Práca je, zamestnanosť nie

Je dosť pravdepodobné, že vychovávame na vysokých školách ľudí, ktorí inteligenčne nie sú v stave robiť prácu, na ktorú sa vzdelávajú, zaznelo na Regionálnom diskusnom fóre k téme nezamestnanosti mladých.

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (SMER-SD, S&D), hovorí, že na európskom trhu práce máme popri viac ako 7 miliónoch nezamestnaných  aj dva milióny neobsadených pracovných miest. Dôvod vidí v tom, že študijné odbory nie sú kompatibilné s trhom práce.

Vysvetľuje, že odpoveď, akú môže poskytnú EÚ má dve línie – prvá línie je okamžitá pomoc pre mladých bez práce prostredníctvom nástroja Záruky pre mladých. Uznáva pri tom, že aj iné vekové kategórie môžu mať na trhu práce problém, napríklad ľudia nad 50 rokov. Pri mladých ľuďoch je ale podľa nej špeciálne riziko, že nenadobudnú vôbec žiadne pracovné skúsenosti a návyky, čo ich môže vylúčiť z trhu práce úplne.

Druhá línia je predchádzanie tomuto problému, čomu sa dá pomôcť reformou politiky vzdelávania. Tu však ide o doménu národných členských štátov.  „Snažíme členským štátom aspoň poradiť“, hovorí Neveďalová.  

Na Slovensku napríklad končí vysokú školu veľký počet právnikov, každý rok viac ako šesť tisíc. „Prečo títo právnici nie sú na úrade práce?“, pýta sa Neveďalová.  „Preto, že zjednodušene povedané, obsadzujú aj pozície, ktoré by mohol vykonávať absolvent iného odboru.“ Nepotrebujeme podľa nej,  aby boli všetci vysokoškolsky vzdelaní , ale potrebujem mať zastúpené všetky profesie.

Absolvent musí tiež vedieť, že sa bude učiť celý život, pripomína. Znalosť cudzích jazykov bude pritom na jednotnom trhu kľúčová.

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), podpredseda Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky si myslí, že na riešenie problému netreba omnoho viac zdrojov, ale skôr „nenahádzať mladým polená pod nohy“.  Nepriaznivá situácia na Slovensku je spôsobená doznievaním krízového stavu, ale podľa neho hlavne rozhodnutiami na národnej úrovni – „neúmernej daňovej záťaži, odvodom a zhoršením pracovného práva“.

Kritizuje aj zmeny v nastavení práce na dohodu, ktorú často využívajú študenti popri štúdiu. „Dnes máme o 500 tisíc dohodárov menej. Pritom tieto úväzky sú podľa neho kľúčové aby mali mladí pracovné skúsenosti“, hovorí poslanec.

V pracovnom práve podľa neho nastali zmeny „ktoré zakazujú ľuďom pracovať“. Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa chce dať spolu s kolegami na Ústavný súd.

Aj napriek fiškálnej konsolidácii je podľa Ivana Štefanca  potrebné zvyšovať pomer výdavkov na vzdelávanie k HDP. Porovnanie tohto indikátoru na Slovensku a v ostatných krajinách EÚ je pre nás alarmujúce. Povinná by podľa neho mala byť neplatená prax. Síce súhlasí s príspevkom pre začatie podnikania, to však dnes platí len pre živnostníkov, ktorí sú na úrade práce evidovaní aspoň tri mesiace. Túto podmienku považuje „za obštrukciu“.

Podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková obhajuje najmä prepojenie vzdelávanie a praxe cez systém učňovského vzdelávania, ktoré bol na Slovensku v minulosti funkčný.  

Európska odborová konfederácia sa témou nezamestnanosti mladých v rámci dialógu sociálnych partnerov. Dôvody, ktoré vedú k vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí v Európe aj u nás sú podľa Benedekovej rozanalyzované pomerne dobre.

Nesúlad medzi ponukou práce a trhu spôsobuje aj systém financovania školstva, najmä to ako sú nastavené normatívy, ktorý nezohľadňujú zamestnateľnosť. Ako poznamenala, v tejto oblasti existuje záväzok vlády niečo s tým robiť a je pripravený legislatívny návrh.

„Áno, tvorme pracovné miesta, ale nie prekérnu právu“, upozorňuje v rekcii na Ivana Štefanca Bedeková. „Dohody o brigádnickej práci študentov a o pracovnej činnosti sú v  v ČR a na Slovensku podstate pozostatok socialistického pracovného práva, inde v Európe nie sú. Áno, táto práca sa pre zamestnávateľov predrží, ale na druhej strane poskytovali a stále poskytujú menšiu ochranu zamestnancov.“

Juraj Borgula zo Zväzu Strojárskeho priemyslu SR je hlboko presvedčený, že „nebyť našej príslušnosti k EÚ, ideme ešte rýchlejšie dolu vodou ako sa nám to darí dnes“. Nemyslím si, že sme z krízy von. „Je to kríza ekonomického systému, ktorému hovoríme konzumný kapitalizmus“, čo však podľa neho neznamená, že súhlasí s odborármi.

„Systém, ktorý sme nahodili pred 20 rokmi sa vyčerpal a nič nového nie je, aj keď pokusy sú, aj z Európskej úrovne“, hodnotí situáciu. 

Čím je nižšia technická úroveň práce, tým je nižšia úroveň globalizácie, naopak čím vyššia technická úroveň práce, tým je vyššia globalizácia vysvetľuje. Čím je vyššia úroveň globalizácie tým viac vplýva na nezamestnanosť.

Ako príklad uvádza, že na Slovensku v minulosti robilo v poľnohospodárove 400 tisíc ľudí, čo je približne toľko, koľko máme dnes nezamestnaných. „Keď sa pozriete v akom stave je poľnohospodárstvo, zistíte, že nie sme schopní vyrobiť si základné potraviny a dorážame jogurty z Holandska.“

Je podľa neho potrebné rozlišovať medzi nezmyselnou globalizáciou – napríklad dovážanie hrušiek z Argentíny, z ktorej sa robí hruškovica, a dobrou globalizáciou, kde sme sa ale zatiaľ vôbec neuplatnili. Vyrábame a vyvážame veľa výrobkov, no ak si automobilka zmyslí, že odíde, vieme tomu zabrániť? Nevieme.

Ak tento problém nevyriešime, nevyriešime podľa Borgulu ani nezamestnanosť.

Treba si tiež uvedomiť 60 % našich nezamestnaných nemá ani učňovku. Je rovnako rozdiel medzi prácou a zamestnanosťou. Problém máme len s tým druhým. „Nemáme systém, ktorý by zaplatil za pestovanie paradajok, ale máme systém, ktorý zaplatí ich dovoz zo Španielska“.

K vzdelanosti hovorí, že podľa vedcov, na to, aby ste úspešne absolvovali vysokú školu potrebujete IQ okolo 120. Takýchto ľudí máme v populácii 10 %. Priemerné IQ je 100. Dnešný počet vysokoškoláckov na Slovensku je 200-tisíc. Z prepočtov vedcov teda vyplýva, že by  ich malo byť len 104 tisíc. Moja úvaha potom znie, že – ak ich máme viac, tak vychovávame ľudí, ktorí nie sú v stave vykonávať tú prácu, na ktorú sa vzdelávajú.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA