Barnier chce sprísniť pravidlá kreditných swapov

Francúzsky eurokominsár pre vnútorný trh Michel Barnier zvažuje, že na jeseň predloží návrh, ktorý by mal nastaviť prísnejšie pravidlá pre obchodovanie s tzv. swapmi úverového zlyhania (CDS). Špekulatívne obchody s CDS podľa niektorých európskych politikov prispeli k vystupňovaniu gréckych problémov.

„Myslím, že by sme mali zvážiť všetky možnosti regulácie a transparentnosti rovnako ako povinné využitie clearingových centier,“ vyhlásil komisár počas minulotýždňovej návštevy Londýna.

Barnier, ktorý je v Európskej komisii zodpovedný za predkladanie legislatívy v oblasti finančnej regulácie uviedol, že síce nikdy v súvislosti s CDS nepoužil slovo „zákaz“, nevylučuje ani takú možnosť.

Grécko v minulosti obvinilo špekulantov z obchodovania s nekrytými kontraktmi CDS. Vo všeobecnosti kreditné swapy obchodníkom slúžia na zaistenie sa proti platobnej neschopnosti emitenta dlhopisov. Okrem toho pri nekrytých predajoch obchodník nemusí dlhopis vôbec vlastniť, čo nahráva špekulatívnemu chovaniu. Špekulanti podľa gréckych politikov stávkovali na štátny bankrot a tým zhoršovali problémy.

Britské a nemecké orgány, ktoré sú poverené dohľadom nad finančnými trhmi, však uviedli, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by dokazovali, že špekulanti v gréckom prípade hrali významnú rolu a reguláciu CDS odmietajú.

Barnier ich však uistil, že bude konať seriózne a nebude improvizovať. "Nehovorím o zákaze. Hovorím o rámcových pravidlách a transparentnosti,“ uviedol.

Komisár by v júni mal predstaviť návrh na reguláciu trhov s derivátmi, ktorý sa má zamerať na pozíciu clearingových centier a hlásenie uskutočnených transakcií.

Zvláštna banková daň

V diskusii ako banky doviesť k tomu, aby ich v budúcnosti nebolo treba zachraňovať za peniaze daňových poplatníkov, je Barnier zástancom zdaňovania bánk. Tvrdí však, že o konkrétnej podobe takejto dane je treba ešte rokovať. „Diskutovať sa už začalo a je to niekoľko návrhov – francúzsko-nemecký, londýnsky a americký,“ uviedol komisár. „Nechcem formulovať z čoho by mala táto daň alebo jej členenie vychádzať, myslím si ale, že nejaká forma príspevku je nutná a legitímna,“ vysvetlil.

Barnier v súčasnosti pracuje na dokumente o krízovom manažmente bánk, ktorý ministrom financií predloží na nadchádzajúcom  stretnutí v Madride. Uskutoční sa krátko pred zásadným rokovaním na pôde Medzinárodného menového fondu a ministrov krajín G20. „V tomto globálnom rámci sa samozrejme nastoľuje otázka týkajúca sa finančných príspevkov,“ uviedol Barnier a dodal, že by nemali mať podobu transakčnej (Tobinovej) dane.

Francúzsko, NemeckoVeľká Británia chcú, aby daň či poplatok, odrážali riziká, koré banka podstupuje. Nemecko zvažuje vytvorenie zvláštneho fondu na záchranu bánk, ale podľa Britov a Francúzov by výnosy z dane mali byť príjmom štátneho rozpočtu.

Európska komisia za reálnu považuje sieť národných systémov, ktoré by mali spoločný európsky rámec. V každom prípade by ale podľa Bruselu nemali všetky peniaze skončiť v štátnych pokladniciach – prinajmenšom – časť by mala smerovať do osobitného fondu. Barnier dodal, že si bankári vyplácali bonusy, ktoré boli „v niektorých prípadoch šialené“ a že treba také disproporčné odmeny obmedziť. K takýmto návrhom sa odmietavo stavajú Veľká Británia a Spojené štáty.

Barnier sa chystá na rokovania vo Washingtone

Americký minister financií Timothy Geithner Barnierovi minulý mesiac poslal list, v ktorom vyjadril obavy z dôsledkov reštriktívnych opatrení  pre americké hedžové fondy. Barnier uviedol, že naňho list príliš nezapôsobil, no dodal, že sa tým bude zaoberať počas plánovanej návštevy vo Washingtone.

Komisár dodal, že EÚ len prijíma plán regulácie a že USA ako člen skupiny G20 s touto reguláciou súhlasili. „Sme povinní implementovať v súlade s USA,“ uviedol Barnier. Podľa neho by EÚ a USA mali naraz upraviť aj účtovné štandardy alebo napríklad záležitosti týkajúce sa rovného prístupu k verejným zákazkám.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA