EP rozhoduje o kontroverznej smernici o službách

Dnes prebehne v Európskom parlamente kľúčové hlasovanie o smernici o službách. Konzervatívni europoslanci z nových členských krajín a socialisti z Francúzska a niektorých iných krajín tvrdia, že nebudú hlasovať za kompromisný návrh smernice, na ktorom sa dohodli zástupcovia oboch skupín. Jedným sa zdá príliš „regulujúci“, druhým zas neprijateľne „liberálny“.

služby, bolkestein
služby, bolkestein

 

Pozadie

Ešte 8. februára dohodli zástupcovia EPP-ED (konzervatívci) a PES (socialisti) v Európskom parlamente sériu kompromisných dodatkov k smernici o službách, ktoré mali zabezpečiť jej podporu od oboch skupín a tým schválenie.

Dve najväčšie skupiny kontrolujú 464 z 732 mandátov v EP. Liberálna ALDE, ktorá má 90 členov, signalizovala, že kompromis podporí.

Kompromis značne oslabuje princíp „krajiny pôvodu“, obsiahnutý v návrhu smernice predloženom Komisiou (podľa princípu sa musí firma riadiť legislatívou krajiny, v ktorej má sídlo – bez ohľadu na to, kde pôsobí). Kompromis princíp zachováva, hoci nie je explicitne menovaný, no nebude sa uplatňovať na sociálne a pracovné regulácie. Členské krajiny budú okrem toho môcť určiť niekoľko „služieb všeobecného ekonomického záujmu“. Princíp „krajiny pôvodu“ nebude uplatňovaný ani v nich.

Otázky

Kompromis bol pre mnohých europoslancov z nových členských krajín „trpkou pilulkou“. Väčšina z týchto krajín má potenciál stať sa exportérom služieb, najmä remeselníckeho charakteru. Maďarska socialistická europoslankyňa Edit Herczog 8. februára novinárom povedala, že je pripravená podporiť kompromis len z toho dôvodu, aby sa umožnila dohoda o smernici ako takej.

Minimálne niektorí konzervatívni europoslanci z nových členských krajín sú menej ochotní ustúpiť. V liste pre Financial Times maďarský konzervatívny europoslanec József Szájer tvrdí, že kompromis robí smernicu „takmer bezcennou“. Svojich kolegov obviňuje, že smernici vrazili „dýku do chrbta“ a tvrdí: „Niektorí politici nemajú dosť odvahy priznať svoju opozíciu voči smernici, a tak si vybrali iný spôsob ako ju zabiť: kompromis za hranicami akceptovateľnosti.“

Zatiaľ čo europoslanci ako Szájer tvrdia, že smernica bola príliš oslabená, socialisti z Francúzska, kde bola práve táto legislatíva obviňovaná zo všeobecne zlého postoja obyvateľstva voči EÚ a zamietnutia ústavnej zmluvy, tvrdia, že podstata princípu krajiny pôvodu ostala zachovaná.

Francúzsky socialistický europoslanec Benoît Hamon vyhlásil, že bude hlasovať za zamietnutie smernice napriek dodatkom: „Tento text poslúži na oslabenie národnej legislatívy o poskytovaní služieb bez toho, aby ju nahrádzal európskymi pravidlami. Tie by mohli poslúžiť na vybudovanie spoločného základu práv, ochrany a garancií a mohli by, prostredníctvom EÚ, chrániť verejný záujem, práva pracovníkov a spotrebiteľov. Hrozba ochrane v národnej legislatíve pretrváva, zatiaľ čo verejné služby poskytované za „materiálnu odplatu“ ostávajú v rámci smernice. Nové opatrenia poškodzujú zamestnanosť, predovšetkým uprednostňovaním statusu nezávislého pracovníka (živnostníka)… Princíp krajiny pôvodu nie je explicitne vylúčený, a princíp krajiny určenia nie je jasne potvrdený.“

Hoci EPP-ED a PES majú spolu v Parlamente pohodlnú väčšinu, uvidí sa, či prijatie smernice nakoniec neohrozí vnútorný nesúhlas v Skupinách. Ich odmietnutie smernice môže byť vyvážené hlasmi liberálov z ALDE. Zelení a GUE/NGL (ľavica) nebudú hlasovať za dodatky, ani členovia euroskeptických a minoritných pravicových skupín.

Pozície

Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy 14. februára 2006 v Parlamente povedal: „Kompromisný text, ktorý som videl, nám dáva v prípade prijatia dobrý základ pre vytvorenie nášho modifikovaného návrhu. Musíme nám však byť jasné, čo budeme robiť v prípade škrtania z návrhu…

Kompromisný text tiež uznáva slobodu, podľa ktorej majú mať poskytovatelia služieb prístup na trhy v iných členských krajinách a tam vykonávať svoje aktivity. Vítam uznanie toho, že množstvo bariér poskytovania týchto služieb bude musieť byť odstránených, zatiaľ čo budú umožnené niektoré obmedzenia, na základe dobre definovaných verejných záujmov. Je dôležité podčiarknuť, že akýkoľvek prijatý dodatok musí splniť tú podmienku, aby bola smernica krokom vpred k vytváraniu jednotného trhu so službami. Ako ochrancovia Zmlúv musíme tiež zabezpečiť, aby bol výsledok kompatibilný zo základnými slobodami ktoré sú tam stanovené, ako aj v jurisprudencii Súdneho dvora.“ Vo včerajšej rozprave poslancom prisľúbil, že ak bude hlasovanie vo štvrtok úspešné, EK na základe prijatých pozmeňujúcich návrhov predloží revidovanú verziu do konca apríla.

Martin Bartenstein, rakúsky minister hospodárstva, ktorý vo včerajšej rozprave vystúpil za Radu uviedol, že musia byť vyplnené existujúce medzery v oblasti spoločného trhu a odstránené prekážky, ktoré bránia jeho fungovaniu a voľnému pohybu služieb. Občania EÚ majú podľa neho práva na to, aby poskytovali služby bez obmedzení a zároveň bez sociálneho dumpingu. Kompromis uvítal a poukázal na to, že štúdie preukázali, že v prípade prijatia smernice by malo dôjsť k vytvoreniu viac než 600.000 pracovných miest v EÚ.

Predseda Komisie José Manuel Barroso označil tento týždeň za dôležitú historickú etapu, v ktorej EP preberá zodpovednosť za občanov. Preto vyzval na dosiahnutie silného konsenzu, ktorý by vytvoril podmienky pre následnú dohodu v Rade aj v medzi všetkým troma inštitúciami.

Pred vystúpením rečníkov za jednotlivé politické skupiny sa slova ujal predseda EP José Borrel. Poslancov informoval o demonštrácii proti smernici, prebiehajúcej neďaleko Parlamentu.

Ako prvá vystúpila vo včerajšej rozprave k smernici spravodajkyňa Evelyne Gebhardt (PES, Nemecko). Smernicu označila za „najdôležitejší legislatívny zámer EÚ popri ústave, s ktorým má Parlament dočinenia“. Podporila slobodný pohyb služieb, rovnako ako kapitálu. Ostro kritizovala postoj starých členských štátov voči novým krajinám keďže „všetci majú mať rovnaké práva a povinnosti“ a smernica má slúžiť všetkým občanom, nielen niektorým. Preto je podľa nej potrebná efektívna smernica bez byrokracie, ktorá bude slúžiť ľudom a zároveň dodržiavať nevyhnutné pravidlá vyplývajúce z prostredia v ktorom sa bude uplatňovať. Smernica má popri tom slúžiť komerčným účelom, nemá však zahŕňať „moderné otroctvo veľkých firiem“.

Hans-Gert Poettering (EPP-ED, Nemecko), za svoju skupinu vyslovil presvedčenie, že demonštrácie poukazujú na silu Parlamentu, no demonštrujúci prišli bojovať za niečo „čo už nie je na stole“. Poukazoval na fakt, že voľný pohyb služieb je základným kameňom existencie EÚ, ktorého nedodržiavanie doteraz členské štáty riešili prostredníctvom Európskeho súdneho dvora a úlohou smernice je len túto situáciu vyriešiť. Každý ďalší deň bez tejto smernice podľa neho predstavuje “stratený deň” pre konkurencieschopnosť Európy, skutočnú účasť malých a stredných podnikov na celoeurópskom trhu a spoluprácu členských krajín v boji proti nelegálnej práci.

Martin Schultz (PES, Nemecko), predseda Socialistickej skupiny povedal, že smernica sa právom označuje na najkontroverznejšiu otázku posledných rokov. Ide v nej totiž podľa neho o to „aký sociálny model bude EÚ nasledovať“. Zdôraznil, že EÚ sa nesmie nechať rozdeliť. „Pokus niektorých postaviť voči sebe starú vs. novú Európu stroskotal.“ Vyslovil sa za prijatie smernice, avšak v modifikovanej podobe, ktorá nebude odrážať len „liberálne záujmy“, ale aj sociálnu spravodlivosť.

Graham Watson (ALDE, Británia) za liberálov v prejave uviedol, že jeho skupina chce kompromis, no ten je možný iba vtedy, ak sa politiky o ktorých sa rokuje navzájom nevylučujú. Musí podľa neho ísť vždy o dobro pre celok, nie len pre jeho časť. Na záver uviedol, že ALDE bude hlasovať za to, aby bola EÚ miestom pre pracovné príležitosti a služby.

Heide Rühle (Zelení/EFA, Nemecko) za svoju skupinu označila návrh za netransparentný. Pripomenula, že existujúce problémy v tejto oblasti doteraz riešil súd, takže smernica je podľa nej potrebná, no dodala že ak bude prijatá v súčasnej podobe „znovu to len skončí na súde“. Celý návrh je podľa nej neprehľadný a chýba mu právna istota.

Francis Wurtz (GUE/NGL, Francúzsko) za ľavicovú skupinu povedal, že je otázne, či je pozmenená smernica aj dobrou smernicou a sám si aj odpovedal: „Nie, rozhodne nie.“ Nigel Farage (IND/DEM, Británia) za Skupinu nezávislosť/demokracia kritizoval situáciu v akej sa EÚ v „polčase od Lisabonu“ nachádza. Za nesprávnu označil vieru, že to vyrieši viac legislatívy. Preto uviedol, že jeho skupina bude hlasovať proti.

Adam Jerzy Bielan (UEN, Poľsko) za Skupinu Únie za Európu národov pripomenul, že vytvorenie voľného trhu služieb v EÚ so štyrmi základnými slobodami bolo od počiatku základným cieľom ES, ktorý však doposiaľ nebol realizovaný. Kompromis označil za „zložitý“ a Komisiu vyzval, aby obhajovala pôvodnú verziu smernice v podobe.

Zita Pleštinská (EPP-ED, Slovensko) pripomenula, že Európsky parlament bol len málokedy tak v centre pozornosti, ako pri rozhodovaní o tejto smernici. Na výsledok hlasovania „čaká EK, Rada, malé a stredné podniky, aj odbory“. Je to podľa jej slov príjemný výsledok demokracie a akceptácie zástupcov európskych občanov, a preto si vyžaduje aj veľkú dávku zodpovednosti.

„Budeme rozhodovať o Smernici o službách, ktorá znamená nový dych pre revidovanú Lisabonskú stratégiu. Bude priamo osožná hlavne pre stredné a malé podniky, pretože im uľahčí ponúkanie služieb v iných členských štátoch“, uviedla. Pre nové členské krajiny je podľa Pleštinskej úplné uvoľnenie trhu so službami zvlášť dôležité, a preto je za návrat článkov o vysielaní pracovníkov späť do smernice. Hoci podporila kompromis, mala aj niektoré výhrady:„Mám problém s kompromisným návrhom zahŕňajúcim najmä výhradu z dôvodu ochrany spotrebiteľa, či sociálnej politiky, nakoľko poskytuje možnosť úradom v cieľovej krajine kedykoľvek zablokovať prístup poskytovateľovi služieb z iného členského štátu a neguje tým princíp krajiny pôvodu.“

Vladimír Maňka (PES, Slovensko) poslancov upozornil na to, že do Štrasburgu neprišli demonštrovať len odborári zo starých členských štátov, ako sa v pléne uviedlo. „V skutočnosti prišli aj ich kolegovia z nových členských krajín a kto si ich pozorne vypočul, zistil, že vôbec nie sú proti Smernici.“ Kolegom z poslaneckých lavíc pripomenul, že Parlament nedávno veľkou väčšinou hlasov odmietol návrh, na ktorom sa dohodla Rada pri schvaľovaní finančných perspektív pre obdobie rokov 2007-13. „Vtedy sme uprednostnili európsky záujem pred čiastkovými egoistickými požiadavkami. Boli sme schopní zjednotiť sa v záujme celej EÚ. Bol som hrdý, že sme sa nedali ovplyvniť a na pôde EP sme našli zhodu. Pri takom dôležitom dokumente, akým je Smernica o službách, je kompromis veľmi dôležitý.“ Na záver vyslovil presvedčenie, že poslanci svojim hlasovaním aj teraz podporia „európsku cestu, ktorá nemá porazených a je najlepším riešením pre staré aj nové členské štáty“.

REKLAMA

REKLAMA