ECB znížila úroky, chce podporiť rast eurozóny

Európska centrálna banka podľa očakávania uvoľnila svoju menovú politiku. Chce podporiť poskytovanie úverov podnikom a zabrániť deflácii.

ECB znížila kľúčovú refinančnú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na rekordné minimum 0,15 percenta. Od refinančnej sadzby, za ktorú ECB požičiava peniaze komerčným, sa odvíja úročenie úverov a vkladov pre milióny ľudí a firiem v celej eurozóne.

Depozitnú sadzbu, ktorú komerčné banky platia za svoje krátkodobé depozity prebytočných peňazí v ECB, centrálna banka zredukovala na mínus 0,1 percenta z doterajšej nulovej úrovne.

Pokutovanie úspor a nové opatrenia

Znamená to, že komerčné banky budú musieť za svoje peniaze uložené vo Frankfurte platiť. ECB tiež pristúpila k novým nekonvenčným opatreniam na podporu ekonomiky, ktoré zahŕňajú ponuku veľmi lacných pôžičiek pre komerčné banky.

Týmito krokmi sa ECB snaží podporiť poskytovanie úverov podnikom a zabrániť deflácii v eurozóne. Niektorí ekonómovia sa však obávajú, že banky by náklady spojené so zápornou depozitnou sadzbou mohli preniesť na klientov.

ECB ponúkne komerčným bankám lacné úvery so splatnosťou do roku 2018. Tieto pôžičky budú podmienené tým, že banky aspoň časť získaných peňazí poskytnú v podobe úverov podnikom a spotrebiteľom.

„Teraz sme sa ocitli v úplne inom svete,“ povedal Draghi v súvislosti s „nízkou infláciou, slabým oživením, ako aj slabou monetárnou a úverovou dynamikou“.

Budeme konať rýchlo

ECB oznámila, že do európskeho finančného systému naleje 400 miliárd čerstvých eur v dvoch častiach, v septembri a v decembri. Stále je aktuálna aj nádej investorov, takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania.  

ECB pripravuje aj nákupy cenných papierov typu ABS, teda podobných aktív, ktoré stáli za finančnou krízou v zámorí.

„Ak to bude potrebné, budeme konať rýchlo a to prostredníctvom ďalšieho uvoľňovania monetárnej politiky,“ povedal Draghi.

Rada guvernérov je pritom pripravená použiť aj nekonvenčné nástroje, ak bude potrebné „ďalej reagovať na riziká vyplývajúce z príliš dlhého obdobia nízkej inflácie.“

Finančné trhy privítali opatrenia ECB, hoci mnohé z nich takéto rozhodnutie očakávali.

Spokojné Francúzsko

Francúzsky minister financií Michel Sapin privítal rozhodnutie ECB. „Tieto opatrenia sú silným signálom a sú vítanou podporou pre ekonomický rast vo Francúzsku a v eurozóne v kontexte fiškálnej konsolidácie. Nastavia vyhovujúcejšie podmienky na financovanie podnikov a domácností a teda aj investícií,“ povedal Sapin.

„Som presvedčený, že francúzske spoločnosti dostanú od bánk alebo aj priamo na finančných trhoch nízko nákladové úvery, ktoré tak veľmi potrebujú,“ povedal minister financií.

Nespokojné Nemecko

Nemecká kancelárka Angela Merkelová odmietla komentovať kroky ECB s tým, že banka rozhoduje nezávisle od vlád. Jej minister financií Wolfgang Schauble však povedal, že nízke úrokové miery nie sú dlhodobým riešením.

Nízke úrokové miery sú v Nemecku, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, nepopulárne. Sú vnímané ako penalizácia sporiteľov.

Nemecký konzervatívny ekonóm Hans-Werner Sinn z inštitútu IFO povedal, že opatrenia ECB nebudú fungovať.

„Je to zúfalý pokus s ešte lacnejšími peniazmi na presun toku kapitálu do južnej Európy s cieľom stimulovať rast práve tam,“ povedal Sinn.

Eurozóna zaznamenala rast len o 0,2%. Spotreba, investície a export síce rástli, ale pomalšie oproti minulému roku. Inflácia v eurozóne klesla v máji na 0,5 % z 0,7 % v apríli, čo je dosť nízko pod stanoveným cieľom ECB (2%).

Cieľom opatrení ECB je poskytnúť stimuly ekonomike, preto šéf ECB očakáva, že úroky zostanú rekordne nízke dlhší čas.

Pozície:

Makroekonóm VÚB banky Andrej Arady: „ECB priniesla malú revolúciu, keď znížila oficiálne úrokové sadzby na nové historické minimum, čím sa snaží bojovať proti slabému rastu a nízkej inflácii, ktorá sa podľa rýchleho odhadu v máji vzdialila od cielenej, dvojpercentnej úrovne.

Zmeny v sadzbách budú účinné od 11. júna. Transmisný mechanizmus v eurozóne však neprenáša zníženie oficiálnych sadzieb k podnikom v takej miere ako v minulosti, respektíve ako by si ECB predstavovala.

Dôležitou podporou zníženia sadzieb je preto použitie nekonvenčných nástrojov menovej politiky, ktorých úlohou je tento mechanizmus posilniť. Na tlačovej konferencii, ktorá nasledovala po zasadnutí preto ECB ohlásila celú plejádu opatrení na podporu úverovania do reálnej ekonomiky“.

Jürgen Stark, bývalý hlavný ekonóm ECB: Skritizoval rozhodnutie ECB znížiť úrokové sadzby a obvinil Draghiho, že“"svoju politiku zameriava len na určité krajiny“. „Toto je pokus, dá sa povedať zúfalý pokus zvýšiť poskytovanie úverov bankami, no štrukturálne problémy týchto krajín sa tým nevyriešia. ECB jednoznačne smeruje k sektorovej alebo regionálnej menovej politike. Toto nie je jej úloha a banka sa začína vzďaľovať myšlienke spoločnej menovej politiky pre celú eurozónu," dodal Stark.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) obvinila ECB, že využíva menovú politiku na riešenie štrukturálnych chýb v europrojekte. „Prekračuje svoj mandát a preceňuje svoje možnosti,“ reagoval šéf AfD Bernd Lucke.

Norbert Barthle, expert pre rozpočet z Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie, vyhlásil, že „s rozhodnutím ECB nie je spokojný a tento krok nie je v záujme Nemecka.“

„Čo sa týka úrokových sadzieb, eurozóna sa bude v tejto otázke v najbližších rokoch s Britániou a USA rozchádzať,“ povedal pre francúzsku rozhlasovú stanicu France Inter člen Výkonnej rady ECB Benoit Coeure. „My plánujeme udržať sadzbu blízko nuly mimoriadne dlhé obdobie, zatiaľ čo Spojené štáty a Británia sa v určitom období mienia vrátiť k cyklu zvyšovania sadzieb,“ dodal Coeure s tým, že pod dlhým obdobím myslí niekoľko rokov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA