Úrady upokojujú dioxínovú paniku

Vajíčka z kontaminovaných nemeckých fariem sa objavili v Holandsku a vo Veľkej Británii, krmivo sa dostalo do Dánska i Francúzska. Komisia i členské štáty podporujú prísnejšie pravidlá výroby krmív a monitorovania dioxínov. Slovensko dočasne pozastavilo predaj rizikových výrobkov.

Príčinou nadmerného obsahu dioxínov v nemeckých vajíčkach, hydinovom a bravčovom mäse má byť zmiešanie mastných kyselín určených na technické účely (ako napr. výrobu papiera) s rastlinným kŕmnym tukom, ktorý sa používa na výrobu krmiva pre zvieratá.

Stopy vedú z Uetersen

Doterajšie pátranie nemeckých úradov objavilo začiatok siete dioxínov v kŕmnych zmesiach firmy Harles & Jentzsch v meste Uetersen (Šlezvicko-Holštajnsko), ktorá vyrábala tuky pre priemyselné použitie i pre kŕmne zmesi. Technické tuky sú pritom lacnejšie ako materiály pre výrobu krmiva a potravín.

Testy prísad v tejto továrni odhalili až 77-násobné prekročenie povoleného množstva dioxínov. Denník Hannoversche Allgemeine Zeitung, s odvolaním na ministerstvo poľnohospodárstva Šlezvicko-Holštajnska, uviedol, že výrobca o nebezpečnej kontaminácii vedel od marca 2010, kedy uskutočnil vlastnú internú kontrolu, avšak neoznámil to kompetentným úradom, ktoré ju zistili až koncom decembra. Proti predstaviteľom firmy už vyšetrovatelia začali trestné stíhanie a schéma bezpečnosti krmív GMP+ International jej pozastavila licenciu.

Odniesli si to kurence a obľúbené bravčové

Nemecko upozornilo Komisiu a členské štáty na prítomnosť nebezpečných hladín dioxínov v krmive 27. decembra 2010 prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a 3. januára 2011 úrady predbežne označili všetky tuky z danej továrne vyrobené od 11. novembra 2010 (cca 3000 ton dodaných ďalším 25-tim výlučne nemeckým výrobcom krmiva) za „potenciálne kontaminované.“ Následné testy potvrdili prekročenie európskych povolených limitov dioxínov v niektorých odobratých vzorkách vajec (najviac 4-násobne), mäse nosníc (najviac 2,5-násobne) a bravčovom mäse (najviac o 50%). Na prasacej farme v Dolnom Sasku, kde sa tieto vysoké údaje potvrdili bolo nariadené utratiť asi 140 ošípaných. Podľa štatistického úradu Destatis pritom v roku 2009 bolo pritom v Nemecku vyprodukovaných asi 7,7 milióna ton mäsa. Bravčovina tvorila takmer 68% výroby, hydina necelých 16,6% a hovädzina 15,2%.

V iných druhoch mäsa ani mlieku a mliečnych výrobkoch sa kontaminácia nepotvrdila. Testy budú pokračovať ešte niekoľko týždňov, dioxínové prímesy mohli kontaminovať až 150 tisíc ton krmiva v krajine.

Štátny tajomník ministerstva pre poľnohospodárstvo Dolného Saska Friedrich-Otto Ripke v stredu v televízii ARD pripustil, že pred zatvorením hydinární a fariem sa mohli výrobky s obsahom dioxínu dostať do obchodnej siete.

Vývoz „obohatených“ výrobkov z Nemecka

Komisia minulý týždeň potvrdila, že vajíčka z fariem, na ktorých sa používali nakazené kŕmne zmesi, sa dostali do Holandska a časť bola následne spracovaná pre britský trh. Zo supermarketov na ostrovoch tak boli stiahnuté niektoré výrobky, predovšetkým pečivo, koláče a majonéza, na výrobu ktorých sa použilo 14 ton importovaných vajíčok v tekutej forme. Holandské úrady už potvrdili, že dovezené taktiež tekuté vajíčka, nepresiahli úroveň dioxínov v rámci povolených noriem. Komisia preto predpokladá, že aj britské testy potvrdia bezpečnosť predávaných potravín. Keďže zásielka sa uskutočnila už v decembri, podľa BBC už výrobky asi skončili v žalúdkoch spotrebiteľov.

Hovorca eurokomisára pre zdravie a spotrebiteľskú politiku Frederic Vincent uviedol: „Je viac ako pravdepodobné, že zásielka, ktorá cestovala do Spojeného kráľovstva cez Holandsko mala tiež obsah dioxínov pod povolenú úroveň.“

Vincent ale zároveň v pondelok 10. januára potvrdil, že časť kontaminovaného krmiva z Nemecka sa vyviezla do Francúzska aj Dánska. Dodal ale, že koncentrácia dioxínov vo francúzskej dodávke je „očividne“ v norme a v Dánsku sa výrobok použil pre kŕmenie nosníc, ktoré nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu.

Dôsledky: Týždenné škody poľnohospodárov 40-60 miliónov eur a pokus o vraždu

Cez víkend obmedzila dovoz nemeckej hydiny a bravčoviny Južná Kórea, štvrtý najväčší dovozca bravčoviny na svete. Komisia to označila za prehnanú reakciu. V utorok sa k nej pridala aj Čína. Všetky už odoslané dodávky budú testované na prítomnosť dioxínov. Rusko, ktoré je tiež významným dovozcom nemeckého mäsa zvažuje prísnejších kontroly. Zákaz dovozu vajec a mäsa až do vyšetrenia incidentu žiadala zaviesť aj česká Agrárna komora, ale ministerstvo k nemu nepristúpilo.

Asociácia nemeckých farmárov odhadla celkové straty z uzatvorenia prevádzok v trinástich spolkových krajinách na 40-60 miliónov eur týždenne. Nemecké úrady minulý týždeň zatvorili až 4760 potenciálne ohrozených fariem s hydinou a ošípanými. Po získaní priaznivých výsledkov analýz a vyšetrovaní klesol v pondelok počet na 558 a v stredu 12. januára na 490.

Prezident spolku Gerd Sonnleitner pre noviny Neuen Osnabrücker Zeitung uviedol, že škody by im mal preplatiť výrobca kontaminovaného krmiva. Kompenzácie by mohli žiadať aj spolkové krajiny.

Preukázanie viny je na vyšetrovateľoch. Podľa platného nemeckého práva môžu byť páchatelia za použitie škodlivých alebo zakázaných látok v potravinárstve a krmivách potrestaní pokutou alebo maximálne troma rokmi vo väzení.

Prokuratúra už ale zaznamenala aj podnet istého nemeckého doktora, ktorý firmu z Uetersen obvinil zo závažného ublíženia na zdraví a pokusu o vraždu.

Ak existujúce pravidlá nestačia, prídu z Bruselu efektívnejšie

15. októbra 2010 prijala Komisia tretiu správu o pokroku vo vykonávaní stratégie EÚ pre dioxíny, furány a PCB, podľa ktorej sa vo všeobecnosti dosiahol integrovaný prístup zníženia prítomnosti týchto látok v krmivách, potravinách a životnom prostredí.

V roku 2001 stanovila Únia maximálnu úroveň dioxínov v krmivách a potravinách živočíšneho pôvodu a v roku 2006 ich doplnila o furány a PCB. Nariadenie ES/1774/2002 vyžaduje, aby boli živočíšne výrobky kontaminované dioxínmi zničené a nemohli skončiť v potravinovom reťazci. Minimálne požiadavky pre hygienu krmív, ktoré sa týkajú celého procesu od prvovýroby, cez distribúciu až po kŕmenie zvierat, upravuje nariadenie ES/183/2005. Povinnosť členských štátov pravidelne úradne kontrolovať dodržiavanie potravinových a krmivových predpisov a starostlivosť o zvieratá stanovuje nariadenie ES/882/2004.

Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) bol založený už v roku 1979 s cieľom zaistiť bezpečnosť potravín na európskom trhu. Nariadenie ES/178/2002 ustanovilo zásady potravinového práva a bol zriadený Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. V júli 2009 bol spustený portál RASFF a nová online databáza hlásení RASFF, ktorá nahradila dovtedajšie týždenné súhrnné hlásenia.

Prvé nové nariadenie č. 16/2001 prijala Komisia už v pondelok, 10. januára. Ustanovujú sa ním vykonávacie opatrenia pre systém RASSF.

Oddelenie výroby, monitoring, označovanie potravín

Predstavitelia orgánov EÚ zdôrazňujú, že objavené hladiny toxických dioxínov nepredstavujú okamžité riziko pre ľudské zdravie.

Hovorca eurokomisára Dalliho Frederic Vincent v utorok po stretnutí s nemeckými predstaviteľmi privítal efektívny prístup nemeckých úradov ku kríze, avšak dodal, že treba vyriešiť napríklad otázky o presných príčinách kontaminácie výrobkov.

Komisia očakáva lepší monitoring priemyslu, ktorý ovplyvňuje potravinový cyklus, a to buď vo forme dobrovoľného zavedenia zmien v sektore alebo legislatívou. Brusel je zatiaľ „trochu sklamaný“ neiniciatívnou reakciou nemeckého priemyslu na šíriaci sa dioxínový škandál a zvažuje prísnejšie pravidlá pre výrobu krmív, monitoring a označovanie potravín (napr. presnej krajiny pôvodu namiesto anonymného „made in EU“).

Prísnejším pravidlám sú v súčasnosti naklonení viacerí europoslanci i národní predstavitelia. Jasné oddelenie výroby tukov pre technické a kŕmne účely požaduje aj Európske združenie výrobcov krmív (FEFAC), ktoré v utorok predstavilo svoj plán pre monitorovanie dioxínov. Ten je založený na dvoch piliéroch: (1) vývoji testovacieho protokolu pre štruktúrovaný monitorovací plán dioxínov v krmivách na úrovni EÚ do konca januára 2011, (2) revízii schválených požiadaviek pre podniky, ktoré miešajú tuky podľa nariadenia ES/183/2005.

Reakcia Slovenska ojedinelá

Z členských krajín len Slovensko zaviedlo dočasný plošný zákaz predaja nemeckých výrobkov. Zákaz trval od 7. do 12. januára. Minister Zsolt Simon považoval zastavenie predaja týchto výrobkov za opodstatnenú z hľadiska zaručenia ochrany spotrebiteľov. Takisto dodal, že Slovensko trvá na zachovaní pôvodu potravín nielen značkou „Made in EU,“ ale aj jednotlivých členských krajín.

„Keďže problém s dioxínom poukázal na niektoré nedostatky v legislatíve, rezort v 1. polroku 2011 pripravuje novelu zákona o potravinách, ktorá by zaviedla povinnosť pre dovozcov oznamovať pri potravinách dátum dovozu, pôvod, výrobcu, zloženie a miesto uvedenia do obehu (odberateľa), a zároveň by bola v súlade s  princípom  slobodného pohybu tovaru v rámci EÚ,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Zahraničnými i domácimi médiami dokonca kolovali informácie o zákaze dovozu, ktoré ale Ministerstvo pôdohospodárstva dementovalo.

Podľa vyjadrenia Juraja Kadáša z tlačového odboru rezortu, bola Komisia „detailne informovaná riaditeľom direktoriátu pre bezpečnosť potravinového reťazca priamou telefonickou komunikáciou. Slovenská republika informovala o postupoch a krokoch slovenských kompetentných orgánov na stálom výbore pre potravinový reťazec a biologickú bezpečnosť.“

Napriek tomu v pondelok hovorca eurokomisára Frederic Vincent uviedol: „Podľa našich najlepších informácií, žiadne ďalšie krajiny neprijali žiadne opatrenia ovplyvňujúce európske, a predovšetkým, nemecké výrobky.“

Počínajúc stredou bol zákaz predaja vajec a hydinového mäsa z Nemecka zrušený, všetky laboratórne analýzy na dioxín boli negatívne. Na tlačovom brífingu minister Simon prízvukoval: „V obchodných reťazcoch na Slovenku sa nenachádza tovar, ktorý by obsahoval látku dioxín.“

V platnosti naďalej zostáva povinnosť importérov z Nemecka deklarovať, že tovar nepochádza z územia, na ktorom sa dioxín vyskytol a mohol sa dostať do potravinového reťazca a tiež to, že dovážané výrobky túto nebezpečnú látku neobsahujú.

Pozície

Eurokomisár pre zdravie a spotrebiteľskú politiku John Dalli v stanovisku zo 6. januára uvádza: „Náležité zvládnutie dioxínového incidentu v Nemecku má pre Komisiu najvyššiu prioritu a musí sa uskutočniť urgentne a efektívne…Sme v permanentnom kontakte s nemeckými orgánmi a úroveň spolupráce je veľmi dobrá. Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, rovnako ako mechanzmus vysledovanosti na úrovni EÚ ukázali svoju efektívnosť. V nasledujúcich týždňoch budem spolu s našimi partnermi v Únii a podnikateľmi skúmať spôsoby ďalšieho posilnenia našich monitorovacích postupov dioxínu v krmivách.“

Poslanec Európskeho parlamentu Richard Ashworth (Veľká Británia, Európski konzervatívci a reformisti), ktorý je členom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uviedol: „Tento posledný strach zdôvodňuje urgentnosť efektívneho označovania a systémov vysledovateľnosti [potravín]. Predovšetkým musí byť na produktoch označenie krajiny pôvodu, aby spotrebiteľ vedel, odkiaľ výrobky, ktoré kupuje, pochádzajú….Tiež by sa mali zaviesť oveľa efektívnejšie systémy vypátrania.“ Radšej ako vynútením z Bruselu by ich ale mali iniciatívne zaviesť predstavitelia priemyslu. Desivé medializované informácie podľa neho „podnietili medzi spotrebiteľmi zbytočné obavy. Informácie by mali byť prístupné o každej fáze potravinového cyklu. Konzumácia obrovskej väčšiny hydiny a vajíčok je bezpečná.“

Europoslanec Martin Häusling (Nemecko, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia) rovnako člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka upozornil, že „aktuálny dioxínový škandál nie je len nemecký, ide o európsky problém a vyžaduje opatrenia na európskej úrovni…Samokontrola podnikov nezaberá. Komisia musí preto zaistiť, že zákonné normy budú náležite presadené, úrady v členských štátoch patrične vykonávajú náhodné kontroly a v prípade previnenia uložia tvrdé sankcie.“

Člen predsedníctva poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) Markus Ferber pripomenul ďalšie dioxínové škandály v Európe, ktoré dokazujú, že celoeurópska úprava je „naliehavo nutná.“ Nemecký europoslanec podporil zlepšenie a posilnenie monitoringu dioxínov v celej Únii. Uviedol, že „výroba tukov do krmív a potravín musí byť striktne oddelená od výroby pre priemyselné použitie. Z toho dôvodu sa musí v budúcnosti zakázať upravovať kŕmne oleje v tom istom firemnom areáli, kde sa produkujú aj látky pre technický priemysel.“

Nemecká spolková ministerka pre poľnohospodárstvo Ilse Aigner povedala, že škody z tohto škandálu sú „nesmierne, nielen po finančnej stránke, ale aj čo sa týka dôvery spotrebiteľa.“

„Nie je žiaden dôvod na paniku. Ale ani dôvod zmenšovať závažnosť.“ Vinníci situácie podľa nej postupovali „úplne nezodpovedne a bezohľadne.“

V rozhovore pre noviny Süddeutsche Zeitung uviedla: „Musíme vyjasniť, či by spoločnosti, ktoré dodávajú suroviny pre krmivá, mali podliehať prísnejšiemu licenčnému postupu.“

Minister poľnohospodárstva spolkovej republiky Durínsko Jürgen Reinholz: „Nutne potrebujeme prísnejšie tresty proti tým, ktorí porušujú právo keď ide o pravidlá pre potraviny a krmivá zvierat.“ Podľa neho možno takýchto „šarlatánov odvetvia“ odradiť len prísnymi a odstrašujúcimi sankciami.

Stanoviská spoločnosti Harles & Jentzsch sa od vypuknutia škandálu viackrát zmenili. Pre magazín Spiegel TV riaditeľ spoločnosti Siegried Sievert najprv uviedol: „Nepoužívali sme žiadne tuky, ktoré nie sú dovolené.“ V rozhovore pre denník Wesfalen-Blatt priznal: „Ľahkomyseľne sme sa chybne domnievali, že primiešané mastné kyseliny, ktoré vznikajú pri výrobe bionafty z palmového, sójového a repkového, sú vhodné aj pre výrobu krmiva.“

Čitateľov novín Hamburger Morgenpost zároveň Sievert ubezpečoval: „Nikdy som nemal v úmysle niekoho otráviť.“ To, že kontaminované krmivo nepochádza zo spoločnosti Harles & Jentzsch obhajoval tým, že úprava a destilácia u nich prebieha pri teplote 240°C a dioxíny vznikajú až pri teplote nad 300°C.

Minister spravodlivosti spolkovej republiky Dolné Sasko Bernd Busemann žiada pre riaditeľa firmy Sieverta až desaťročné väzenie: „Ide o vážnu udalosť a nie len malé previnenie proti zákonu o potravinách…Je to útok na zdravie občanov a preto s najvyšším kriminálnym ohodnotením.“ Podľa platného nemeckého práva môžu byť páchatelia za použitie škodlivých alebo zakázaných látok potrvinárstve a krmivách potrestaní pokutou alebo maximálne troma rokmi vo väzení.

Patrick Vanden Avenne, predseda FEFAC napísal v stanovisku organizácie: „Aj keď nemecké orgány hovoria, že najpravdepodobnejším vysvetlením kontaminácie je podvod s primiešaním technických olejov do krmiva, my, ako spotrebitelia, musíme prijať všetky potrebné a účinné opatrenia, ktoré môžu pomôcť v budúcnosti predísť podobným incidentom….Podľa nás to vyžaduje kombináciu štruktúrovaného monitorovacieho plánu samotného priemyslu a špecifických legislatívnych požiadaviek pre schválenie prevádzok, kde dochádza k miešaniu olejov…Všetky podniky, ktoré na jednom mieste uskutočňujú aj aktivity nesúvisiace s krmivami, musia byť považované za vysoko-rizikové a adekvátne kontrolované.“

Benjamin Bouin z britskej nátlakovej skupiny Pig Business si myslí, že „výzva komisára Dalliho k prísnejším opatreniam monitorovania dioxínov v krmive nie je dostatočná….Táto kríza je symptómom zlyhania celého továrenského spôsobu poľnohospodárstva, ktorý vyžaduje potrebu lacných krmív pre zvieratá. Neustále rastúce zisky a klesajúce ceny štrukturálne vedú ku zdravotným a hygienickým krízam.“

Tracy Worcester, riaditeľka skupiny Pig Business dodala: „Veríme v potrebu legislatívneho činu na úrovni EÚ, ktorý nás posunie smerom k udržateľným, humánnym formám chovu, ktoré obmedzia znečistenie životného prostredia, zvýšia biodiverzitu, udržia vidiecke živobytie, a čo je dôležité ochránia naše životy.“

V spolupráci s EurActiv.de a Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA