Europoslanci podporili stropy pre poplatky za platby kartou

Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti podporil návrh Európskej komisie zaviesť stropy pre mnohostranné výmenné poplatky pri platbe kartou. Zároveň sú aj za obmedzenie uplatňovania pravidla rešpektovania všetkých kariet.

V uplynulých rokoch došlo k zásadnému rozvoju na trhu s platobnými službami vplyvom rozmachu internetového obchodu a rozšírenia smarfónov s rôznymi platobnými aplikáciami. Európska komisia sa na tento vývoj rozhodla reagovať revidovaním príslušnej smernice, ktorej nové znenie zverejnila v júli 2013.

Sprevádzal ju aj návrh nariadenia o mnohostranných výmenných poplatkoch (tzv. MIF), ktoré sa odvádzajú pri cezhraničnej alebo vnútroštátnej platbe kartou. Pri transakciách si ich medzi sebou účtujú banky.  

Hodnota MIF podľa Komisie ročne dosahuje 10 miliárd eur, pričom výška poplatkov sa v jednotlivých krajinách líši. Variuje napríklad od menej ako 0,75 % v Dánsku či 1,6 % v Poľsku. Kartová spoločnosť Visa má tieto poplatky na Slovensku stanovené na úrovni 0,6 % z hodnoty transakcie. Poplatok obchodník spravidla premieta do kúpnej sumy.

Svoj postoj k legislatívnemu balíku vo štvrtok (20. februára 2014) zaujali členovia Výboru EP pre hospodárske a menové záležitosti. Priklonili sa k návrhu Komisie, aby sa poplatky za platbu kreditnou kartou obmedzili na úrovni 0,3 % z hodnoty transakcie. V prípade debetných kariet malo ísť o 0,2-percentný strop. Europoslanci však chcú aby bol na úrovni 0,2 % alebo 7 eurocentov, podľa toho, čo pri transakcii vyjde nižšie. Jednotlivé vlády pritom budú môcť rozhodnúť o zavedení nižších limitov.

Od obmedzenia výšky výmenných poplatkov očakávajú zníženie nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov. Európska komisia v minulosti dosiahla, aby kartové spoločnosti ako MasterCard a Visa znížili poplatky v prípade platieb kartou, ktoré spotrebiteľ vykonáva v zahraničí.  Po novom sa limity budú vzťahovať jednak na cezhraničné, ako aj domáce transakcie. Nadobudnú účinnosť rok po tom, čo pravidlá vstúpia do platnosti.

Nariadenie o kartových poplatkoch od začiatku čelí kritike. Banky a platobné spoločnosti zdôrazňujú, že slúžia na udržanie rovnováhy v platobnom systéme, pretože rozdeľujú záťaž nákladov za realizovanie a bezpečnosť platieb medzi jeho účastníkov. Podľa nich by pri znížení poplatkov banky mohli výpadok kompenzovať napríklad cez vyššie poplatky za držanie karty.

Kartové spoločnosti sa ohradzujú aj tým, že nebola vypracovaná dôveryhodná analýza dôsledkov zníženia poplatkov na trhu. „Nastavenie prísneho stropu pre medzibankové sadzby nie je založené na žiadnych jasných údajoch alebo metodike. Ignoruje veľmi rozdielne reality na trhu, ktoré panujú medzi jednotlivými krajinami a čo je najdôležitejšie, môžu viesť k zvýšeniu nákladov na karty pre spotrebiteľov a malých obchodníkov,“ upozorňuje v stanovisku k štvrtkovému hlasovaniu spoločnosť MasterCard.  Zároveň poukazuje na to, že v Španielsku uzákonenie stropu medzibankových poplatkov viedlo k zvýšeniu poplatkov pre držiteľov kariet o viac ako polovicu.

Komisia navrhla aj obmedzenie uplatňovania pravidla rešpektovania všetkých kariet. V súčasnej praxi vyžaduje, aby obchodníci prijímali všetky karty (platobné nástroje) jednej značky, ak prijímajú jednu kategóriu kariet tejto značky, a to bez ohľadu na to, aké nákladné sú niektoré z nich pre predajcov. Europoslanci aj v tomto smere Komisiu podporili, pričom výnimku majú mať len prípady, keď budú podliehať rovnakému výmennému poplatku.

„Obchodníci sú dnes často nútení prijímať všetky karty v danom systéme kariet, hoci by pre nich bolo výhodnejšie akceptovať len tie s nižšími poplatkami za prijatie. Podľa nových pravidiel si teda budú môcť vybrať, ktoré karty budú akceptovať,“ konštatujú europoslanci v stanovisku. „Hoci by to obmedzilo slobodu zákazníkov vybrať si, ktorú platobnú kartu použijú, nižšie poplatky by sa mali premietnuť do nižších cien,“ vysvetľujú.

Výsledné znenie návrhu, ktorý mal vzísť z hlasovania vo Výbore EP pre hospodárske a menové záležitosti sa predbežne dalo len veľmi ťažko odhadnúť vzhľadom na veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov. Samotný spravodajca k nariadeniu o výmenných poplatkoch, europoslanec Pablo Zalba Bidegain (EĽS, Španielsko), vo svojej správe z novembra nesúhlasil s postojom Komisie a navrhoval iný prístup ku stropom a bol proti obmedzeniu pravidla akceptovania všetkých kariet. Do stropov pre výmenné poplatky chcel napríklad vniesť istú flexibilitu, tak aby boli váženým priemerom všetkých transakcií a nie absolútnymi stropmi pre všetky transakcie.

Plénum Európskeho parlamentu by sa návrhom malo zaoberať počas svojho aprílového zasadnutia. Vzhľadom na blížiaci sa koniec mandátu súčasných europoslancov je však možné, že legislatívny balík prejde do agendy talianskeho predsedníctva, ktoré začína od 1. júla 2014.

Pozície:

Spravodajca k nariadeniu o výmenných poplatkoch Pablo Zalba Bigedain (EĽS, Španielsko): „Od začiatku ako som začal pracovať na regulácii mnohostranných výmenných poplatkov, bolo mojím cieľom posilniť jednotný trh vytvorením rovnakých podmienok na európskej úrovni pre platby kartou a pre podniky. Verím, že cez platobný balík zaistíme väčšiu transparentnosť na trhu platobných služieb tým, že maloobchodníci aj spotrebitelia budú vedieť, koľko platia, keď získavajú produkt platbou debetnou alebo kreditnou kartou.“

Podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec. „Fixné stanovenie výšky výmenných poplatkov pre všetky členské štáty bez zohľadnenia národných špecifík a odlišností pokiaľ ide o rozvoj platobného trhu, či uvoľnenie pravidla akceptovania všetkých kariet podľa môjho názoru neprinesie konečným spotrebiteľom žiadne výhody v podobe nižších cien, nakoľko dôkazy o tom, že obchodníci ušetrené náklady prenesú na spotrebiteľov neboli predložené. Spotrebitelia navyše prídu o komfort spojený s akceptáciou ich kariet, nakoľko bude na obchodníkovi, či konkrétny typ karty akceptuje alebo nie. Na druhej strane zo strany bánk možno očakávať zvyšovanie poplatkov spojených s kartami, prípadne znižovanie výhod spojených s ich používaním, čo paradoxne povedie k zvyšovaniu nákladov pre spotrebiteľov a k zvýšeniu hotovostných platieb a nárastu šedej ekonomiky. To sú dôsledky, ktoré môže priniesť navrhovaná nová regulácia, nehovoriac o reálnej hrozbe zníženia motivácie k inováciám a investíciám do infraštruktúry v záujme zvyšovania bezpečnosti platieb zo strany kartových spoločností.“

Christian Verschueren, generálny riaditeľ EuroCommerce, organizácie, ktorá zastupuje medzinárodný veľkoobchod a maloobchod: „Ide o skvelý výsledok. V prípade prijatia by nižšie výmenné poplatky viedli k lepším cenám pre spotrebiteľov naprieč celou Európou.“ Osobitne uvítal rozhodnutie obmedziť pravidlo akceptovania všetkých kariet.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Regulácia môže priniesť nižšie náklady obchodníkov a nižšie koncové ceny pre spotrebiteľov, no môže znamenať aj vyššie ceny za bankové služby. Aký bude konečný dopad na zainteresované strany sa dnes s určitosťou nedá povedať, no krajiny, ktoré k regulácii poplatkov za kartové platby v minulosti dobrovoľne pristúpili (napr. Španielsko, USAAustrália) evidovali aj negatívne efekty regulácie, napríklad zvýšenie poplatkov za vydanie platobných kariet, obmedzenie benefitov spojených s kartami, neprenesenie úspor obchodníkov do koncových cien.“

Generálny riaditeľ MasterCard pre Českú republiku a Slovensko Miroslav Lukeš v rozhovore pre český EurActiv: „V žiadnej krajine, kde už boli medzibankové poplatky regulované, nedošlo k merateľnému zníženiu cien. Naopak, negatívny dôsledok v podobe zvýšených cien bankových produktov merateľný bol a bol prakticky okamžitý. Je to do istej miery logické. Kým banka môže výpadok príjmov z medzibankových poplatkov kompenzovať pomerne rýchlo zvýšením cien, ako dokazuje príklad Španielska či Poľska, tak u obchodníkov je celý mechanizmus oveľa zložitejší a tlak na znižovanie cien tam nie je. Dá sa to ilustrovať na príklade z inej oblasti. Platí, že pri prudkom zvýšení cien ropy, cena benzínu okamžite stúpne, kým po znížení ceny ropy k rýchlemu zníženiu ceny benzínu nedôjde.“

Matúš Pošvanc, riaditeľ Hayek Consulting: „Poplatky, ktoré dnes fungujú a sú v každej krajine iné odrážajú dnes to, v akom rozvojovom štádiu sa jednotlivé kartové trhy nachádzajú, aké inovácie prichádzajú a podobne. Reguláciou a zjednotením poplatkov môžu byť niektoré trhy – spotrebitelia i obchodníci – vo výhode a na iných trhoch môže vzniknúť opačná situácia a budú spotrebitelia i obchodníci znevýhodnení.  Osobne by som zároveň odporúčal Európskej komisii skôr pripraviť legislatívu, ktorá by súčasnému dominantnému postaveniu kartových spoločností, vytvorila relevantnú konkurenciu. Príkladom môžu byť kryptomeny (Bitcoin).“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA