ECB: Počet platieb kartou rastie v Európe aj na Slovensku

Záujem Európanov využívať na úhradu výdavkov platobné karty rastie. Napriek tomu, miera ich používania stále zaostáva za svojimi možnosťami. Vyplýva to z najnovšej správy Európskej centrálnej banky (ECB).

Kartové platby sú najčastejšie používaným a najrýchlejšie rastúcim bezhotovostným platobným nástrojom v Európe, uvádza sa v správe s názvom Kartové platby v Európe – obnovené zameranie na SEPA pre platobné karty.

Kým v roku 2000 bol počet platieb uskutočnených prostredníctvom najpoužívanejších bezhotovostných platobných nástrojov v Európe na úrovni okolo 13 miliárd transakcií ročne, v roku 2012 už bolo kartových platieb približne 40 miliárd eur, úhrad bolo 26 miliárd a inkás 23 miliárd.

Rastový potenciál kartových platieb

Miera používania platobných kariet stále zaostáva za svojimi možnosťami napriek tomu, že ide o efektívny, bezpečný a spoľahlivý platobný prostriedok a že existuje celý rad faktorov, ktoré poukazujú na značný rastový potenciál.

Počet kartových platieb na obyvateľa za rok v jednotlivých krajinách je pritom výrazne rozdielny.

Zatiaľ čo priemerný Švéd ročne uskutoční 230 kartových platieb, v prípade Bulharov, Rumunov a Grékov je to menej ako 10 platieb.

Priemerný Slovák podobne ako Poliak či Čech ročne uskutoční kartou asi 30 platieb. V roku 2006 to však bolo menej ako desať platieb. Slováci však stále zaostávajú za priemerom v krajinách eurozóny (71 platieb) aj Únie (79 platieb).

Najviac výdavkov prostredníctvom karty ročne uhradia Luxemburčania (12000 eur), za nimi nasledujú Švédi, Briti a Dáni (okolo 10000 eur). Najmenej Bulhari, Rumuni, Gréci, Maďari, Poliaci a Litovčania s výdavkami zaplatenými kartou pod 1000 eur. Slováci kartou ročne uhradia výdavky v objeme asi 1500 eur, v roku 2006 to bolo menej ako 1000 eur.

Správa tiež uvádza, že miera využívania kartových platieb je podľa správy ECB všeobecne mimoriadne nízka vo väčšine krajín strednej a juhovýchodnej Európy, čo predstavuje výrazný rastový potenciál.

ECB: Je čas na ďalšiu harmonizáciu

„SEPA pre platobné karty predstavuje ďalší logický krok v európskej integrácii retailových platieb. V celej eurozóne majú všetci v peňaženke rovnaké eurové bankovky a mince. Onedlho budú v celej Európe fungovať bezhotovostné úhrady a inkasá v rovnakých SEPA schémach. Je načase ďalej harmonizovať a integrovať kartové platby,“ uviedol člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch.

Podľa uskutočnených štúdií majú krajiny s vyšším počtom kartových a iných bezhotovostných retailových platieb podstatne nižšie sociálne náklady na služby spojené s retailovými platbami v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP).

Podľa správy ECB dosahujú sociálne náklady realizácie retailových platieb 1 % HDP, čo za celú EÚ predstavuje okolo 130 miliárd eur ročne.

„Hoci je tomu ťažké uveriť, spotrebitelia a obchodníci, ale i banky a iní poskytovatelia platobných služieb, pri uskutočňovaní a prijímaní kartových platieb dodnes čelia prekážkam alebo geografickým rozdielom pochádzajúcim z obdobia pred zavedením eura,“ konštatoval Mersch.

Ciele SEPA pre platobné karty

Cieľom SEPA pre platobné karty je zjednotiť zásady, obchodné postupy a pravidlá a technické štandardy týkajúce sa kartových platieb.

ECB v tomto smere privítala návrh nariadenia o výmenných poplatkoch pre kartové platobné transakcie (MIF) i návrh smernice o platobných službách na vnútornom trhu.

Nariadenie potvrdzuje jednu z hlavných zásad SEPA pre platobné karty – oddelenie kartovej schémy od spracovania platieb – a spolu so smernicou rieši niekoľko vážnych prekážok integrácie spôsobených súčasnými obchodnými postupmi a pravidlami, uvádza ECB v správe.

Ako sa ďalej uvádza v správe, bude nevyhnutné, aby účastníci trhu a ďalšie zainteresované strany v tomto procese hrali aktívnu úlohu. Tá by sa mala týkať stanovovania zásad na vysokej úrovni pre európsky trh platobných kariet, vytvárania konkurenčného trhu spracovania kartových platieb i vývoja a zavádzania technických štandardov.

Zavedenie stropov pre mnohostranné výmenné poplatky MIF podporil Európsky parlament na svojom aprílovom pléne. K návrhu sa musia ešte vyjadriť členské štáty. Niektoré už k textu zaujali pomerne skeptický postoj, napríklad Nemecko, Veľká Británia či Poľsko. Rezervovaný postoj má aj Česká republika.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA