Členské štáty hľadajú kompromis ohľadom poľnohospodárstva

Rada ministrov poľnohospodárstva v pondelok opäť rokovala o tom, ako by mali vypadať priame platby farmárom po roku 2013. Výsledkom je kompromisný text, ktorý však všetky členské štáty nepodporili. Najviac protestovali „nové“ krajiny, ktoré sa sústavne sťažujú na znevýhodnenie oproti „starej pätnástke“.

Väčšina členských štátov sa v pondelok (22. júna 2009) v Luxemburgu zaviazala, že zjednodušia systém poľnohospodárskej podpory po roku 2013. Zároveň by sa mal stať spravodlivejším. Rada vo svojich záveroch obhajuje pokračovanie systému priamych platieb v poľnohospodárstve.

Aj napriek tomu, že závery Rady v oblasti reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2013 podporila väčšina štátov, zástupcovia šiestich krajín svoju ruku pri voľbe za dokument nezdvihli. Veľká Británia, Švédsko či Holandsko mu vyčítali, že nie je relevantným podkladom pre ďalšie diskusie.

Noví členovia (Poľsko, Maďarsko, Slovensko) zasa odsúdili nedostatočný dôraz na zmierňovanie rozdielov v platbách oproti „starej pätnástke“. Dnes napríklad farmár z Grécka dostáva dotácie v priemernej výške 600 eur za hektár obrábanej pôdy, zatiaľ čo jeho lotyšský kolega dostáva za tú istú plochu 100 eur.

Podľa jedného z diplomatov sa v záveroch týkajúcich sa CAP pôvodne objavili body, ktoré boli „proti srsti“ rôznym štátom a tak musel výsledný text poriadne zmierniť, aby vôbec získal podporu.

Na čom sa teda dohodlo 21 ministerských delegácií? Chcú presadiť systém priamych platieb, ktorý by bol „férový, legitímny, efektívny, jednoduchý na implementáciu, dostatočne flexibilný, ľahko obhájiteľný a vysvetliteľný“.

Rada tiež chce zmenu schémy, na základe ktorej poľnohospodári v mnohých krajinách „pätnástky“ dostávajú štedré dotácie odvíjajúce sa od dát koľko vyprodukovali v minulosti (v súčasnosti sa tam podpora vypočítava z údajov z leta 2000 – 2002).  Aj komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová Boelová túto prax označila za neprípustnú.

Najviditeľnejšiou témou celého ministerského stretnutia boli nízke výkupné ceny mlieka. Rokovanie sprevádzali hlučné protesty farmárov. Tisíce z celej EÚ brali, čo im prišlo pod ruku a tieto predmety hádzali do poriadkových síl. Tie odpovedali vodnými delami.

Liekom na krízu mliečneho sektora Európskej únie by podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) boli rýchle a účinné opatrenia. Krízu spôsobil rozpor medzi maloobchodnými a výrobnými cenami mlieka v ostatných rokoch.

„Dôsledky dramatického poklesu nákupných cien surového mlieka, ktoré v súčasnosti pokrývajú slovenským producentom sotva 50 % výrobných nákladov, znásobujú ich nižšie priame podpory v porovnaní s poľnohospodármi v starých členoch EÚ," spresnila vo svojej reakcii na stretnutie ministrov SPPK.

V tejto situácii SPPK požaduje, aby sa odstránili súčasné diskriminačné rozdiely vo výške priamych platieb medzi starými a novými členmi EÚ. Zároveň odmieta historické referencie pre výpočet platieb, ktoré by slovenských prvovýrobcov trvalo znevýhodňovali aj po ich formálnom vyrovnaní.

„Za jedno z najdôležitejších opatrení považujeme plošné zavedenie minimálnej nákupnej ceny na prechodné obdobie v EÚ," vyhlásil pre TASR predseda SPPK Vladimír Chovan. Spolu s tým SPPK v rámci tzv. zdravotnej prehliadky spoločnej agrárnej politiky žiada zmraziť schválené každoročné zvyšovanie produkčných kvót pre členov EÚ. Komora tiež navrhuje pristupovať k ďalším úpravám kvotačného režimu až po dôkladnej analýze vplyvov prijatých opatrení na stabilizáciu trhu s mliekom.

Podľa komisárky Fischerovej Boelovej nie je problém v kvótach, ale v nízkom svetovom dopyte spôsobenom krízou. Uznala však, že súčasná výkupná cena mlieka, ktorá je priemerne na úrovni 24 eurocentov za liter, je neudržateľná.

EK chce dať počas nasledujúcich dvoch mesiacov preveriť trh s mliekom a navrhnúť riešenie pre jeho producentov. Podľa komisárky by východiskom mohla byť väčšia podpora odbytu mlieka. „Naše produkty musíme lepšie umiestňovať na trhu, napríklad v Číne," oznámila Fischerová-Boelová, „a na to musíme zabezpečiť finančné prostriedky".

(EurActiv / TASR / Reuters)

REKLAMA

REKLAMA