal dokonca lídra AfD k nacistom. „Gauland (zakladateľ a súčasný podpredseda strany, pozn. red.) hovorí ako nacista a AfD je hanbou pre Nemecko,“ povedal.

Erdoğan nemeckým Turkom: Nevoľte Merkelovú ani Schulza

Ústredným bodom kampane alternatívcov ale zostáva boj proti islamskej menšine v krajine. Dnes 81,8 miliónové Nemecko je po Francúzsku druhou krajinou v Európe s najvyšším počtom moslimov. Z takmer 5 miliónov moslimov je viac ako 3,5 milióna obyvateľov tureckého pôvodu.

Parlamentné voľby sú v Nemecku naplánované na 24. septembra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA