Ako prispela konferencia v Prahe do diskusie o európskej obrane?

Členské krajiny sa konečne zhodli, že chcú spoluprácu prehĺbiť. Komisia k tomu pridala výhľad do roku 2025.

Európa zostáva mierovou mocnosťou, ale chce robiť viac pre svoju obranu.

V Prahe sa aj kvôli tejto téme organizovala konferencia o obrannej a bezpečnostnej politike DESCOP, ktorej sa zúčastnili aj vrcholní predstavitelia Európskej komisie, zástupkyňa generálneho tajomníka NATO, Rose Gottemoellerová, európski ministri zahraničia a obrany, ako aj zástupcovia zbrojného priemyslu.

Štruktúrovaná spolupráca

Prehĺbenie obrannej spolupráce je jedna z možností, ktorú členským krajinám EÚ dáva Lisabonská zmluva platná od roku 2009. Tá počíta so založením tzv. stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorá umožní rýchlejší spoločný postup krajín, ktoré o to budú mať záujem. Týkať sa má vojenských spôsobilostí, výdavkov na obranu a posilňovanie interoperability a schopnosti nasadenia.

Na tejto štruktúrovanej spolupráci sa ešte v máji v Bruseli zhodli aj ministri obrany členských krajín.

Ministri obrany EÚ chcú lepšiu spoluprácu doma aj mimo Únie

Posilnenie spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky patrí medzi európske priority aj Českej republiky, uviedol na konferencií hostiteľ, český premiér Sobotka.

Nový dokument o spoločnej obrane

„Dostali sme sa do okamihu, kedy jedinou možnosťou je posunúť sa ďalej,” povedal v piatok na úvod pražskej konferencie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

K debate minulý týždeň prispela aj Komisia, ktorá vydala nový dokument o obrane EÚ. Navrhla v ňom tri možné scenáre, podľa ktorých môže EÚ reagovať na vzrastajúce hrozby, ktorým čelí, a ako môže do roku 2025 posilniť vlastné schopnosti v oblasti obrany:

  1. scenár hovorí o bezpečnostnej a obrannej spolupráci, v ktorej EÚ dopĺňa členské štáty, no jej účasť na náročných operácií zostáva obmedzená;
  2. scenár ponúka formu zdieľanej bezpečnosti a obrany. Členské štáty podľa neho majú zdieľať určité finančné a operačné prostriedky a EÚ zohráva aktívnejšiu úlohu pri ochrane Európy navonok i vo vnútri;
  3. scenár prichádza s víziou skutočnej spoločnej bezpečnosti a obrany. Podľa neho by vznikla spoločná obrana na základe článku. 42 Zmluvy o EÚ, ktorá umožňuje skupine štátov posunúť európsku obranu na ďalšiu úroveň.

Komisia navrhla tri scenáre pre obrannú politiku. Všetky počítajú s NATO

Obranný fond

Navrhnuté scenáre sú súčasťou debaty o budúcnosti EÚ, ktorá sa začala v marci, keď Komisia zverejnila tzv. Bielu knihu o budúcnosti Európy.

Okrem vydania diskusného materiálu Komisia minulý týždeň zriadila aj Európsky obranný fond, ktorý má koordinovať, dopĺňať a posilňovať investície jednotlivých krajín do obranného výskumu, vývoja prototypov a nákupov obranného materiálu a technológií.

Do roku 2019 sa vo fonde počíta s 90 miliónmi eur na oblasti vojenského výskumu. Od roku 2020 by to následne malo byť 500 miliónov eur ročne. Do oblasti vývoja a akvizícií by malo byť v roku 2019 a 2020 investovaných 500 miliónov eur, a následne jedna miliarda eur ročne.

Vojenské veliteľstvo EÚ nebude veliť vojakom

Na podobe budúcej spolupráce sa musia zhodnúť členské krajiny, pre ktoré je však obranná politika kľúčovým aspektom ich suverenity.

„Mnoho štátov považuje obranu za záležitosť striktne národnej suverenity, ale zdieľanie suverenity neznamená sa jej vzdať,” podotkol v Prahe Juncker.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA