Veľa fosílnych palív, málo transparentnosti. Junckerov fond čelí opäť kritike

Európska komisia sľubuje vylepšenie svojho investičného nástroja, s fosílnymi palivami však nekončí.

„Protirečí všetkým záväzkom Európskej únie v zelenej ekonomike.“ Tvrdé slová adresovali európske mimovládky Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI).

CEE Bankwatch Network, CAN Europe, Counter Balance a WWF tvrdia, že hlavný investičný nástroj Európskej únie financuje projekty, ktoré udržujú pri živote fosílne palivá ako zemný plyn a ropa. Výkonný orgán fondu, investičný výbor, obvinili, že rozhodnutia robí „pod rúškom tajomstva“.

V reakcii pre portál EurActiv.sk Európska komisia síce nepriznala chyby, sľúbila však vylepšenie fondu v ďalšom období. O EFSI 2.0, ktorý bude fungovať so zvýšeným rozpočtom do roku 2020, práve rozhodujú európski zákonodarcovia. Dohodu Rady EÚ a Európskeho parlamentu majú na plenárke na konci mesiaca odobriť europoslanci.

Investície do všetkých sektorov

„Životné prostredie a zdrojová/energetická efektívnosť sú už teraz veľmi dôležitými sektormi v rámci EFSI. EFSI 2.0 sa bude ešte viac sústrediť na udržateľné investície vo všetkých sektoroch, aby tak prispel k splneniu cieľov COP21 a pomohol k prechodu k efektívnemu, obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu,“ zdôrazňuje pre EurActiv.sk hovorkyňa Komisie Siobhán Millbrightová.

Reagovala tak na environmentalistov, pre ktorých „je nepochopiteľné, že rozpočet Európskej únie svojím spôsobom financuje nové plynové a diaľničné projekty v krajinách, ktorým nechýbajú.“

Bratislavský obchvat: Príklad alebo problém?

Z Junckerovho fondu je financovaný aj nový bratislavský obchvat. Za zlyhanie to už pred rokom označila práve jedna z mimovládok – CEE Bankwatch.

Od svojho vzniku v roku 2015 vyčlenil EFSI na projekty v oblasti fosílnych palív až 1,85 miliardy eur, čo predstavuje tretinu všetkých pôžičiek v energetike. Čoraz viac investuje do uhlíkovo náročnej dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a letiská, ktoré získali 2,5 miliardy eur, upozorňujú teraz zelené mimovládky.

Otázne financovanie diaľnic

Komisia odpovedá, že „financovaniu diaľnic sa v budúcnosti (EFSI) vyhne, pokiaľ nie je potrebné pre podporu investícií v doprave v kohéznych krajinách alebo v cezhraničných kohéznych projektoch zahŕňajúcich aspoň jednu kohéznu krajinu.“

Sľubuje tiež, že „odteraz“ prispeje minimálne 40 percent projektov EFSI pod hlavičkou infraštruktúry a inovácií ku klimatickým cieľom prijatým na parížskej konferencii COP21.

Komisia trvá na rozšírení EFSI. Predstavila ďalšie vylepšenia

V stredu 29. novembra má Európsky parlament schváliť dohodu na navýšení a predĺžení fondu. Pôvodne mal EFSI fungovať do roku 2018 so zárukami EÚ vo výške 16 miliárd eur a s kapitálom Európskej investičnej banky za 5 miliárd eur. Záruky sa zvýšia na 26 miliárd, kapitál na 7,5 miliardy a k dispozícii budú do roku 2020.

Transparentnosť a efektívnosť

Správa, ktorú environmentálne združenia vydali, upozorňuje, že investičný výbor nezverejňuje odôvodnenia svojich rozhodnutí, ktoré teraz dosahujú výšku cez 20 miliárd eur.

Fond má byť len doplnkový a nahradiť súkromné investície, ktoré neprichádzajú. Doplnkovosť, teda skutočnú pridanú hodnotu, spochybnila pred rokom výročná správa Európskeho dvora audítorov.

Doplnkovosť EFSI sa nepozdáva ani európskym audítorom

Európska komisia sa bráni aj proti obvineniam z nedostatku transparentnosti a neefektívnosti Junckerovho fondu.

„V EFSI 2.0 je presnejšie zadefinovaná doplnkovosť projektov, ktoré získajú (jeho) podporu,“ sľubuje Millbrightová. „Investičné rozhodnutia EFSI budú detailnejšie vysvetlené a tieto vysvetlenia budú zverejnené na internete. To umožní dokázať, že vybrané projekty by inak nezískali financovanie v rovnakom čase a miere bez podpory EFSI,“ tvrdí hovorkyňa.

Pokračovanie fosílnych palív

Millbrightová trvá na tom, že investície podporujú zelenú ekonomiku a chudobnejšie krajiny Únie.

Z 94 projektov v energetike spomenula napríklad 15-miliónovú investíciu do inteligentných solárnych panelov vo Francúzsku či 24-miliónovú investíciu do veterných trubín v Grécku. Španielska spoločnosť získala 40-miliónový úver na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Talianska firma dostala pôžičku 300 miliónov eur na inteligentné plynomery, ktoré zvýšia energetické úspory, vymenúva hovorkyňa.

K októbru 2017 podľa nej smerovali prostriedky z EFSI podľa pomeru k HDP najviac do Estónska, Bulharska a Portugalska. V prvej desiatke sú aj ďalšie dve pobaltské krajiny a Poľsko.

Priveľa investícií na západe. Europoslanci kritizovali Junckerov fond

Hovorkyňa Komisie však nepoprela, že EFSI bude aj naďalej financovať projekty založené na fosílnych palivách, čím podľa mimovládok „porušuje Parížsku dohodu (o klíme).“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA