Dve najsilnejšie krajiny NATO si navzájom pozastavujú udeľovanie víz

Spojené štáty americké a Turecko majú na to „bezpečnostné dôvody“.

Zastúpenie Spojených štátov amerických pozastavilo v nedeľu (8. októbra) vydávanie všetkých neimigračných víz do Spojených štátov na svojej ambasáde a všetkých konzulátoch v Turecku. Ako vyhlásenie Američanov uvádza, Washington chce „minimalizovať počet návštevníkov“ z bezpečnostných dôvodov.

Tureckým úradom trvalo prehodnotenie situácie menej ako päť hodín. Turecká ambasáda v Spojených štátoch vydala takmer totožnú správu, kde len zamenila názvy tureckých za americké úrady. Američania si nebudú môcť víza do Turecka zakúpiť ani vo forme známky v pase priamo na hraniciach, ani na medzinárodných letiskách v Turecku. Zastavená je aj možnosť zakúpiť si turecké víza pre Američanov prostredníctvom internetu.

Zatiaľ čo Američania sa podľa vyjadrenia obmedzia na vydávanie všetkých neimigračných víz na území Turecka, Turci boli špecifickejší. Obmedzenie vydávania víz do Turecka sa má vzťahovať len na amerických občanov, čo znamená, že občania iných krajín na tureckých ambasádach v Spojených štátoch víza dostanú.

Turci, podľa amerického vyhlásenia, zase o americké víza môžu požiadať napríklad na ambasádach v iných krajinách, čo bezpečnostným zdôvodneniam Washingtonu dodáva istú váhu.

Dôvodov je stále viac

Dôvodov na tieto kroky má byť na oboch stranách niekoľko. Americká strana sa obáva ďalších krokov tureckej vlády voči zamestnancom ich zahraničných misií v Turecku. Minulý týždeň v stredu (4. októbra) zadržali turecké úrady tureckého občana, ktorý na americkom zastúpení pracoval.

Údajne sa podieľal na príprave pokusu o prevrat v júli 2016 a bol napojený na sieť Gülenovcov, ktorú Ankara považuje za strojcov nevydareného puču. Teraz čelí obvineniam zo špionáže a terorizmu. Washington označil incident za „hlboko znepokojujúci“.

Turecké nálety cielia v Sýrii na kurdské jednotky

Turecko navyše v noci z piatka na sobotu odštartovalo pozemnú operáciu v sýrskom Idlibe. Turecké jednotky sa zapojili do bojov s Ankarou i NATO podporovanými jednotkami Slobodnej sýrskej armády (FSA). Cieľom má byť potlačenie teroristických skupín, pôsobiacich v regióne.

„Intenzívne úsilie smeruje k vytvoreniu nového teroristického štátu na našich hraniciach a my o tom nebudeme mlčať,” uviedol turecký prezident Erdoğan. Ak podľa neho Turci nepôjdu do Sýrie, „Sýria príde k nám,“ povedal.

Mnohí však špekulujú, že vstupom na Sýrske územie chcú Turci obkľúčiť región severovýchodného sýrskeho mesta Arfin. Práve tu podľa Ankary pôsobí „odnož Kurdskej robotníckej strany (PKK)“ – teroristickej organizácie, operujúcej v Turecku –  Strana demokratickej únie (PYD) a jej ozbrojená zložka, Jednotky ľudovej ochrany (YPG).

YPG už v minulosti získalo za boj proti jednotkám sýrskeho prezidenta Assada, či teroristom z ISIS podporu od Spojených štátov aj ďalších spojencov v Severoatlantickej aliancie. Práve rozdielnosť názorov na kurdské jednotky z YPG spôsobuje značné napätie medzi elitou NATO.

Turecko navyše v Sýrii spolupracuje s Ruskom a Iránom, čo jeho spojenci v NATO kritizujú. V Idlibe bude spolupráca troch krajín pokračovať. „Zaistíme bezpečnosť v Idlibe a budeme spolupracovať s Ruskom,“ uviedol turecký premiér Binali Yıldırım ešte v nedeľu (8. októbra).

Putin a Erdogan posilňujú spoluprácu v Sýrii

Ďalším  dôvodom napätia medzi oboma stranami je aj vydanie amerického evanjelického pastora Andrewa Brunsona, ktorý v Turecku pôsobil viac ako 20 rokov. Brunson je už vyše roka v krajine zadržiavaný, rovnako za podozrenia o spolupráci s Gülenovcami.

Americká verejnosť nezabudla ani na incident z mája tohto roka, kedy sa ochranka tureckého prezidenta počas Erdoğanovej návštevy Štátov pobila s protestujúcimi priamo pred rezidenciou tureckého veľvyslanca vo Washingtone.

Americký prezident Donald Trump sa s Recepom Tayyipom Erdoğanom stretol naposledy len nedávno, na zasadaní Organizácie spojených národov. Trump o tureckom prezidentovi vtedy tvrdil, že „sa pomaly stáva (jeho) priateľom“.

Rok po pokuse o prevrat v Turecku: 56 tisíc zadržaných

Klerika za klerika

Turci sú nespokojní s pomalým postupom v rokovaniach s Washingtonom o vydaní Fetullaha Gülena. Islamský klerik žije v Pensylvánii od začiatku nového milénia a o jeho vydanie žiada Ankara od augusta 2016, kedy ho priamo označila za strojcu pokusu o prevrat a smrť vyše 250 osôb.

Kým za Obamovej administratívy sa s Gülenovým vydaním nepokročilo, za Trumpa vytiahli podľa Wall Street Journal Turci zbrane najvyššieho kalibru. Klerikovo vydanie mali koordinovať s vtedajšou pravou rukou prezidenta, generálom Mikeom Flynnom, pričom si údajne najali aj Flynnovu bezpečnostnú firmu a plánovali Gülenov únos. Flynn aj Ankara takého špekulácie rázne odmietli.

Americký generál vo výslužbe však musel kvôli spolupráci s Moskvou administratívu opustiť po necelom mesiaci vo funkcii prezidentovho bezpečnostného poradcu.

Prezident Erdoğan sa niekoľkokrát nechal počuť, že Američanom za Fetullaha Gülena navrhol aj výmenu za zadržiavaného evanjelického pastora.

Rok po pokuse o prevrat v Turecku: 56 tisíc zadržaných

Dôsledkom  tureckej diplomatickej odpovede na pozastavenie vydávania víz však dnes  miestna mena výrazne voči americkému doláru oslabila. V pondelok ráno sa prepadla o viac ako 6 percent. Ide pritom o najnižšiu úroveň v histórii nielen voči doláru, ale aj voči euru, uvádza Bloomberg.

Spojené štáty a Turecko sú, čo sa veľkosti ich armád týka, najsilnejšími krajinami v bloku Severoatlantickej aliancie. Ich spolupráca má byť kľúčová najmä na Blízkom východe v boji proti stále fungujúcej teroristickej organizácii ISIS. Pod diplomatickej roztržke sa špekuluje, do akej miery roztržka ovplyvní práve túto spoluprácu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA