Čo obsahuje schválená Smernica o službách

Parlament prijal dlho diskutovanú Smernicu o službách. Do platnosti môže vstúpiť už začiatkom roku 2010.

Pozadie

Služby vytvárajú asi dve tretiny ekonomických aktivít v EÚ, ale len 20% cezhraničného podnikania. Smernica bola prijatá práve s cieľom uľahčenia cezhraničného poskytovania služieb. Očakáva sa, že liberalizácia prinesie vytvorenie 600 000 nových pracovných miest.

Smernicu o službách, predtým známu ako Bolkesteinova smernica po bývalom komisárovi Fritzovi Bolkesteinovi ktorý ju navrhol, označila europoslankyňa Arlene McCarthy za „najkontroverznejší a najdiskutovanejší kus legislatívy EÚ“.

Návrh vyvolal odpor verejnosti, najmä vo Francúzsku. Parlament aj preto 16. februára 2006 hlasoval v prospech pozmenenej verzie, ktorá oslabila niektoré z ustanovení navrhnutých Komisiou. Na konci mája 2006 bola dosiahnutá politická dohoda a 24. júla 2006 prijala Rada Spoločné stanovisko k smernici. Hlasovania sa zdržalo iba BelgickoLitva. Spoločná pozícia prijala väčšinu pripomienok Parlamentu, zmenila však znenie v niektorých z najviac diskutovaných otázok. Rada tvrdila, že je to nutné kvôli právnej jasnosti. Komisia podporila Spoločnú pozíciu Rady.

Otázky

Tri najväčšie politické skupiny v Parlamente – EPP-ED (konzervatívci), SES (socialisti) a ALDE (liberáli) na finálne hlasovanie v pléne nepriniesli žiadne nové pozmeňovacie návrhy. Spravodajkyňa pre smernicu Evelyne Gebhardt (SES) síce vo výbore pozmeňovacie návrhy predložila, keďže však nezískali dostatočnú politickú podporu, rozhodla sa ich stiahnuť.

Identické pozmeňujúce návrhy GUE/NGL (ľavica) a UEN (pravica), ktorých cieľom bolo odmietnutie Spoločnej pozície, boli odmietnuté 405 hlasmi proti 105 (pri 12 zdržaniach sa).

Proti spoločnej pozícii hlasovali jednomyseľne len skupina GUE/NGL a francúzska frakcia v SES, UEN hlasovalo proti vlastnému pozmeňujúcemu návrhu.

Za Spoločnú pozíciu tak hlasovala celá skupina EPP-ED, rovnako tak ALDE, ako aj nefrancúzski členovia SES. Na základe pravidiel fungovania Európskeho parlamentu tak bol návrh smernice, ako ho definuje Spoločná pozícia Rady, prijatý bez finálneho hlasovania.

Pred hlasovaním sa na plenárnom zhromaždení vyjadril komisár Charlie McCreevy (vnútorný trh) k otázkam, ktoré označila za kľúčové spravodajkyňa k smernici Evelyne Gebhardt:

  • Pomoc členským krajinám pri správnej implementácii Smernice o službách. „Analýzy a smerovania“, ktoré k legislatíve vypracuje Európska komisia, nebudú podávať právne záväznú interpretáciu a nebudú meniť jej znenie.
  • Potreba zvážiť ďalšiu harmonizáciu v oblasti sektora služieb.
  • Komisia vo všeobecnosti vyhlásila, že smernica nijak neovplyvňuje existujúce národné právo a právne zvyklosti vo viacerých právnych oblastiach:
    • pracovné právo,
    • trestné právo
    • sociálne služby

Smernica má platiť na všetky služby, okrem presne vymenovaných výnimiek:

  • finančné služby
  • služby realizované prostredníctvom elektronickej komunikácie
  • dopravné služby  (vrátane prístavných služieb)
  • služby agentúr na sprostredkovanie dočasnej práce
  • služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru
  • audiovizuálne služby (vrátane kinematografických služieb)
  • zdravotnícke služby (štátne aj súkromné)
  • herné aktivity
  • služby spojené s výkonom úradnej moci
  • služby notárov a exekútorov
  • služby sociálnej povahy súvisiace so sociálnym bývaním, starostlivosťou o deti, a inou sociálnou pomocou poskytovanou štátom alebo charitatívnymi organizáciami

V schválenom znení sa tiež potvrdzuje vyňatie služieb v oblasti zdaňovania.

Pozície

Spravodajkyňa Evelyn Gebhardt nazvala smernicu príkladom „politiky pre ľudí“. Zdôraznila, že sa Parlamentu podarilo odstrániť kritizovaný princíp „krajiny pôvodu“ a zabezpečiť rešpektovanie práv spotrebiteľov. Zdôraznila však, že „treba ešte vždy prediskutovať dôležité body“, predovšetkým v oblasti pracovného, sociálneho a trestného práva. Rade tiež odporučila, aby „zmenila svoje praktiky. Rada nemôže povedať, že nebude súhlasiť so žiadnymi pripomienkami Parlamentu, len preto, že bolo nájdenie kompromisu v Rade zložité“. „Hľadanie kompromisu v Parlamente bolo tiež zložité!“, dodala E. Gebhardt.

Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy podčiarkol dôležitosť smernice pre občanov a podnikateľov. Vyslovil presvedčenie, že princíp slobody poskytovania služieb, ktorým bol nahradený princíp krajiny pôvodu, „posilní právnu jasnosť“. Vo formálnej deklarácii, ktorá má byť prijatá ako súčasť správy o priebehu zasadnutia Parlamentu, komisár ešte raz zdôraznil, že Smernica nezasahuje do pracovného práva či trestného práva platného v členských krajinách. Oznámil, že Komisia preskúma, či je v niektorých službách potrebná dodatočná harmonizácia.

Za Fínske predsedníctvo hovoril minister obchodu a priemyslu Mauri Pekkarinen. Vyzdvihol hlasovanie Parlamentu v prvom čítaní ako „historický kompromis“, za ktorý EP poďakoval. Zdôraznil, že hoci je prijatý text rozdielny od pôvodnej Bolkesteinovej smernice, „stále vyjadruje spoločný cieľ otvorenia vnútorného trhu pre služby.

Malcolm Harbour (EPP-ED, Británia) nazval hlasovanie „dôležitým dátumom pre európskych občanov“ a dodal: „Táto smernica je o posilnení životných štandardov ľudí v Európe.“ Pripomenul, že smernica zaväzuje členské krajiny s prijatiu 40 opatrení na odstránenie bariér cezhraničnému poskytovaniu služieb, a zlepšeniu procedúr v 65 prípadoch.

Bill Newton Dunn (ALDE) povedal: „Smernica o službách prinesie Európe masívne ekonomické výhody. Odhady sa pohybujú medzi 0,3% HDP až 0,7% nárastom zamestnanosti, ktoré predpovedá Copehagen Economics, po 1,8% rast HDP a 2,5 milióna nových pracovných miest, ktoré očakáva Európska komisia.“

Heide Rühle (Zelení/EFA) vyhlásila, že tri hlavné politické skupiny „odmietli uskutočniť úplnú debatu pri druhom čítaní“. Podľa nej Rada nepodporila plne hlasovanie Parlamentu v prvom čítaní, ale namiesto toho priniesla „nový nedostatok právnej istoty“.

Francis Wurtz, predseda skupiny GUE/NGL, povedal: „Vieme o spolurozhodovaní a zmierovacej procedúre vo vzťahoch medzi Radou a Parlamentom. Dnes, pri Smernici o službách, k tomu môžeme pridať kapituláciu. Ako inak by ste mohli nazvať toto ledva dôveryhodné rozhodnutie, prijaté väčšinovými skupinami, vzdať sa ultimátu Rady akceptovaním stiahnutia všetkých dodatkov, ktoré sme preskúmali vo Výbore pre vnútorný trh, a prijať, bez akéhokoľvek odporu, Spoločnú pozíciu Rady, ktorá je bezpochyby ústupom z ich vlastného kompromisu zo 16. februára?“

Irena Belohorská (NA, Slovensko) označila súčasnú podobu smernice za „zlomok v porovnaní s pôvodným textom“, keďže z nej vypadli skoro všetky oblasti vrátane hlavného princípu krajiny pôvodu. „Vyčlenili sme tiež zdravotné služby, sociálne služby, služby všeobecného záujmu, ako aj všetky zmienky o dočasnom vysielaní pracovníkov“, uviedla a pripomenula, že je „otázne kedy a či“ sa tieto oblasti doriešia sektorovo. Smernicu preto označila za „prázdnu a zbytočnú“, teda takú, ktorá „síce nemôže uškodiť, ale ani nepomôže“.

Odstránenie princípu krajiny pôvodu podľa Belohorskej spôsobí, že „prax sa bude líšiť od krajiny ku krajine“ a pôvodná predstava o jednotnom trhu služieb bez bariér „zostane na papieri“. Podľa jej slov bolo zisteniami dokázané, že staré členské štáty „profitujú z lacnej a kvalitnej pracovnej sily z nových členských krajín“, a „osvedčili sa im naše zdravotné sestry, au-pair, či experti v oblasti informačných technológií“. Staré členské štáty sa však podľa nej obávajú, „že naši živnostníci či zdravotné sestry by boli pre nich priveľkou konkurenciou“.

Zita Pleštinská (EPP-ED, Slovensko) označila hlasovanie o smernici za rozhodovanie o osude jedného z najdôležitejších legislatívnych aktov s jasným rukopisom EP. Uviedla, že poslanci z nových členských štátov v Bolkensteinovej smernici nevideli strašiaka, ale jedinečnú príležitosť pre rozšírenú EÚ: „Preto sme so sklamaním sledovali protesty a jej postupné zatracovanie“. Pripomenula, ako sa v diskusiách snažili presvedčiť kolegov, že „poľský inštalatér je pre európsky vnútorný trh prínosom a nie obavou“.

Parlament podľa Pleštinskej prijal kompromis, ktorý „sčasti trh liberalizuje a vo viacerých oblastiach ho naďalej chráni“. Hoci nejde o ideálne riešenie, možno sa uspokojiť aspoň s faktom, „že kľúčové pravidlo voľného poskytovania služieb z dielne EPP- ED je zárukou rovnováhy medzi sociálnou a liberálnou Európou“.

Podľa europoslanca Vladimíra Maňku (SES) bude prijatie smernice okrem iného znamenať, že sa stratí dôvod ďalšieho uplatňovania  obmedzení voľného pohybu pracovnej sily v tých krajinách EÚ-15, ktoré tak ešte stále robia. “So smernicou stratia Nemci a Rakúšania dôvod na to, aby sa nás báli,” povedal pre denník Pravda.

Hans-Werner Müller, generálny tajomník UEAPME, asociácie malých a stredných podnikov, povedal: „Hlasovanie Európskeho parlamentu znamená ukončenie takmer troch rokov negociácií o komplexnej a kontroverznej legislatíve. Ukazuje tiež, ako ďaleko môžu európske inštitúcie zájsť, keď sú ochotné načúvať požiadavkám a názorom európskych aktérov. Snahy o otvorenie trhu so službami musia pokračovať. Je na členských krajinách, aby rešpektovali kompromisný text schválený v Európskej rade, a zabezpečili jeho rýchlu realizáciu v praxi.“

ETUC, Európska konfederácia odborových zväzov, vyhlásila: „Dnes schválil Európsky parlament v druhom hlasovaní modifikovanú Smernicu o službách, čím navždy pochoval Bolkesteinov návrh. Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) považuje výsledok za úspech pre európske odborové hnutie a príklad dobrej spolupráce s Európskym parlamentom. ETUC však bude pokračovať v boji za zlepšenie v niektorých oblastiach.“ ETUC poukázal najmä na „kampaň pre zlepšenie európskej regulácie verejných služieb a tlak na urýchlené prijatie európskej regulácie, najmä v citlivých sektoroch, ako sú agentúry poskytujúce dočasnú prácu.“

Ďalšie kroky

  • Po prijatí Parlamentom sa Smernica o službách vracia do Rady, ktorá ju prijme na niektorom z najbližších stretnutí.
  • Smernica bude následne publikovaná v Oficiálnom vestníku, predpokladá sa že začiatkom roku 2007.
  • Do platnosti vstúpi tri roky po zverejnení, pravdepodobne začiatkom roku 2010.

REKLAMA

REKLAMA