V4 je v zahraničných misiách EÚ aktívna

Slovensko si chce zachovať úroveň príspevkov do zahraničných misií. Novinkou je pôsobenie vo vojenskej operácii EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) prednedávnom zverejnila prvú celoročnú správu Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Podľa nej v súčasnosti pôsobí v európskych misiách a operáciách viac ako 2 600 civilných a 4 000 vojenských pracovníkov zo všetkých krajín Únie.

Nová Európska globálna stratégia, ktorú ESVČ predstavila minulý rok, načrtáva mnohé vízie a plány aj pre tzv. spoločnú obranu, najmä v súvislosti s navýšením nákladov na jej efektívnu realizáciu.

S rozšíreným financovaním spoločnej obrany EÚ však musia príslušné inštitúcie hľadať ešte delikátnejšiu rovnováhu medzi národnými záujmami na jednej strane a európskou spoluprácou s NATO na strane druhej.

Prioritami minuloročných aktivít SBOP bola stabilizácia európskeho regiónu, podpora odolnosti partnerských krajín a posilnenie schopnosti efektívne reagovať vo všetkých fázach konfliktov.

„Misie a operácie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sú naozajstným manifestom nášho záväzku zabezpečiť pre Úniu mier zaistiť bezpečnosť,“ konštatuje v správe ESVČ jej generálna tajomníčka, Helga Schmid.

Slovensko v šiestich misiách EÚ

Slovenská republika sa v roku 2016 zapojila celkovo do 17 misií medzinárodného krízového manažmentu. Z nich 6 bolo pod hlavičkou Európskej únie. Na zabezpečenie svojej účasti v týchto aktivitách (vysielanie expertov, rozvojová a humanitárna pomoc) nielen pre EÚ vynaložila Slovenská republika vlani viac ako 28 miliónov eur.

Slovenskí vojaci v operácii EUFOR- ALTHEA v Bosne a Hercegovine. FOTO TASR – Michal Svítok

Aj v tomto roku chce Slovensko zachovať svoje príspevky v rámci zahraničných misií. Z tých európskych najmä na Ukrajine. Desiati slovenskí vojenskí policajti budú okrem toho od augusta 2017 pôsobiť vo vojenskej operácii EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori.

„SR sa bude snažiť udržať personálne kapacity aj v misiách EUMM Gruzínsko a EULEX Kosovo,“ konštatuje ministerstvo zahraničných vecí v tlačovej práve.

Vyšehradská štvorka stále aktívna

Medzi prioritami českej vlády ostáva z európskych operácií prioritou predovšetkým misia v Mali. Na Balkáne chce aj v budúcich rokoch pokračovať  na území Bosny a Hercegoviny v operácii ALTHEA.  Tak ako v roku 2016, chcú Česi podporiť aj európske námorné misie: protipirátsku operáciu NAVFOR ATALANTA v oblasti Afrického rohu a operáciu NAVFOR MED SOPHIA, zameranú na obmedzenie nelegálnej migrácie zo Somálska.

„Aj keď v nasledujúcich rokoch počítame s tým, že bude najviac českých vojakov pôsobiť v operácii NATO v Afganistane, pre armádu nie sú ostatné misie menej významné. Naopak, je pre nás dôležité, aby sme získavali skúsenosti a priame poznatky aj z ostatných krízových oblastí vo svete, v ktorých naši vojaci pôsobia pod vlajkou NATO, EÚ, OSN, či MFO,“ hovorí náčelník Generálneho štábu ČR, generálporučík Josef Bečvář.

Maďarská republika je aktívna najmä v operáciách NATO. Pod vlajkou EÚ slúžia maďarskí vojaci v operácii MINUSCA v Centrálnej africkej republike i v misii v Mali. Podľa European Security Journal pôsobí v súčasnosti v európskych misiách 20 percent maďarských vyslaných vojakov.

Najväčšia krajina V4 Poľsko na svoju obranu vynakladá aj najväčšie prostriedky. Rovnako, na zahraničné misie posiela Poľsko z krajín V4 naďalej najviac vojakov, pričom ich v rámci všetkých operácií má v zahraničí takmer 3 500. Poliaci pôsobia v európskych misiách v Gruzínsku, na pobreží Somálska, či Bosne a Hercegovine.

misie eu

Misie a operácie EÚ v roku 2016 (ESVČ)

Pod vlajkou Európskej únie v súčasnosti v zahraničí pôsobia jednotky v desiatich civilných misiách (v Kosove, na Ukrajine, v Gruzínsku, Nigeri, Mali, Palestíne, Afganistane, Somálsku a Líbyi)  a šiestich operáciách (v Bosne a Hercegovine, Stredomorí, na území a pobreží Somálska, v Mali a Centrálnej africkej republike).

Krajiny V4, ako aj ďalší členovia Únie, ktorí sa na SPOB podieľajú, však najmä v tomto období kalkulujú omnoho viac. S narastajúcimi bezpečnostnými rizikami či na pozadí zvyšujúcich sa požiadaviek, ktoré do Európy prúdia z Washingtonu, budú jednotlivé členské štáty EÚ nútené dostatočne efektívne rozdeľovať svoje zdroje – podľa členstva – medzi SBOP Európskej únie, NATO, či iné misie medzinárodných organizácií.

REKLAMA

REKLAMA