Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

Slovensko pravdepodobne nebude v roku 2020 recyklovať aspoň 50 percent komunálneho odpadu. Nesplní tak cieľ, ktorý mu ukladá platná európska legislatíva.

Na konferencii Dni odpadového hospodárstva, ktorá sa konala koncom novembra, to uviedla riaditeľka odboru odpadového hospodárstva na ministerstve životného prostredia Eleonóra Šuplatová.

Ministerstvo však ešte v decembri navrhne zvýšenie skládkovacích poplatkov tak, aby motivovali k recyklácii. V najbližších mesiacoch chce tiež predložiť stratégiu pre biologický odpad a spustiť informačnú kampaň pre občanov. Bioodpad totiž tvorí veľkú časť zmesového nerecyklovaného odpadu.

Slovensko robí „všetko možné“

Šuplatová z ministerstva pripomenula, že Slovensko sa nachádza v polčase medzi rokmi 2015 a 2020. V roku 2015 recyklovalo podľa Eurostatu 14,9 percenta komunálneho odpadu, v roku 2020 má dosiahnuť 50 percent.

„Času nie je veľa. Máme tri roky. Treba to povedať otvorene,“ povedala riaditeľka odboru s tým, že Slovensko cieľ nesplní.

Triedený zber odpadu bol ohrozený, novela zákona ide správnym smerom

Dôležitejšie ako splniť cieľ je však podľa nej „ukázať, že ho chceme splniť.“ Šuplatová tvrdí, že krajina podniká legislatívne a praktické kroky, „všetko možné“, aby sa k cieľu 50 percent čo najviac priblížila.

Šuplatová pripomenula, že 1. januára nadobudne účinnosť novela zákona o odpadoch, ktorá zohľadňuje aplikačnú prax relatívne nového zákona o odpadoch. Novela je podľa nej „napriek kritike významným posunom vpred“.

Vyššie skládkovacie poplatky

Pokrok si envirorezort sľubuje od nového zákona o skládkovacích poplatkoch. Ten je momentálne v predbežnom pripomienkovom konaní, ešte v tomto mesiaci by mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania, spresnila Šuplatová. Vláda by ho mala prerokovať na začiatku roka.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Generálny riaditeľ sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Filip Macháček spresnil, že zákon nastavuje „progresívny rast“ poplatkov závislý aj od miery triedenia v obci.

Ministerstvo podľa Šuplatovej pripravuje stratégiu pre bioodpad. „Bez (triedenia a spracúvania bioodpadu) nemáme šancu splniť 50-percentný cieľ, ani keby sme triedili všetky obaly,“ uviedla odborníčka.

Envirorezort pripravuje na budúci rok kampaň k motivovaniu občanov ku kompostovaniu a k prevencii tvorby odpadov.

Viac transparentnosti a pravidiel

Súčasný systém, ktorý zaviedol odpadový zákon v roku 2016, je podľa Šuplatovej v praxi príliš krátko. „Nemôžeme chcieť skokovú zmenu,“ dodala.

Systém recyklácie odpadu je podľa odborníkov a podnikateľov dobre nastavený, treba však sprehľadniť finančné a materiálové toky a účinnejšie vynucovať pravidlá.

Environmentálny konzultant zo spoločnosti EPA Peter Gallovič zdôraznil, že „potrebujeme jasné toky peňazí, inak máme vážny problém.“

Podľa Petry Cséfalvayovej z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) je „systém ešte v plienkach, aj keď správne nastavený.“ U obcí vidí vôľu, ale materiálové toky sú podľa nej netransparentné.

Systém je krehký, ale funguje

Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, si od novely zákona sľubuje lepšie vynucovanie pravidiel v systéme. Pripomenul, že niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) zodpovedné za financovanie triedenia obalových odpadov v obciach si svoje povinnosti neplnia.

„Teraz len niektoré OZV financujú celý systém,“ skonštatoval Krasnec. Nespokojní výrobcovia obalov si podľa neho nemajú ako vymôcť dlhy od nefungujúcich OZV. To podľa neho súvisí s celkovou nevymožiteľnosťou práva na Slovensku.

Novela zákona o odpadoch: Z blata do kaluže

Zástupcovia ministerstva uviedli, že rezort odobral autorizáciu trom OZV. „Urobili sme kus práce,“ skonštatoval generálny riaditeľ Macháček s tým, že časť výrobcov sa nechala dotlačiť niektorými OZV do nevýhodných podmienok.

Šuplatová z ministerstva priznala, že „systém je krehký.“ Podľa nej sa však nedá všeobecne skonštatovať, že systém OZV v obciach nefunguje a že výrobcovia obalov sú nespokojní. V roku 2018 bude mať envirorezort prvé relevantné údaje z obcí vďaka novému informačnému systému. „Dúfam, že mi dajú za pravdu,“ dodala Šuplatová.

Slovenských 400 tisíc ton bioodpadu

Čo sa týka bioodpadu, podľa zástupcu podnikateľov Krasneca „je to všetko o peniazoch“ na nádoby na triedenie. Separovanie bioodpadu musia na rozdiel od obalov platiť aj naďalej obce, teda občania. Skeptický

Environmentálny Konzultant Gallovič navrhol financovať triedenie bioodpadu z Environmentálneho fondu.

Krasnec tvrdí, že pre obce je dnes nerentabilné triediť bioodpad zo záhrad, pretože odovzdanie tony do kompostéra stojí 40 eur, čo je viac ako skládkovanie. Čo sa týka potravinového odpadu, Slovensko ho má 400 tisíc ton a nemá ho kam uložiť, podotkol zástupca podnikateľov.

Sektor podľa neho potrebuje koordinačné stretnutie k téme kuchynského bioodpadu.

Nesplniteľné ciele pre rok 2030

Šuplatová pripomenula, že pre rok 2030 čakajú Slovensko ešte ambicióznejšie ciele. Európska komisia navrhla recykláciu až 65 percent komunálneho odpadu a skládkovanie na úrovni 10 percent.

Európsky parlament je ešte náročnejší: žiada až 70-percentný cieľ pre recykláciu a 5-percentný pre skládkovanie.

Pre europarlament nie je recyklačný cieľ dosť ambiciózny, žiada 70 percent

Už ciele navrhované Komisiou považuje expertka z ministerstva za „nesplniteľné“. Tento problém presahuje Slovensko, skonštatovala s odkazom na septembrové rozhodnutie Číny zakázať dovoz odpadu.

Cséfalvayová z INCIEN tvrdí, že Slovensko sa musí viac zamerať na prevenciu vzniku odpadu. „Inak by sme takéto problémy nemali,“ skonštatovala odborníčka s tým, že prioritou by mala byť environmentálna výchova na školách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA