Dobrá administratíva je taká, ktorá neexistuje

Znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov o štvrtinu do roku 2012 je cieľom nielen Európskej komisie ale aj Slovenska. Ministerstvo hospodárstva priznalo, že proces je v sklze.

Pozadie:

Európska komisia odštartovala projekt na zlepšenie a zjednodušenie legislatívneho prostredia pre podnikateľskú sféru už v roku 2002. Hlavný cieľ je znížiť administratívne zaťaženie podnikania o 25% do roku 2012. Podniky by tak mali ušetriť 150 miliárd eur.

Od roku 2003 Komisia preskúmala všetky svoje návrhy v legislatívnom procese a rozhodla sa stiahnuť 78 navrhnutých noriem. V tomto roku by mala zrušiť ďalších 30 legislatívnych návrhov.

Komisia vyzvala k rovnakému záväzku aj členské štáty. Pätnásť krajín EÚ si vytýčilo cieľ znížiť národnú administratívnu záťaž o 25% do roku 2012. Patrí medzi ne aj Slovensko.

Otázky:

Znižovanie administratívnej záťaže je súčasťou medzinárodného konkurenčného boja. “Žiadna krajina si v tomto smere nemôže dovoliť zaostávať,” vyhlásil na konferencii Znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov na hoteli Bôrik v Bratislave generálny riaditeľ sekcie stratégie MH SR Vojtech Ferencz.

Slovensko však zaostáva. Peter Ondrejka, riaditeľ odboru podnikateľského prostredia MH SR na konferencii vyhlásil, že “Slovensko začalo so znižovaním administratívnej záťaže neskoro a máme veľké zaostávanie za inými krajinami.”

O téme sa v Bruseli rozpráva už šesť rokov, ale slovenská vláda prijala Akčný program znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v SR 2007 – 2012 s cieľom znížiť objem zaťaženia o 25% až v októbri minulého roku. “Dostávame sa do sklzu, ale do konca roka roku budú hlavné zákony a oblasti zmapované,” načrtol ďalší postup ministerstva Peter Ondrejka.

MH SR musí do roka preskúmať vybrané oblasti a zákony, ktoré najviac ovplyvňujú a zaťažujú podnikanie. Vyhodnotenie by malo byť dokončené v marci 2009 a ministerstvo predloží na rokovanie vlády návrh konkrétnych opatrení, ako odbremeniť podnikateľov od zbytočnej papierovej práce.

Samotné meranie administratívnej záťaže sa ešte nezačalo, keďže ministerstvo financií na tento cieľ stále neuvoľnilo prostriedky. MH SR chce celý proces zveriť do rúk súkromnej spoločnosti, ktorú vyberie cez verejné obstarávanie.

Zatiaľ nie je isté, či sa cieľ znížiť zaťaženie o 25% podarí naplniť. Peter Ondrejka upozornil, že ide len o cieľ MH SR: “Všetko záleží od rozhodnutia vlády. Možno neprijme všetky naše návrhy a cieľ 25% nesplníme.” Tiež je však možné, že vláda sa rozhodne ísť ešte ďalej a zjednodušiť legislatívu viac, ako navrhne MH SR.

Podnikatelia zdôraznili, že úradníci sa pri “papierovej vojne” vyhovárajú na európsku legislatívu: “Často počúvame – to chce Brusel, musíme mať nové tlačivo, to chce zase Brusel,” hovorí prezident Slovenskej asociácie malých podnikov, Vladimír Sirotka. Je presvedčený, že “ak bude tento trend pokračovať, tak administratívna záťaž bude stále rásť” a cieľ jej zníženia o 25% bude o tri roky znamenať iba návrat na súčasnú úroveň.

Pre Charlesa – Henri Montina z Európskej komisie to nie je nová informácia: “Často nie je problém ani tak v európskych normách ako v ich prenesení do národnej legislatívy,” vyhlásil na konferencii na Bôriku. Preto chce EK vyhľadávať v členských krajinách najlepšie formy prevzatia EÚ legislatívy a používať ich ako príklad pre ostatné štáty.

Podnikatelia neustále upozorňujú na zvyšujúce sa administratívne bremeno a pochybujú, či deklarovaná ambícia vlády a EK bude úspešná. Charles Montin ich obavy chápe: “Máte právo byť skeptickí. Administratívne zaťaženie sa budovalo dlhé roky a naša aktuálna snaha o jeho zníženie je len nedávna.”

V úspešnosť projektu verí aj Daniel Trnka, riaditeľ odboru reformy regulácie a kvality na českom ministerstve vnútra: “Je to reálne, dôkazom sú Holanďania, ktorí sú pioniermi znižovania administratívneho zaťaženia v EÚ.” Samotná Česká republika si pritom stanovila cieľ 20%, čo je menej, ako ostatné členské štáty: “My v Česku sme chceli byť menej ambiciózni ako ostatní, ale vláda už teraz hovorí, že to bolo zbytočne málo a chce ísť v znižovaní záťaže ďalej.”

Projekt znižovania administratívneho zaťaženia mapuje situáciu v trinástich prioritných oblastiach a pokrýva 41 legislatívnych noriem EÚ. Na Slovensku z nich vyplýva približne 330 informačných povinností podnikateľov voči úradom, pričom 37 z nich sa vzťahuje špecificky na národnú legislatívu. Najväčšou záťažou sú povinnosti vyplývajúce z podnikového práva, finančných služieb, ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a daní.

Pozície:

Vojtech Ferencz, generálny riaditeľ sekcie stratégie MH SR: Výsledkom celého procesu by malo byť „zjednodušenie papierovej vojny s jednotlivými úradmi a ministerstvami a uľahčenie života pre podnikateľov.“ Ako príklad uvádza Írsko, kde „vám stačí päť dní na založenie novej spoločnosti, u nás to trvá minimálne štyri až päťnásobok tejto hodnoty. Kým v Írsku to stojí nejakých 10 Euro, u nás to stojí okolo 100 eur.“ Zdôraznil, že spolupracovať musia všetky ministerstvá a konkrétne opatrenia by mohli byť v praxi začiatkom roku 2010.

Vladimír Sirotka, Slovenská asociácia malých podnikov: „Ja to prirovnám k hradu – úradník ho dobyje a obrní sa vyhláškami a spravodajskými povinnosťami, aby ubránil svoju pevnosť a dokázal, že je potrebný.“
Myšlienku začať niečo robiť víta, ale upozorňuje, že „súčasné administratívne zaťaženie podnikateľov sa jednoznačne zvyšuje.“ Uvádza príklad niekoľkých nových zákonov, ktoré podnikateľom pridali na papierovaní: „Zákonník práce, kde sú nové ustanovenia, prejednávanie ekonomických situácií, ustanovenie zamestnancov, bezpečnostných technikov a pod., je tu zákon 124 o bezpečnosti, ktorý znovu zakladá administratívne povinnosti, ďalej 155 z 2007 o zdravotnej pracovnej službe, kde sú preventívne prehliadky, spôsobilosť pre prácu…, zavedenie nových sadzieb DPH, progresívna daň z príjmu…

Charles-Henri Montin, Európska komisia, DG podnikanie a priemysel: On sám začínal ako francúzsky úradník, ktorý písal legislatívne normy a “písal ich veľa,” priznal sa na konferencii v Bratislave. Keby mu vtedy niekto povedal, že treba znížiť objem administratívy, určite by sa bránil. Dnes hovorí, že “dobrá administratíva je taká, ktorá neexistuje.”

REKLAMA

REKLAMA