Bankárom hrozia prísnejšie sankcie a väzenie

Európska komisia navrhla prísnejšie tresty pre nezodpovedných bankárov. Za prešľapy by mali dostávať vyššie finančné pokuty či dokonca nejaký čas stráviť vo väzení.

Európska komisia chce posilniť sankcie za nekalé praktiky pri poskytovaní finančných služieb po tom, čo vyšetrovanie ukázalo, že členské štáty majú len slabé alebo fragmentované pravidlá boja proti finančnej kriminalite.

 „Ak sa finančná inštitúcia neriadi pravidlami EÚ v oblasti finančných služieb, obchodníci a riadiaci pracovníci musia pochopiť, že im to neprejde a že reakcia bude tvrdá bez ohľadu na to, na ktorom mieste v Európe k porušeniu dôjde. V súčasnosti to príliš často tak nie je. V dnešnom oznámení Komisia stanovuje spôsob, ako zabezpečiť posilňovanie a zbližovanie sankčných právomocí v celej Európe, aby sme mohli lepšie chrániť záujmy občanov,“ uviedol komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier.

.Okrem toho sa majú meniť aj samotné pravidlá podnikania finančných obchodníkov. Komisár predstavil aj spôsob reformy smernice MiFD upravujúcej prácu na trhoch s finančnými nástrojmi.

„Finančná kríza ukázala, že pravidlá finančného trhu sa v celej Únii nie vždy dodržiavajú a uplatňujú tak, ako by sa mali,“ argumentuje ďalej Komisia. Podľa nemenovaného zdroja chce exekutíva zaviesť nové tresty, pričom vychádza z Lisabonskej zmluvy, ktorá dáva základ pre stanovovanie minimálnych trestných sankcií.

S menším entuziazmom sa však stavia voči regulačným úradom. Tie tiež zlyhali pri odhaľovaní systémových problémov. Napríklad britský regulátor pre finančný sektor Úrad pre finančné služby (FSA – Fianancial Services Authority) nereagoval na apel bankára Paula Moora z HBOS (v súčasnosti Lloyds), ktorý úrad upozorňoval na riziko vznikajúce na trhu s tzv. subprime hypotékami (neštandardné hypotéky pre ľudí, ktorí by si ich za klasických podmienok nemohli dovoliť).

„V tomto prípade musíme byť opatrní. Ak by regulátori boli ľahko trestnoprávne stíhateľní, mohli by sa ešte viac obávať zakročiť v prípade, keď bude treba,“ vysvetlil zdroj blízky Komisie.

Rozdiely

Podľa zdroja niektoré krajiny v uplynulých dvoch rokoch neuvalili žiadne sankcie za finančné zločiny. No nechcel špecifikovať.

Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov CESR odhalil výrazné odlišnosti v typoch sankcií a pokút, ktoré aplikujú členské štáty. Finančný postih za ten istý priestupok je v jednej krajine 100 tisíc eur a v inej milión eur.

Regulátori bez riadnej moci

Pozorovatelia však Komisiu kritizujú za dopĺňanie existujúcich trestov. Podľa nich by sa mala najprv zamerať na koreň problému, ktorý spočíva v tom, že regulátori nemajú poriadne právomoci.

„Keď budeme mať plne funkčnú celokontinentálnu legálnu silu, ktorá bude vnútorne dobre integrovaná a bude mať dobré prepojenie naprieč celou EÚ, potom by prísnejšie pokuty mohli aj niečo znamenať,“ reagoval bloger na portál Blogactiv.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA