Greenwald: NSA ide o elimináciu súkromia jednotlivca

Cieľom NSA nie je nič menšie ako eliminácia súkromia jednotlivca v elektronickom priestore. To je podľa novinára Glenna Greenwalda najdôležitejšie posolstvo informácií od Edwarda Snowdena.

Nie je to žiadna hyperbola, samotná NSA (National Security Agency) to vo svojich interných dokumentoch opakovane hovorí, povedal bývalý novinár Guardianu a hlavná spojka Edwarda Snowdena v Európe Glenn Greenwald na vypočutí pred výborom Európskeho parlamentu pre občianske práva a slobody (LIBE).

NSA vytvorila najmasívnejší systém elektronického dohľadu v dejinách ľudstva, hovorí Greenwald. Zarážajúce podľa neho je, že na sledovanie miliónov nevinných ľudí nemajú žiadny špecifický dôvod, len ten, že NSA je presvedčená, že by táto komunikácia mala byť monitorovaná a uchovávaná.

NSA je, ako hovorí, „inštitucionálne posadnutá“ snahou dosiahnuť na akúkoľvek elektronickú komunikáciu. Znervózňuje ich akákoľvek jej forma, ktorá by bola mimo ich dohľad, napríklad wifi pripojenie na palubách lietadiel.

Metadáta sú citlivé osobné údaje

Greenwald tvrdí, že neplatí, že metadáta (teda informácie, kto komu kedy volal alebo poslal email bez informácie o obsahu) nie sú osobným údajom a zásahom do súkromia tak, ako keď sa sleduje obsah týchto konverzácií.

Podľa britského novinára existuje medzi expertnou komunitou konsenzus o tom, že ide naopak o invazívnejší zásah do súkromia. Na základe obsahu telefonického rozhovoru nemusí byť napríklad zrejmé, že si žena dohaduje s lekárom termín na interrupciu. Z informácie o tom, na akú kliniku kto presne volal, to už zrejmé je. Podobných situácií, napríklad týkajúcich sa citlivých otázok zdravotného stavu, je mnoho.

Argumenty typu – kto nemá čo skrývať, tak sa nemusí báť – Greenwald odmieta.

„Ľudia inštinktívne chápu, že súkromie je dôležité. Keď vieme, alebo len tušíme, že sa niekto iný pozerá, ovplyvňuje to naše správanie a naše voľby. Snažíme sa napĺňať očakávania a správame sa konformne. Spoločnosť ako celok sa tak začne správať a to je niečo, po čom túži každá autoritatívna vláda.“

Europoslancom z výboru LIBE pripomenul, že sa o téme široko diskutuje len preto, že konkrétny človek Edward Snowden obetoval svoj pokojný život, kariéru a vzťahy, aby na tento problém pritiahol pozornosť.

„Napriek tomu, že veľká väčšina krajín využíva nejakým spôsobom jeho informácie k svojmu prospechu, žiadna nepovažovala za potrebné sa ho zastať pred prenasledovaním. Na jednej strane sa začínajú chrániť pred tým, o čom informoval, a na druhej strane ho za to odsudzujú a obrátili sa mu chrbtom, keď potreboval azyl“, zakončil svoj úvodný výstup cez video-most Greenwald.

Nasledovali otázky od členov výboru EP. Prinášame editovaný výber otázok a odpovedí.

Spravodajca výboru EP pre parlamentné vyšetrovanie masívneho dohľadu Claude Moraes (Veľká Británia, S&D):

Kongresman Mike Rogers tvrdí, že Snowden nespĺňa definíciu „whistleblowera“ a ide o kriminálnika, aká je na to vaša odpoveď?

Mike Rogers si vybral zlý týždeň na to, aby poprel, že pán Snowden je whistleblower, a to najmä vo svetle vyjadrenia federálneho súdu, že program sledovania metadát miliónov Američanov je porušením americkej ústavy. Ak teda niekto odhalí aktivity, o ktorých federálny súd povie, že porušujú ústavu a teda sú ilegálne, je klasický whistleblower. Navyše dnes o tomto probléme diskutujeme na celom svete.

Každý by si mal stanovisko tohto sudcu prečítať, nie je to len o americkej legislatíve. Ide o jedného z najrešpektovanejších sudcov v otázkach národnej bezpečnosti, nie je pritom žiadny liberál, je konzervatívec, menoval ho ešte Bush.

Ako odpovedáte na kritiku, že svojím článkami ohrozujete bezpečnosť ľudí?

Kritizovali nás aj z druhej strany, za to, že sme pozdržali zverejnenie ostatných materiálov. Táto kritika sa mi zdá relevantnejšia. Teroristi dávno vedeli, že americká či iné vlády robia všetko, aby monitorovali ich komunikáciu. Čo sme urobili bolo, že sme ľuďom povedali, že nie teroristi, ale oni sami, ktorí nič nespravili, sú cieľmi tohto dohľadu. Jediné čo sme poškodili, je kredibilita západných lídrov, ktorí s tým súhlasia.

Ako vnímate to, čo sa stalo vášmu partnerovi Davidovi Mirandovi, ktorého zadržali na londýnskom letisku?

Pokiaľ ide o Davida Mirandu, chcel by som pripomenúť, aký extrémny a radikálny je postoj  britskej vlády, keď ide o slobodu slova v tretích krajinách. Označuje za tyranské vlády, ktoré považujú novinárov za teroristov. To je presne to, čo Veľká Británia urobila v tomto prípade.

Axel Voss (EPP, Nemecko), tieňový spravodajca:

Vieme už dnes všetko, čo potrebujeme vedieť, alebo budú zverejnené ďalšie informácie, ktoré by nás mohli prekvapiť?

Áno, máme v zálohe ďalšie príbehy o tom, ako sa vlády snažia zbierať súkromnú komunikáciu. Dokumenty sú komplikované a snažíme sa k nim pristupovať zodpovedne, to trvá čas. Tá základná informácia o tom, čo sa deje je už ale za ostatných 6 mesiacov vonku.

Keď ste spomínali prípad telefonátu na kliniku pre vykonávanie interrupcií, bola by to informácia, ktorá by vôbec NSA zaujímala? Fakt, že je to možné identifikovať je jasný, ale bol by vôbec dôvod to robiť?

Nemáme žiadny prípad z USA, alebo z iných krajín, kde by si vláda vybudovala schopnosť tajného sledovania a kde by to zároveň nebolo zneužívané. Roky vláda v USA sledovala politických disidentov a politických oponentov, FBI sa snažila zhromaždiť dôkazy na diskreditáciu Martina Luthera Kinga, v zmysle, že mal nemanželský pomer, snažili sa ho zastrašiť a dokonca ho dotlačiť do samovraždy. Zneužitie informácií je nie len že pravdepodobné, ale je nevyhnutné.

Vo svete existujú hrozby, ktoré musíme riešiť aj týmito prostriedkami. Ako sa ak tomu staviate?

Každý súhlasí s tým, že ak existuje dôkaz, že sa niekto angažuje v terorizme jeho komunikácia môže byť monitorovaná. Musí sa to ale diať v rámci demokratickej zodpovednosti a súdnej kontroly. To však tieto dokumenty neukazujú. NSA sleduje okrem iného aj ekonomické ciele, ako sme o tom už informovali.  

Sophie in´t Veld (ALDE, Holandsko), tieňová spravodajkyňa, podpredsedníčka výboru LIBE:

Definícia whistleblowera hovorí, že dotyčný musí vyčerpať všetky domáce a právne možnosti nápravy, stalo sa to v prípade Edwarda Snowdena?  

Pán Snowden už vysvetlil, že keď sa o to snažil, nariadení mu povedali, aby sa nestaral a robil si svoju prácu. Dokonca aj senátori vo výbore pre tajné služby, ktorí na rovnaký problém prišli a mali s tým problém, boli sú v legislatívnom zmysle limitovaní v informovaní verejnosti. Keď Snowden videl, že ani senátori s tým nemôžu smerom k verejnosti nič urobiť, uvedomil si, že to proste musí zverejniť. Mechanizmus ochrany whistleblowerov je ilúzia.  

Videli ste dôkazy o tom, že by sa informácie použili proti politickým oponentom?  

Na Huffington Post sme nedávno mali príbeh o tom, ako NSA monitoruje sexuálne aktivity na internete s cieľom diskreditovať ľudí, o ktorých si myslia, že šíria "radikálne myšlienky". Ďalej sú to veci, ktoré ešte neboli zverejnené, o ktorých nemôžem hovoriť.

Jan Philipp Albrecht (Zelení, Nemecko) tieňový spravodajca, spravodajca k legislatívnemu rámcu o ochrane osobných údajov v EÚ:

Veľa politikov si myslí, že ochrana súkromia v elektronickom prostredí ľudí nezaujíma. Čo si o tom myslíte?

Mnoho svedčí o opaku. Ľudia sa v tejto téme angažujú na celom svete ako nikdy pred tým a mnoho z nich považuje Edwarda Snowdena za hrdinu. Vyšetrovanie tohto výboru je toho dôkazom, rovnako v USA zaznamenávame posuny v prieskumoch od 9/11, ktoré naznačujú, že pocit ohrozenia zo strany vlády je už medzi verejnosťou väčší ako pocit ohrozenia z terorizmu.

Sú v sledovaní aj ekonomické záujmy?

Áno, USA za to radi kritizujú Čínu, ale USA a jeho spojenci to robia tiež. Niečo sme už zverejnili, niečo ešte zverejníme, ale ani Európa nie je voči tomu imúnna.

Ako môžeme chrániť slobodu tlače v Európe, ktorá je podľa mnohých ohrozená? Ako môžeme ako politici pomôcť?

Pokiaľ ide o slobodu tlače, ťažko povedať, či bol tlak zo strany USA a Veľkej Británie na Guardian efektívny, lebo úmerne s ním sa nám dostávalo aj čoraz väčšej pozornosti. Sám dostávam obrovské množstvo pozvaní a priestoru na diskusiu.

Timothy Kirkhope (ECR, Veľká Británia), tieňový spravodajca:

Dostali ste materiály priamo od Snowdena, alebo ste dostali kópiu od Guardianu, alebo iné kópie z iného zdroja? Po rozhodnutí Guardianu poslať dokumenty o GDHQ do New York Times, mali ste ich kópiu?

Jeden zo základných predpokladov nezávislosti médií je, že sa nemusia zodpovedať politikom, čo im dali ich zdroje, ako a kedy sa k tomu dostali. Pán Snowden je zdrojom informácií. Do toho, kedy a ako sme tieto informácie dostali nikoho nič nie je. To, že je známe meno informátora, bolo jeho rozhodnutie.

Kľúčové je si uvedomiť, že Snowden mal viacero možností, čo s dokumentmi spraviť. Mohol to jednoducho anonymne uploadovať na internet, dať to organizácii a požiadať, aby ich celé zverejnili, mohol ich predať zahraničnej tajnej službe a byť finančne zabezpečený do konca života. Neurobil to, ale zvolil si možnosť spojiť sa s najrešpektovanejšími médiami a požiadal nás, aby sme boli mimoriadne opatrní a zverejnili len to, čo je vo verejnom záujme.

Americká ústava a ďalšie zákony poskytujú mechanizmy pre whistleblowerov ako môžu postupovať. Prečo nemáme dôkazy, že sa pokúsil využiť to, čo mal legálne k dispozícii?

Neviem odkiaľ máte informáciu, že americká ústava poskytuje takéto záruky, pretože to jednoducho nie je pravda. Pokiaľ ide o mechanizmy v zákonoch, stačí si uvedomiť, že Obamova administratíva za posledných 5 rokov súdila viac whistleblowerov za špionáž ako v celej americkej histórii. Systém je nastavený tak, aby tieto informácie potlačil.

Cítite sa byť ako novinár kvalifikovaný, keď pri zverejňovaní informácií posudzujete, čo je a čo nie je otázkou národnej bezpečnosti?

Novinári na celom svete robia takéto rozhodnutia každý deň s ohľadom na to, aby nikoho neohrozili. Konzultujeme s expertmi a spolupracujeme. Je to naša práca ako novinárov.

Ana Gomes, (Portugalsko, S&D):

Máte informácie, že mohol byť na základe informácií získaných sledovaním nejaký politický líder vydieraný?

V minulosti boli takéto informácie využívané presne na to, a bolo by naivné predpokladať, že po prvýkrát v histórii sa to nedeje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA