Spravodajca: „Nie sme C.S.I. Miami“

Európsky parlament bude v správe k aktivitám tajných služieb žiadať od Komisie, aby vypracovala správu o ochrane informátorov a aby v žiadnom prípade nebola téma ochrany osobných údajov súčasťou obchodnej dohody medzi úniou a USA.

„Nie sme C.S.I. Miami a nemučíme ľudí, aby sme od nich dostali priznanie. Toto vyšetrovanie organizujeme, pretože sa to od nás očakáva a preto, že ochrana osobných údajov je európskou kompetenciou“, vysvetľuje europoslanec a spravodajca výboru LIBE Claude Moraes (S&D, LIBE) okolnosti vyšetrovania Európskeho parlamentu (EP) ohľadne masových sledovacích aktivít tajných služieb v elektronickom prostredí.

Napriek tomu, že výbor podľa jeho slov operuje v „nedokonalej situácii“, podarilo sa mu rozprávať s mnohými ľuďmi, s whistelblowermi, s novinármi, s expertmi na oblasť IT, a veľa diskutovali aj o politických dôsledkoch problému, ktorý na svetlo sveta vyniesli informácie bývalého kontraktora americkej NSA, Edwarda Snowdena.

Členovia výboru LIBE navštívili v rámci vyšetrovania USA a tento týždeň hostili delegáciu amerického Kongresu v Európskom parlamente.

Podpredsedníčka výboru LIBE a tieňová spravodajkyňa ALDE Sophie in´T Veld pripomína, že Európsky parlament je jediný z parlamentov v EÚ, ktorý vedie vyšetrovanie programov masového sledovania dát Európanov zo strany NSA a ďalších tajných služieb, no zároveň upozorňuje na jeho obmedzenia. Výbor EP napríklad nemá možnosť vypočúvať ľudí „pod prísahou“ a „má k dispozícii verejnú arénu ako svoju jedinú zbraň“.

Záverečná správa by nemala byť „všeobecné bla-bla, ale chceme v nej analyzovať, čo táto situácia znamená pre EÚ a čo znamená pre vzťahy s USA“, vysvetľuje spravodajca Moraes.

Prvý návrh správy Európskeho parlamentu dnes dostali tieňoví spravodajcovia.

Spravodajca pracuje s niekoľkými základnými premisami:

  • existencia programov masívneho sledovania je nespochybniteľným faktom
  • tajné služby USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka svojimi operáciami porušili medzinárodné a európske právo
  • je znepokojujúce, že len málo členských štátov EÚ sa týmito vecami zaoberá na formálnej úrovni
  • súčasné legislatívne rámce vnikali pred tým, ako technické možnosti umožnili takéto masové operácie, alebo boli prijaté bez akejkoľvek verejnej diskusie o dôsledkoch
  • aj americká administratíva priznáva problém s legitimitou sledovacích programov, čo zdôrazňuje aj rozhodnutie federálneho súdu o neústavnosti sledovania metadát Američanov
  • uznáva potrebu existencie tajných služieb, to by ale nemalo znamenať „smrť súkromia“ alebo, že môžu operovať v legálnom vákuu
  • národné systémy dohľadu zlyhali

Správa v predbežnej pracovnej verzii obsahuje niekoľko odporúčaní:

  • v snahe obnoviť dôveru, EP navrhuje posilniť vzťahy medzi EP a americkým Kongresom
  • EP bude žiadať jasné politické signály o tom, že USA rozlišujú medzi spojencami a nepriateľmi
  • EP vyzve Európsku komisiu, aby predložila komplexnú správu o informátoroch (whistlebloweroch)
  • odporučí riešiť IT bezpečnosti európskych inštitúcií aj v kontexte nedávneho hackerského útoku na sieť EP, odporučí možné využitie opensourcového softwaru a častejšieho využívania zakódovanej komunikácie
  • Vytvorenie EU cloudu, kde budú môcť uchovávať údaje aj americké spoločnosti pôsobiace v Európe, čo zníži ich prístupnosť pre NSA
  • potvrdí dôležitosť obchodnej dohody EÚ-USA (TTIP), no súhlas Európskeho parlamentu podmieni tým, že nebude upravovať ochranu osobných údajov
  • túto tému má upraviť zastrešujúca dohoda, ktorá dá Európanom možnosť súdne sa domáhať nápravy v prípade zneužitia ch údajov zo strany USA
  • v súlade so skorším uznesením EP, bude žiadať pozastavenie platnosti dohody o sledovaní financovania terorizmu (TFTP) až kým sa nad rámec uistení z USA, nepreukážu tvrdenia, že USA neporušili jej podmienky
  • pozastavenie platnosti dohody „Safe Harbour“, ktorá umožňuje za určitých podmienok americkým spoločnosťami presunúť údaje o občanoch EÚ orgánom v USA
  • dohody SWIFT (o bankových údajoch) a PNR (o údajoch cestujúcich v leteckej doprave) by mali ostať bez zásahov
  • vyzve Radu EÚ, aby sformulovala svoj mandát k novému rámcu o ochrane osobných údajov, tak aby bolo možné rokovať s EP a reformu uzavrieť v priebehu nasledujúceho roka
  • odporučí prehodnotenie súčasného systému dohľadu nad tajnými službami, keďže prebieha intenzívna cezhraničná spolupráca tajných služieb, orgány dohľadu musia byť toho zrkadlovým obrazom
  • pracovná skupina EÚ na vysokej úrovni má definovať minimálne európske štandardy

Pozmeňovacie návrhy v rámci výboru sa očakávajú do 13. januára. Tieňový spravodajca za skupinu Európskych ľudovcov Axel Voss z Nemecka sa domnieva, že s správou EP „dosiahneme dobrý výsledok“.

Spravodajca z tábora socialistov s úsmevom komentuje, že dúfa, že to nehovorí len z únavy pred Vianocami, a len preto, aby ho po sviatkoch „rozdupali“.

Snowden ešte stále na programe

O rozhodnutí pozvať Edwarda Snowdena na vypočutie nepanuje v EP úplná, ale len väčšinová dohoda. „Nenecháme ho robiť exhibíciu, otázky budú férové a pôjdu do hĺbky. Pokúsime sa o čo najväčšiu interaktivitu. Až potom sa rozhodneme, ako sa k jeho svedectvu staviame“, hovorí Claude Moraes.

Pre frakciu Európskych ľudovcov bolo dôležité, že rozhodnutie o pozvánke riešilo vedenie Európskeho parlamentu, nie len koordinátori vo výbore LIBE, nakoľko „to môže mať vplyv na vzťahy s USA“.

„Musíme sa vyvarovať toho, aby sme dávali priestor kriminálnikom. Chceme s ním hovoriť, ale je to otázka formátu“, spresnil Axel Voss.

Pozície

Tieňový spravodajca skupiny Zelených k vyšetrovaniu a hlavný spravodajca k legislatívne ochrane osobných údajov Jan Philipp Albrecht hovorí, že „problém nie je v rovine EÚ vs. USA, ale občan vs. štát.“

Europoslanec a tieňový spravodajca Timothy Kirkhope (ECR) z Veľkej Británie hovorí, že sú v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov „znepokojení rétorikou niektorých našich kolegov smerom k USA a k Veľkej Británii.“ Dodáva, že tajné služby musia byť kontrolované, no musia aj disponovať prostriedkami na odvrátenie hrozieb.

Socialistická europoslankyňa Ana Gomes (Portugalsko): „To, čo sme počuli od členov Kongresu svedčí o tom, že zotrvávajú v sebaklame. Ochrana osobnosti je pre nás  v Európe fundamentálnou záležitosťou, čo v USA ešte stále nechápu (…). Ak je hlavným zmyslom týchto programov ochrana pred terorizmom, nechápem prečo bolo potrebné odpočúvať pani Merkelovú.“

„V offline svete akceptujeme, že ľudia majú dverách zámky a nie je možné vstúpiť do ich bytu bez súdneho povolenia. Akceptujeme, že ľudia zalepia obálku so svojou poštou. Prečo máme iné štandardy v online svete? pýta sa tieňová spravodajkyňa ALDE Sophie in´t Veld.

„Nie je to po prvýkrát v ľudskej histórii, čo na seba naráža technológia a otázky etiky, verím, že aj tentokrát sa s tým vysporiadame.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA