Británia nechce „idiotskú“ dohodu o bankovom kapitále

Dánske predsedníctvo tvrdí, že šéfovia rezortov financií členských krajín sa technicky dohodli na pravidlách o bankovom kapitále, avšak treba ešte vyriešiť niekoľko detailov. Britský minister George Osborne vyhlásil, že nepristúpi na nič, za čo bude vyzerať ako idiot.

Ministri financií sa počas technických rokovaní, ktoré trvali do ranných hodín snažili prekonať sporné otázky týkajúce sa regulácie kapitálovej primeranosti bánk. Slovensko zastupoval stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok.

Členské krajiny sa rozchádzajú najmä v otázke objemu prostriedkov, ktoré by banky mali držať pre prípad potreby kryť straty. Podľa návrhu banky budú musieť zvýšiť objem svojich najlikvidnejších aktív na úroveň 7 % objemu rizikových aktív, ktoré držia.

Jedna skupina štátov na čele s Britániou a Švédskom však chcú viac flexibility, aby mohli od národných bánk žiadať vyššiu mieru kvalitnej kapitálovej rezervy. Tvrdia, že je to nevyhnutný krok na to, aby chránili daňových poplatníkov v prípade budúceho krachu bánk.

Francúzsko Nemecko a aj Európska komisia však chcú striktnejší limit. Najmä Paríž chce jednotnejšie pravidlá, pretože sa obáva, že by nadnárodné banky sídliace v Londýne mohli obmedziť úverovanie v iných častiach Európy, ak ich Londýn donúti výraznejšie posilniť kapitál. Narušilo by to teda jednotný trh.

Britský minister financií George Osborne počas svojho prejavu za rokovacím stolom obvinil svojich rezortných kolegov, že sa snažia zmierniť pravidlá o bankovom kapitále a že diskutovaný návrh môže poškodiť dôveryhodnosť Európy a negatívne ovplyvniť Londýn, hlavné finančné centrum EÚ.

„Nie som pripravený vyjsť odtiaľto a povedať niečo, za čo budem o päť minút vyzerať ako idiot,“ povedal na adresu nedostatkov diskutovaného návrhu, pre ktoré by sa niektoré banky mohli regulácii vyhnúť.

O kompromis sa snaží dánske predsedníctvo, ktoré chce zhodu dosiahnuť do konca svojho mandátu, ktorý vyprší v júni. Hoci ani po 15 hodinách vyjednávaní nedošlo k oficiálnej dohode, dánska ministerka hospodárstva Margrethe Vestagerová uviedla, že spoločné stanovisko je, len treba ešte vyriešiť niekoľko detailov. Konečné rozhodnutie by podľa nej mohlo padnúť na oficiálnom stretnutí ministrov 15. mája.

Osborne však uistil, že sa nesnaží o získanie výnimky pre Britániu, tak ako v prípade fiškálnej zmluvy. „Nechcem byť vykreslený nejako antieurópsky, žiadajúci niečo osobitne pre Londýn,“ vyhlásil. Toto obvinenie vzniesol komisár zodpovedný za finančnú reguláciu Michel Barnier.  

„Londýn je veľmi dôležitým centrom, ale sú aj iné centrá mimo Londýna, ktoré tiež treba brať do úvahy,“ povedal Barnier na adresu obáv, že ak Británia zavedie vyššiu požiadavku na kvalitný kapitál, tak to znevýhodní inštitúcie na kontinente. Okrem Spojeného kráľovstva za prísnejšie požiadavky lobuje aj Švédsko.

Európsky bankový sektor tvorí viac ako 8300 bánk, ktoré zápasia s miliardovými stratami z nesplatených pôžičiek. K posilneniu dôveryhodnosti finančných inštitúcií vyzýva najmä Španielsko. Miestne banky totiž zaznamenali obrovské straty po prasknutí bubliny na trhu s nehnuteľnosťami.

„V tomto čase finančnej krízy potrebujeme upokojiť všetky pochybnosti o kvalite európskych bánk,“ uviedol španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Ratingová agentúra Standard & Poor’s tento týždeň znížila hodnotenie 11 španielskych bánk. Krajina zároveň zápasí už s druhou recesiou za dva roky.

Británia sa však dlhodobo snaží chrániť londýnske finančné centrum City pred zásahmi Bruselu, kým väčšina krajín usiluje o centralizáciu bankového a finančného dohľadu.

Po uzavretí dohody kapitálový režim Európy budú dôkladne študovať Spojené štáty a zrejme bude mať vplyv na rozhodnutia ako interpretovať bazilejské štandardy na druhom brehu Atlantiku. Investori sú však nedočkaví a čakajú od EÚ rýchlu nápravu bankového sektora.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA