EK: Poľnohospodárska politika musí byť kompatibilná s hospodárskou stratégiou

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ by mala pomôcť zvýšiť potenciál vidieckych oblastí a v konečnom dôsledkom tak prispieť k naplneniu stratégie Európa 2020, tvrdí Európska komisia.

„Vidiek je viac ako len farmárčenie,“ vyhlásila Loretta Dormalová-Marinová, zástupkyňa generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Na kongrese asociácie novinárov špecializujúcich sa na poľnohospodárstvo (International Federation of Agricultural Journalists) Dormalová-Marinová zdôraznila, že Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) nie je určená len farmárom, ale aj ostatným.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş zdôraznil, že SPP musí byť pružná a musí farmárom pomôcť nájsť ich miesto na miestnych, regionálnych, národných i medzinárodných trhoch. Európske poľnohospodárstvo podľa rumunského komisára potrebuje reštrukturalizáciu a modernizáciu, avšak s ohľadom na lokálne špecifiká.

V rámci finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 je na poľnohospodárstvo vyčlenených 231 miliárd eur. Z toho 96 miliárd pochádza z rozpočtu Únie, 70 z národných rozpočtov a 65 miliárd zo súkromného sektora.

Európa 2020

Podľa Dormalovej-Marinovej síce nastavenie SPP zodpovedá požiadavkám stratégie Európa 2020, po určitých zmenách môže byť ešte efektívnejšia. Komisia by chcela, aby pozmenená poľnohospodárska politika kládla väčší dôraz na zelené technológie, inovácie a investície do rozvoja podnikateľských a iných zručností. V neposlednom rade chce zvýšiť konkurencieschopnosť podporovaním farmárov, ktorí budú využívať zdroje udržateľným spôsobom.

Dormalová-Marinová otvorila i ďalšie významné témy, keď uviedla aj potrebu nízkouhlíkového poľnohospodárstva, ktoré by „uvoľnilo potenciál vidieckych oblastí“. Zmienila sa aj o investíciách do výskumu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by farmárom mohli pomôcť vyrábať si bioplyn pre vlastnú spotrebu.

Komisia vraj uvažuje aj o priamych platbách vlastníkom pôdy, ktorí budú poskytovať verejné statky ako napríklad zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien alebo starostlivosť o pozemky udržateľným spôsobom kvôli ochrane prírodných zdrojov. Príkladom môže byť starostlivosť o kvalitu pôdy a vody či udržiavanie biodiverzity.

„Možno je v tomto ohľade treba dať členským štátom a miestnym samosprávam väčšiu slobodu,“ navrhla Dormalová-Marinová. Zároveň dodala, že zjednodušenie a väčšia pružnosť systému by tiež zvýšila požiadavky na zodpovednosť poľnohospodárov a jasne vytýčené ciele.

Debata o podobe SPP po roku 2013 začala v roku 2009. Tento rok rokovania pokračujú v kontexte celkovej revízie rozpočtu Únie a koncipovania stratégie Európa 2020.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA