5 výsledkov bruselského summitu NATO

29 hláv štátov, vrátane v júni pristupujúcej Čiernej Hory, rokovalo o viacerých témach. Pozrite si tie najdôležitejšie z nich.

„Čelíme najzložitejším bezpečnostným výzvam našej generácie: terorizmus a nestabilita, tvrdšie Rusko, šírenie jadrových zbraní, či rastúca hrozba kybernetických útokov. Spojenectvo medzi členmi NATO udržuje naše obyvateľstvo v bezpečí už takmer 70 rokov. Dnes sme tu, aby sme upevnili túto väzbu,“ uviedol pred stretnutím lídrov generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg.

170525f-004

Angela Merkelová venovala novej budove NATO memoriál Berlínskeho múru (Zdroj: NATO.int)

Summit hláv krajín a vlád členov Severoatlantickej aliancie sa po prvý krát konal v novej budove NATO v Bruseli. Nemecká kancelárka Angela Merkelová venoval novej stavbe pamätník Berlínskeho múru, americký prezident Trump pamätníky 11. septembra a Článku 5.

Najdôležitejšie témy, ktorým sa venovali lídri, zahŕňali zvyšovanie príspevkov na obranu, boj proti terorizmu, či vzťahy s Ruskom.

Slovenská republika prisľúbila okrem iného zvýšenie svojho príspevku na obranu na úroveň 1,6 percent HDP.

1. Väčšie príspevky do obrany

Za najdôležitejšou tému označil generálny tajomník Aliancie práve spravodlivejšie rozdeľovanie finančného bremena v rámci Aliancie. Ešte pred začiatkom summitu bolo jasné, že problematika financovania sa na rokovací stôl dostane najmä vďaka ostrej americkej rétorike voči ostatným členom NATO.

Americký prezident Donald Trump vo svojej úvodnej a prvej reči na summite požadoval, aby krajiny „konečne prispeli primeraným podielom“, pretože to „nie je spravodlivé voči obyvateľom a daňovým poplatníkom zo Spojených štátov“.

Stoltenberg informoval, že sa lídri dohodli na vypracovaní ročných plánov, na základe ktorých budú jednotliví spojenci plniť svoje záväzky a investovať do obrany.

20 percent z 2 percent HDP, ktoré by mali členovia NATO vynakladať na obranu, by sa malo investovať do najdôležitejších zariadení a techniky. Dodatočné finančné prostriedky majú byť investované do kľúčových vojenských spôsobilostí.

2. Boj proti terorizmu

Lídri NATO diskutovali aj o téme terorizmu. Dohodli sa na akčnom pláne, ktorý má zintenzívniť úsilie Aliancie v tomto zápase.

170525f-027

Americká strana na čele s prezidentom Trumpom venovala novej budove NATO pamätník 11. septembra (Zdroj: Nato.int)

NATO sa pridá do Američanmi vedenej koalície proti teroristickej organizácii ISIS. Všetci členovia NATO sú totiž už dnes jej súčasťou. Monitorovacie lietadlá, ktoré NATO poskytne, majú pomôcť zlepšiť riadenie vzdušného priestoru.

„Byť v koalícii ale neznamená, že sa NATO zapojí do boja,“ vysvetlil Stoltenberg.

V Iraku bude Severoatlantická aliancia pokračovať v trénovaní síl irackých jednotiek. Slovenská republika, ktorej delegáciu na summite viedol prezident Andrej Kiska, by do tejto misie mala prispieť 47 špecialistami na odmínovanie a údržbu vojenského vybavenia.

Pokračovanie bolo potvrdené aj v prípade misie v Afganistane, ktorá má v súčasnosti v nasadení 13 tisíc jednotiek Aliancie. Delegácia Slovenskej republiky prisľúbila príspevok aj do tejto misie.

3. Vzťahy s Ruskom

„Dnes sme potvrdili naše dvojité zameranie: silnú obranu v kombinácii so zmysluplným dialógom. Na obidvoch frontoch sme zaznamenali úspech,“ uviedol generálny tajomník NATO v súvislosti s témou Ruska.

Práve vzťahy s najväčším susedom Aliancie sa po nástupe nového prezidenta Spojených štátov výrazne menia. Preto sa v rozhovoroch na túto tému medzi spojencami očakávali aj nezhody.

Rozdielnosť názorov sa prejavila už po „Stretnutí dvoch Donaldov“, prezidenta Trumpa a predsedu Európskej rady, Donalda Tuska.

Tusk sa s Trumpom nezhodol v obchodnej a klimatickej politike, ani vzťahu k Rusku

NATO vo všeobecnosti ostáva otvorené dialógu s Ruskom a „nehľadá spôsoby, ako ho konfrontovať“.

4. Migrácia ako vedľajšia téma

Hoci migrácia nebola témou stretnutia lídrov, vďaka Donaldovi Trumpovi sa médiá intenzívne zaujímali aj o napredovanie v tejto téme.

Vo svojej úvodnej reči americký prezident totiž vyzdvihol úlohu NATO práve v otázkach migrácie: „NATO budúcnosti sa musí zamerať na terorizmus a imigráciu,“ povedal Trump.

Generálny tajomník NATO však Trumpov názor nezdieľal. „Riešenie migrácie nie je centrálnou úlohou Aliancia, no NATO v tejto otázke hrá dôležitú úlohu,“ uviedol.

Stoltenberg v tomto smere odkazoval na lode NATO, ktoré z Egejského mora privážajú migrantov na úteku do EÚ. Podľa dohody EÚ a Turecka sú imigranti následne prevezení späť do Turecka, kde čakajú na legálny návrat do Únie v prípade, že majú nárok na azyl.

5. Čierna Hora vstúpi do NATO 5. júna

Aj napriek tomu, že oslavy prijatia Čiernej Hory do NATO boli pôvodne naplánované na štvrtkové stretnutie, kvôli poslednej ratifikácii, ktorá sa v Holandsku ešte neskompletizovala, bolo oficiálne zaradenie do Aliancie posunuté až na začiatok júna.

Hoci armáda západobalkanskej krajiny predstavuje len okolo 2 tisíc vojakov, pristúpenie do NATO bude symbolické. Moskva, ktorá bola od začiatku vyjednávaní v prístupovom procese Čiernej Hory proti, sa obáva ďalšieho rozširovania Aliance, najmä na Balkáne.

Čiernohorský premiér Dusko Markovic ale zaujal virálny svet inak. Prezident Trump ho totiž podľa Bieleho domu takto „neformálne pozdravil”:

NATO však Rusku vyslalo prijímaním Čiernej Hory jasný signál, že s rozširovaním nemá v záujme prestať.

1 Comment

  • Mám vážne obavy že v alianci od neustáleho zomkinania sa hrozí pretlak a vtedy ako vieme môže vzniknúť jadrová reakcia to znamená výbuch a rozklad takže opatrne pán Stontelberg!!!

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA