Brusel chce podnikom pomôcť pri získavaní financovania

Európska únia zvažuje vytvorenie ambiciózneho plánu na pomoc začínajúcim podnikom pri získavaní financovania. Za dva roky chce zaistiť, aby fondy rizikového kapitálu vytvorené v členských štátoch naplno fungovali a voľne investovali naprieč celou EÚ.

Problémy získať finančné prostriedky v prieskumoch Európskej centrálnej banky spravidla označované za druhú, respektíve tretiu najpálčivejšiu výzvu, ktorej čelia malé a stredné podniky. Drobné firmy v uplynulom období k tomu zasiahli dva údery – hospodárska a dlhová kríza.

Ak bolo získanie úveru zložité počas recesie, teraz banky podniky odmietajú vplyvom ťažkostí s manažovaním suverénnych dlhov. Okrem toho finančné inštitúcie čelia aj novým kapitálovým požiadavkám vyplývajúcim z Bazileja III, čo podľa varovaní bankového sektora môže viesť k Ďalšiemu obmedzeniu objemu úverov a rastu úrokových sadzieb.

Fondy rizikového kapitálu preferujú Áziu a USA

„Súčasný legislatívny režim spôsobil, že EÚ sa pre fondy rizikového kapitálu stali nepopulárne, a svoju pozornosť zamerali na Áziu a Spojené štáty,“ poukázal Patrick Gibbels z Európskej asociácie malých podnikov (ESBA).

Avšak začínajúce podniky to nikdy nemali jednoduché. Banky ostávajú pre podnikateľov primárnym zdrojom prostriedkov, pretože trh rizikového kapitálu je malý a fragmentovaný. Fondy rizikového kapitálu zvyčajne investujú skôr do už rozvinutých firiem výmenou za podiel v ich základnom imaní. Často sa však štítia aktivitám za hranicami svojich štátov, pretože ich odrádzajú rozdielne právne  a daňové systémy a k tom odlišná miera expertízy.

„Jedným z hlavných európskych problémov je, že tu neexistuje jednotné investičné prostredie. Nanešťastie, treba čeliť 27 rôznym jurisdikciám s 27 rôznymi pravidlami a treba sa učiť jeden po druhom,“ konštatoval Joachim Grill, výkonný šéf Seed Equity Group, skupiny private equity, ktorá sa špecializuje na investície do technológií obnoviteľných zdrojov energie.

Zaujímajú sa najmä o nemecký, švajčiarsky a rakúsky trh, pretože majú spoločný jazyk a tiež ponúkajú mnoho možností. „V Taliansku a Francúzsku je to zložité, nevidíme tam dostatočne uspokojivú aktivitu,“ dodal a zároveň vysvetlil, že právne systémy sú také rozdielne, že ich naštudovanie by si vyžiadalo okolo 100 tisíc USD.

„Vôbec nás nezaujíma nič, čo je na východ od Viedne, nič z bývalého východného bloku. Je tam priveľa prekážok, nie je jasné, komu patrí patent, či kto je skutočným vlastníkom firmy,“ povedal na adresu investícií v nových členských štátoch.

Národné vlády hrajú významnú rolu v oblasti financovania malých a stredných podnikov. Na európskom rámci či spoločných daňových politikách sa dohodnúť odmietajú.

Ak však Komisia presadí spoločné pravidlá pre rizikový  kapitál, išlo by o obrovský impulz pre inovácie a hospodársky rast. Okrem toho by sa posilnila európska konkurencieschopnosť – európske začínajúce firmy by sa už nemuseli obracať na fondy v USA.

Slovensko

Prístup k financiám je jedným z najväčších problémov slovenských malých a stredných podnikov. „Stále neexistujú komplexné finančné nástroje a to už nehovorím o  finančných inovačných nástrojoch. Nejde len o fondy rizikového kapitálu, ktoré mali fungovať a  stále nefungujú, ale aj o klasické úverové produkty,“ konštatoval Štefán Vrátny, riaditeľ BIC Bratislava, ktoré koordinuje Enterprise Europe Network na Slovensku.

Premiérka Iveta Radičová za jednu z priorít v oblasti podnikateľského prostredia uviedla zlepšenie dostupnosti rizikového kapitálu pre začínajúce inovatívne firmy. Vrátny poukázal aj na to, že malé podniky sa k úverom dostávajú oveľa ťažšie ako veľké. Vyzval k väčšej aktivite Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá môže poskytovať záruky drobným firmám.

Podľa Národnej banky Slovenska, banky sektor malých a stredných podnikov stále považujú za veľmi rizikový a sú veľmi opatrené. Na druhej strane, pre neistú hospodársku situáciu v eurozóne väčšina podnikov odkladá svoje investičné aktivity a o bankové úvery nemajú taký záujem ako mali pred krízou.

Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky poukázala na to, že väčšina podnikov žiada prevádzkové úvery, ktorými kryjú bežné výdavky.

Finančná situácia malých firiem na Slovensku sa tento rok môže zhoršiť. Najmä pre daňové zmeny, ktoré sú súčasťou konsolidačného balíka. DPH dočasne stúpla z 19 % na 20 % a boli zrušené viaceré daňové výnimky. Vláda zjednotila aj paušálne výdavky pre živnostníkov na 40 %. To zasiahne najmä remeselné živnosti, ktoré si doteraz mohli uplatňovať 60 %.

Francúzsko

Francúzske ministerstvo hospodárstva implementovalo viacero opatrení na sprístupnenie financií malým a stredným podnikom. Niektoré začínajúce firmy si môžu uplatniť daňové úľavy. Okrem toho, tzv. anjelski investori, ktorí majú dostatok prostriedkov na to, aby platili solidárnu daň z bohatstva, mohli 75 % svojich odvodv investovať do malých a stredných podnikov, pričom limit bol 50 tisíc eur (tento rok platí 50 % s limitom 45 tisíc eur). Takto firmy vlani získali miliardu eur.

Vláda v roku 2008 podpísala s bankami dohodu, aby malým a stredným podnikom sprístupnila úvery. Okrem toho vytvorila štátnu banku Oséo, ktorá sa priamo zameriava na financovanie drobných firiem.

Francúzsko by uvítalo harmonizovanejšiu fiškálnu politiku v Európe. Kým francúzske podniky doma čelia 34-percentnej dani, írske napríklad len 12,5 %.

Nemecko

Podľa prieskumu nemeckej asociácie malých a stredných podnikov BVMW sa miestne firmy pozitívne hodnotia svoju schopnosť získať financie. Takmer 80 % svoje finančné možnosti považuje za normálne, dobré až veľmi dobré. Mnohé firmy si okrem toho nemusia požičiavať, lebo majú dostatočný zisk. Niektoré silnejšie malé a stredné podniky dokonca dokážu prostriedky získať na trhoch.

Aj napriek tomu banky začiatkom minulého roka spustili činnosť fondov zameraných na podporu malých a stredných podnikov. Deutsche Bank uvoľnila 300 miliónov eur, Sparkassen zasa 550 miliónov eur.

O prostriedky z verejného fondu, ktorý mal podnikom uľahčiť prekonať krízu, firmy veľký záujem nemali. Uzavreli ho koncom minulého roka. Vláda doň vložila 40 miliárd eur, firmy využili len 10 miliárd.

Na druhej strane slabou stránkou Nemecka je investovanie rizikového kapitálu. Podľa Nemeckých priemyselných a obchodných komôr len pätina podnikateľov by rizikový kapitál využila. Zahraničné fondy zároveň odrádza právna neistota v krajine. Väčšinou im nie je jasné, či Nemecku budú alebo nebudú musieť zaplatiť dodatočnú daň z výnosov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA