Deväť krajín je za odstránenie historického princípu v SPP

Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko sa dohodli na spoločnom stanovisku k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. Chcú odstránenie historického princípu.

Ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva z jedenástich členských krajín EÚ sa stretli na spoločnom dvojdňovom rokovaní v Poľsku (2. a 3. februára 2010). Deväť z nich, vrátane Slovenska, sa dohodlo na spoločnom stanovisku, v rámci ktorého požiadali najmä o odstránenie historického princípu po roku 2013 pri vyplácaní európskych podpôr.

Podľa nich by priame platby mali zostať primárnym nástrojom SPP, no nemali by byť spojené s historickými parametrami (intenzita produkcie), ale alokované podľa kritérií, ktoré odrážajú aktuálne a budúce ciele.

SPP je najkomplexnejšou spoločnou politikou Spoločenstva a ministri si uvedomujú, že ju v rámci reformy treba najmä zjednodušiť, čím by sa znížili implementačné náklady nielen pre členské krajiny, no pozitívnejšie by ju vnímali aj samotní farmári a daňoví poplatníci. Poľnohospodársky sektor je vplyvom krízy a nestabilných cien značne oslabený, preto bude potrebné vytvoriť právny rámec pre umožnenie adekvátnej odozvy na krízové situácie a extrémnu trhovú nestabilitu. Okrem toho farmári čelia aj intenzívnemu tlaku zahraničnej konkurencie a  preto je nevyhnutné nájsť vhodné nástroje na stabilizáciu trhu.

Ako uviedol slovenský minister Vladimír Chovan – stanovisko Slovenska v otázke priamych platieb je jednoznačné. „Ich zachovanie má opodstatnenie len vtedy, ak ich prerozdelenie po roku 2013 bude vychádzať z princípu rovnosti príležitostí pre všetkých farmárov bez ohľadu na to, z ktorej časti Európy pochádzajú. Rozdielna úroveň priamych platieb stanovená na základe rôznych referenčných období nie je udržateľná a zdôvodniteľná.“

Slovensko podľa ministra chce aj zachovanie flexibility pri výbere sektorov s najvyššou prioritou. „Hlavná orientácia by sa mala presmerovať z podpory nevýroby prioritne na opatrenia zabezpečujúce globálnu konkurencieschopnosť, predovšetkým vyrovnaním sa svetovým cenám, ako aj na opatrenia zamerané na zvyšovanie kvality a zlepšenie marketingu," skonštatoval.

Ministri svojím stanoviskom prispeli aj do diskusií o stratégii EÚ po roku 2020, ktorá nahradí neúspešnú Lisabonskú agendu. "Vyjadrujeme svoje presvedčenie, že silná a efektívna SPP je podstatnou súčasťou budúcej stabilnej Európy. Európska únia nebude môcť dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v kontexte budúcej “Stratégie EÚ 2020” bez životaschopného, multifunkčného poľnohospodárstva a vidieka," uviedli vo svojom stanovisku.

"Bez revitalizácie poľnohospodárstva v nových členských štátoch EÚ nielenže nemôže splniť záväzky „Stratégie EÚ 2020“, ale zároveň ohrozujeme aj potravinovú bezpečnosť samých seba," dodal minister Chovan.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA