Dohoda o citlivých bankových údajoch dostala prvý úder

Parlamentný výbor pre občianske slobody včera Parlamentu odporučil, aby sa v budúcotýždňovom hlasovaní vyjadril proti dohode o citlivých bankových údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi.

Dohoda má podľa Spojených štátov napomôcť k odhaľovaní transakcií medzi teroristami. Podľa mnohých však zároveň porušuje právo na súkromie občanov Európskej únie.

Parlament bude o dohode hlasovať na plenárnom zasadaní budúci štvrtok (11. februára). V prípade, že poslanci zahlasujú proti, stratí dohoda platnosť a de facto tým dôjde k jej zamietnutiu. Dohoda pritom vstúpila do platnosti 1. februára na obdobie deväť mesiacov.

Pri hlasovaní parlamentného výboru pre občianske slobody bolo 29 členov za zrušenie, 23 členov sa vyjadrilo proti a jeden člen sa zdržal hlasovania. Výbor tiež Komisii a Rade odporučil, aby začala pracovať so Spojenými štátmi na dlhodobej dohode v tejto oblasti, ktorá by však bola v súlade s Lisabonskou zmluvou a najmä s chartou základných práv.

„Ak dnes budeme voliť proti dohode, nebude to zatiaľ mať žiadne legislatívne dopady, no je to jasné varovanie,“ povedala spravodajkyňa výboru a holandská poslankyňa Jeanine Hennis-Plasschaert pred tým ako Výbor zahlasoval.

Po preštudovaní dohody sa Hennis-Plaschaert vyjadrila, že „porušuje niektoré základné princípy zákona o ochrane údajov, napríklad princípu nutnosti a proporcionality“. Výbor preto žiada, aby sa jasne stanovili podmienky využívania týchto bankových údajov, aby nedošlo k ich zneužívaniu.

Spojené štáty a väčšina vlád Európskej únie nie sú postojom Európskeho parlamentu nadšení a tvrdia, že poslanci bazírujú na procedurálnych otázkach, čo je na úkor boja proti terorizmu.

V reakcii na negatívne odporúčanie Výboru pre občianske slobody dokonca volala americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton predsedovi Európskeho parlamentu Jerzymu Buzekovi.

Parlament a Výbor sa však sťažujú, že ich Európska rada obišla pri rokovaniach o dohode so Spojenými štátmi keď ju neskôr schválila bez predošlých konzultácií s EP, čím podľa nich porušila demokratický proces. Európska rada totiž o schválení dohody hlasovala 30. novembra, len deň pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Tá hovorí, že na to, aby bola dohoda platná, je potrebný súhlas Parlamentu.

Rada zároveň Výboru, ktorý si má dohodu preštudovať a vypracovať k nej pripomienky, nedala dostatok času na to, aby tak urobil.

Niektorí predstavitelia Parlamentu tvrdia, že rozhodnutie Výboru je len varovným signálom, no nemusí znamenať, že k zamietnutiu dohody skutočne dôjde.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA