Budúcnosť investičných fondov v EÚ

Komisia zápasí s problémom investičných fondov – ako ich podporiť, a súčasne ponechať flexibilitu pre rozvoj trhov, a popri tom chrániť investorov. Mimoriadne kontroverzné sú „rizikové fondy“ (hedge funds), ktoré sú niekedy považované za budúcnosť investičnej ziskovosti, iní za nebezpečne nestále. Otázkou sa zaoberali v poslednom čase tri správy.

 

Pozadie

Európsky trh investičných fondov za posledné desaťročie obrovsky narástol do polohy, keď má trh UCITS (spoločnosti kolektívneho investovania do prenosných akcií) hodnotu 5 biliónov eur a sektor rizikových fondov 260 miliárd eur.

Pred sektorom i regulátormi stojí zásadná výzva – ako zabezpečiť investície, urobiť ich ľahko dostupnými, lacnými a rýchlymi, a súčasne zabezpečiť dostatočné garancie a regulácie pre ochranu investorov.

V posledných rokoch sa vytvorili nové produkty a existujúca legislatíva môže v konečnom dôsledku poškodiť rast, a teda aj ziskovosť, týchto fondov. Ďalšou bariérou rastu je stále rozdielna legislatíva členských štátov. V niektorých prípadoch zabraňuje vytvoreniu nových celoeurópskych trhov.

V júli 2005 publikovala Komisia zelenú knihu o investičných fondoch a vytvorila tri expertné skupiny pre podrobnejšie preskúmanie rizikových fondov, súkromného investičného kapitálu a retailových investícií. Skupiny zverejnili svoje správy v júli 2006.

Komisia bude tiež skúmať podnety od zástupcov sektora investičných fondov a otázky vznesené na verejnom vypočutí 19. júla 2006. Koncom má publikovať bielu knihu s konkrétnymi návrhmi.

Otázky

Rizikové fondy

Ide o typ investičného fondu, ktorý vzniká najčastejšie vytvorením akciovej a komanditnej spoločnosti. Podobné štruktúry nie sú v súčasnosti prísne regulované a preto si môžu dovoliť aj menej konvenčné investičné stratégie. Sú spojené s vysokým rizikom, ale potenciálne aj vysokým ziskom. Využívajú ich najmä skúsení investori. Komisia sa snaží zistiť, či súčasné regulácie nebrzdia ziskovosť rizikových fondov a či je potrebná špecifická ochrana investorov.

Správa expertov sa postavila proti novej špeciálnej regulácii, poukázala však na niekoľko otázok:

  • Rozdiely v národných prístupoch. Táto „regulačná koláž“ spôsobuje zdržania, náklady a brzdí efektívnu celoeurópsku distribúciu investícií. Preto je potrebné vzájomné uznávanie rozličných produktov členskými krajinami, ako aj legislatíva, ktorá by umožňovala firmám určiť hlavného rozhodcu.
  • Obmedzenia inštitucionálnych investícií v mnohých členských krajinách. Tie by mali byť odstránené.
  • Minimálna veľkosť investície. Objavujú sa návrhy, že alternatívou k reštriktívnym regulačným požiadavkám by mohla byť zavedená minimálna hranica 50 000 dolárov, ktorá by odfiltrovala malých investorov.
  • Mali by byť rizikové fondy otvorené masovému retailovému trhu? Ide o veľmi citlivú otázku. Podľa niektorých by potom mali byť podriadené regulačnému režimu UCITS.

Súkromný kapitál

Investície po podnikania poskytované súkromným kapitálom zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore nových firiem. Regulácie v jednotlivých členských krajinách sú však rôzne a investori môžu čeliť bariéram vytváraným daňovými a firemnými zákonmi. Správa expertov poukázala na komplikácie cezhraničného získavania investícií a umiestňovania súkromného investičného kapitálu. Nežiada však harmonizovaný európsky systém, no vzájomné uznávanie existujúcich národných zákonov.

Retailové investície

Túto oblasť pokrýva smernica UCITS a správa expertov navrhuje, aby bolo v nasledujúcich troch rokoch implementovaných niekoľko zmien jej znenia. Ide konkrétne o:

  • Kroky pre odstránenie bariér efektívneho operovania fondov, ako sú ich neskoré autorizácie, či neschopnosť cezhraničného združovania fondov.
  • UCITS by mala byť pokrytá Lamfalussyho procesom, ktorý jej umožní držať krok s procesmi na trhu.
  • V centre pozornosti má ostať ochrana investorov.

Slovensko a investičné fondy

Podľa správy EVCA (European Private Equity & Venture Capital Association) sa investície rizikového kapitálu na Slovensku rozvíjajú len pomaly a sú hlboko pod európskym priemerom – rovnakými problémami však trpia aj iné nové členské krajiny EÚ, s určitou výnimkou Maďarska.

V roku 2004 sa investície súkromných fondov rovnali 0,021% HDP, európsky priemer bol 0,321% HDP. Česká republika si viedla ešte o niečo horšie než Slovensko (0,019% HDP), výrazne lepšie na tom bolo Poľsko (0,69%) a Maďarsko (0,15%). Šampiónom v investičnej aktivite z regiónu strednej a východnej Európy bolo Bulharsko (1,11% HDP), ktoré tak predbehlo aj Švédsko, Holandsko, či Britániu.

O potrebe zvýšiť množstvo súkromného rizikového kapitálu, ako alternatívneho zdroja financovania začínajúcich podnikov, hovorí aj slovenský Národný akčný plán v rámci Lisabonskej stratégie.

Pozície

Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy zdôraznil význam flexibility. Povedal: „Manažment podielov je v masívnom pohybe. Komerčné horizonty účastníkov trhu sa rozširujú, sú vynachádzané nové podnikateľské modely, parametre rizika sa menia. Rámec jednotného trhu musí byť schopný poňať tieto zmeny. Smernica UCITS bojuje, aby udržala tempo.“

Zástupca generálneho tajomníka CESR Carlo Comporti vyjadril obavy z myšlienky otvorenia rizikových fondov retailovému trhu. zdôraznil, že musí byť zabezpečená ochrana investorov a takéto fondy sa potom budú musieť dostať pod režim UCITS. CESR zverejnilo aj odporúčania pre Komisiu v otázke UCITS.

Stefan Bichsel z European Fund and Asset Management Association (EFAMA) povedal: „Vítame praktické riešenia pre odstránenie existujúcej právnej a regulačnej neefektívnosti a bariér bez toho, aby sme sa dotkli kľúčových princípov smernice UCITS, najmä pokiaľ ide o ochranu investorov. Vzhľadom na vysokú urgentnosť by sme chceli Komisii a CESR pripomenúť, že mnoho zlepšení možno dosiahnuť aj bez toho, aby sme sa museli uchýliť k modifikácii smernice.“

Britská Investment Management Association privítala správy expertných skupín ako „veľmi dôležitý krok k zníženiu nákladov a posilneniu európskeho sektora investičných spoločností. Vo vyhlásení sa tiež píše: „Zjednodušenie registračného procesu, zabezpečenie cezhraničných zlučovaní fondov, vytvorenie skutočných pasov pre riadiace spoločnosti a umožnenie fondom, aby zhromažďovali prostriedky bez ohľadu na hranice by bolo veľkým krokom k vytvoreniu dostatočne veľkých ekonomík.“

Ďalšie kroky

  • Komentáre k správam expertov by mali byť predložené Komisii do 20. septembra 2006.
  • Biela kniha o jednotnom trhu pre investičné fondy by mala byť zverejnená v novembri 2006.

REKLAMA

REKLAMA